Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 252/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, Zámocká 18,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1

a a práv podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa

postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením č. k. -211 z 24. apríla 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 20. júna

2018 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 19

ods. 2, a (ďalej len „“) a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Bratislava

V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

č. k. -211 z 24. apríla 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh, napadnutého uznesenia okresného súdu č. k.

-211 z 24. apríla 2018, ako aj z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného

súdu o sťažnostiach sťažovateľa vyplýva, že na základe návrhu sťažovateľa podaného

23. marca 2017 okresný súd uznesením č. k. -113 z 15. apríla 2017 nariadil

neodkladné opatrenie, ktorým bol upravený styk sťažovateľa s jeho dvoma maloletými

deťmi, a to na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej týkajúcej sa úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Na základe

odvolania podaného sťažovateľom a tiež matkou maloletých detí Krajský súd v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -251 z 29. mája 2017 zmenil

prvostupňové uznesenie tak, že upravil styk sťažovateľa s maloletými deťmi na „každý

týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod.

do 18.00 hod., a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 15.00 hod. do 18.00

hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod., vždy za prítomnosti matky“.

3. Uznesenie krajského súdu č. k. -251 z 29. mája 2017 napadol

sťažovateľ sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. augusta 2017, ktorý o nej rozhodol

uznesením sp. zn. z 10. októbra 2017 tak, že ju odmietol pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie.

4. Sťažovateľ uviedol, že návrhom doručeným okresnému súdu sa 4. októbra 2017

domáhal zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia uznesením okresného súdu č. k.

-113 z 15. apríla 2017 v znení zmeňujúceho uznesenia krajského súdu č. k.

-251 z 29. mája 2017 o úprave jeho styku s maloletými deťmi a nariadenia

nového neodkladného opatrenia o úprave jeho styku s maloletými deťmi.

5. O návrhu sťažovateľa na nariadenie nového neodkladného opatrenia týkajúceho sa

styku sťažovateľa s maloletými deťmi rozhodol okresný súd uznesením č. k. 20 P 34/2018-

147 zo 17. apríla 2018 tak, že tento zamietol. Predmetné uznesenie okresného súdu na

odvolanie sťažovateľa krajský súd potvrdil uznesením č. k. -249 zo 6. júna

2018.

6. O návrhu sťažovateľa na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia rozhodol

okresný súd napadnutým uznesením č. k. -211 z 24. apríla 2018 tak, že návrh

sťažovateľa zamietol a odvolanie proti predmetnému uzneseniu nie je prípustné.

7. Sťažovateľ namieta porušenie práva na súdnu ochranu, práva na rovnosť

účastníkov súdneho konania, práva na spravodlivé súdne konanie, práva na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a práva na zohľadnenie

záujmu dieťaťa pri činnosti súdu postupom a napadnutým uznesením okresného súdu č. k.

-211 z 24. apríla 2018 o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia

o úprave styku otca s maloletými deťmi, v odôvodnení sťažnosti obšírne argumentuje

a predovšetkým uvádza:

«… Záver súdu o tom, že v danej veci neodpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné

opatrenie nariadené, je v zjavnom rozpore so skutočným stavom (viď nižšie) danej veci.

Sťažovateľ preukázal zmenu pomerov a z tohto dôvodu žiadal v zmysle ustanovenia § 363

zrušenie neodkladného opatrenia.

Navyše konštatovanie súdu o pretrvávajúcich konfliktoch medzi rodičmi, ktorým súd

odôvodňuje potrebu ponechania nariadenej úpravy, je popretím práva sťažovateľa na

spravodlivý súdny proces, nakoľko je neprípustné, aby jeho styk s deťmi bol obmedzovaný

z dôvodov konfliktov medzi rodičmi (čo bolo v konaní preukázané. a síce, že nejde len

o konflikty na strane otca), a teda nie z dôvodov na strane otca (sťažovateľa) vo vzťahu

k deťom. Konflikty medzi rodičmi nie sú skutočnosťou relevantnou pre obmedzovanie práv

sťažovateľa ako rodiča. Súd týmto odôvodnením (ktorým zdôraznil konflikty medzi rodičmi)

iba potvrdil tvrdenia sťažovateľa, že nie sú na jeho strane dané dôvody, pre ktoré by bolo

vhodné a zákonné obmedzovať jeho styk s maloletými deťmi tak, ako je tomu v súčasnosti. ...

Ďalej súd odôvodňuje svoje rozhodnutie tým, že podľa jeho názoru „Rodičia svojím

správaním nedávajú záruku, že by sa styk otca s maloletými deťmi realizoval bez

autoritatívneho rozhodnutia súdu len na základe dohody rodičov.“ Vyvodenie takýchto

záverov nemá oporu v skutkovom základe veci, je v rozpore so sťažovateľom nielen

tvrdenými, ale aj preukázanými skutočnosťami... o tom, že úprava styku v zmysle tohto

rozhodnutia, ktoré žiadal sťažovateľ zrušiť, je nevyhovujúca a nie je v záujme maloletých

detí. Rovnako tak je tento záver v rozpore so sťažovateľovým návrhom, ktorý žiadal nielen

zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, ale aj nariadenie nového neodkladného

opatrenia...

