Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 410/2018
PDF · 103.59 KB
No categories available
IV. ÚS 410/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca
spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,
, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného
súdu Spišská Nová Ves č. k. 1 Er 2577/2001-207 z 25. marca 2011, uznesením Krajského
súdu v Košiciach č. k. 14 CoE 83/2011-251 z 30. decembra 2011 a uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 ECdo 16/2017 z 31. októbra 2017 a postupom, ktorý
predchádzal ich vydaniu, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
14. marca 2018 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“)
č. k. 1 Er 2577/2001-207 z 25. marca 2011, uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej
len „krajský súd“) č. k. 14 CoE 83/2011-251 z 30. decembra 2011 a uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 ECdo 16/2017
z 31. októbra 2017 a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.
2. Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom súde prebiehalo
v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 1 Er 2577/2001 konanie oprávneného
proti sťažovateľovi ako povinnému o vymoženie sumy 20 811,91 € s prísl. Okresný súd
uznesením č. k. 1 Er 2577/2001-207 z 25. marca 2011 schválil príklep udelený
vydražiteľovi na dražbe konanej na Exekútorskom úrade Poprad.
Krajský súd uznesením č. k. 14 CoE 83/2011-251 z 30. decembra 2011 odmietol námietky
povinného proti udeleniu príklepu a potvrdil uznesenie okresného súdu
č. k. 1 Er 2577/2001-207 z 25. marca 2011 vo výroku o schválení príklepu udeleného
vydražiteľovi. Sťažovateľ podal 7. februára 2012 proti uvedenému uzneseniu krajského
súdu dovolanie. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 ECdo 16/2017 z 31. októbra 2017
dovolanie sťažovateľa odmietol z dôvodu, že sťažovateľ nebol v dovolacom konaní
zastúpený advokátom napriek tomu, že to právna úprava platná v čase podania dovolania
vyžadovala (ustanovenie § 241 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
platný v čase podania dovolania sťažovateľom).
3. Sťažovateľ zastáva názor, že okresný súd, krajský súd a najvyšší súd sa
v napadnutých rozhodnutiach nezaoberali všetkými jeho tvrdeniami a argumentmi, a preto
napadnuté rozhodnutia považuje za nepreskúmateľné a zjavne neodôvodnené. V dôsledku
toho došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2
ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ
v sťažnosti vyslovuje aj názor, že napadnuté rozhodnutia sú výsledkom svojvôle vo veci
konajúcich súdov, v dôsledku čoho sú tieto rozhodnutia arbitrárne.
4. Sťažovateľ v petite podanej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol tak, že uznesením okresného
súdu č. k. 1 Er 2577/2001-207 z 25. marca 2011, uznesením krajského súdu
č. k. 14 CoE 83/2011-251 z 30. decembra 2011, uznesením najvyššieho súdu
sp. zn. 2 ECdo 16/2017 z 31. októbra 2017 a postupom označených súdov v uvedených
konaniach bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
a 2 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zrušil
napadnuté rozhodnutia a vrátil vec na ďalšie konanie, priznal sťažovateľovi primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 87 000 € so 17,6 % úrokom z omeškania a náhradu trov
konania.
II.
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
8. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa
§ 20 zákona o ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti podľa § 49 až § 56 zákona
o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu
podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti
komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
9. Sťažovateľ so sťažnosťou nedoručil ústavnému súdu splnomocnenie
na zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol,
že žiadosťou z 31. januára 2018 (odoslanou 9. februára 2018) požiadal Centrum právnej
pomoci (ďalej len „centrum“) o určenie advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom.
Ústavný súd výzvou č. k. Rvp 526/2018-17 zo 17. apríla 2018 vyzval sťažovateľa
na predloženie splnomocnenia advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným
súdom alebo na doručenie rozhodnutia centra, ktorým bol, resp. nebol priznaný nárok
na poskytovanie právnej pomoci v konaní pred ústavným súdom.
10. Aj napriek tomu, že ústavný súd vo výzve sťažovateľa výslovne poučil, že jeho
zastupovanie advokátom je v konaní pred ústavným súdom povinné (§ 20 ods. 2 zákona
o ústavnom súde), sťažovateľ takéto splnomocnenie a ani rozhodnutie centra ústavnému
súdu nepredložil. Sťažovateľ výzvu ústavného súdu prevzal 3. mája 2018.
11. Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť
na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom,
ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa
a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti
v nej obsiahnuté rešpektovať (napr. III. ÚS 120/2005, III. ÚS 199/03).
12. V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd
sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietne
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 199/03).
13. Vzhľadom na to, že sťažovateľ na základe výzvy ústavného súdu nepredložil
splnomocnenie pre advokáta pre účely jeho zastupovania v konaní pred ústavným súdom
a taktiež ani rozhodnutie centra o nároku na poskytovanie právnej pomoci v konaní pred
ústavným súdom, ústavný súd sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
14. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. júla 2018