Rozhodnutie súdu ďalej nespĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia… Súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s argumentami sťažovateľa…

najmä... zásadné, preukázané (teda nielen osvedčené) skutočnosti, preukazujúce zmenu

pomerov, v dôsledku ktorých je potrebné nariadené neodkladné zrušiť:

- napätá situácia pri styku je spôsobená konflikty medzi rodičmi, teda nie z dôvodov

na strane otca... Konflikty medzi rodičmi nemôžu byť dôvodom neprípustného

obmedzovania rodičovských práv otca (sťažovateľa).

- prítomnosť matky nie je pri styku žiadúca. Matka navyše deti ovplyvňuje, a to aj

počas styku, do styku zasahuje, snaží sa odvrátiť pozornosť detí z otca na seba, vyvoláva

konflikty a pod., teda neprimeraným spôsobom do styku zasahuje, čo opätovne len

potvrdzuje, že jej prítomnosť pri styku nie je vhodná.

- rozpor so záujmom maloletých detí, keď sa styk sťažovateľa s deťmi realizuje za

prítomnosti matky, nakoľko tieto sú jednak prítomné pri hádkach a konfliktoch medzi

rodičmi (čo negatívne vplýva na ich psychiku), sú ovplyvňované zo strany matky; hrozba

straty príjmu sťažovateľa, ktorý tak nebude môcť plniť vyživovaciu povinnosť voči deťom,

cestovať za nimi, čo môže mať za následok ich odcudzenie.

- nerealizácia styku prevažne z dôvodov na strane matky...

- neosvedčenie potreby prítomnosti matky pri styku sťažovateľa s deťmi

- neosvedčenie tvrdení matky o škodlivosti prítomnosti otca na deti...

- zneužívanie rodičovských práv matkou, ktorá má snahu vytlačiť sťažovateľa ako

otca zo života detí

- nemožnosť realizácie styku v zmysle aktuálneho rozhodnutia (ktoré sťažovateľ

žiadal zrušiť) v plnom rozsahu sťažovateľom z dôvodu, že tento nie je občanom SR, nemá na

území SR trvalý pobyt, na SR sa nachádza len na základe turistického víza...

- skutočnosť, že matka naozaj nechce zmeniť svoj postoj, svoje správanie pri styku,

a to z dôvodu, že zrejme jej takáto situácia vyhovuje...

- sťažovateľ preukázal (nielen osvedčil), že jeho prítomnosť deťom neškodí, práve

naopak, deti sú šťastné, keď sú s ním...

- potreba širšej úpravy styku sťažovateľa s deťmi, ktorú potvrdil aj odvolací súd...

- vytvorené vhodné podmienky (osobné aj bytové) na strane sťažovateľa na to, aby

bol schopný sa o deti adekvátne postarať.

Súd sa ani s jedným z nich nevysporiadal. Súd tieto dôvody sťažovateľa, ktorými

odôvodňuje zmenu pomerov (majúcu za následok potrebu zrušenia nariadeného

neodkladného opatrenia) vôbec vo svojom rozhodnutí neuviedol, a tiež nezdôvodnil, prečo

tieto nepovažoval za relevantné.»

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti

rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práva a základných slobôd, na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa čl. 47 ods. 3

, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života

podľa , na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd a na zohľadnenie záujmu dieťaťa

pri činnosti súdu podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, postupom a rozhodnutím

Okresného súdu Bratislava V konaní vedenom pod sp. n.: porušené boli.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č. k. -211 zo dňa 24.04.2018

sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume

30.000,- EUR (slovom tridsaťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Bratislava V povinný

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 390,50 EUR na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ivany

Zmekovej na účet vedený… do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

12. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základných práv

podľa , a a práv podľa a

dohovoru a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa postupom a napadnutým uznesením

okresného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľa na zrušenie neodkladného

opatrenia o úprave jeho styku s maloletými deťmi. Podstatou sťažnosti je nesúhlas

sťažovateľa so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, ktorý nezistil danosť

zákonných dôvodov na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia. Sťažovateľ zároveň

namieta nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého uznesenia z dôvodu jeho

nedostatočného odôvodnenia.

13. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

14. Ústavný súd už vo viacerých svojich doterajších rozhodnutiach vyslovil názor, že

rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia, prípadne rozhodnutím o zrušení

nariadeného neodkladného opatrenia vydaným v rámci občianskoprávneho konania môže

súd porušiť základné právo alebo slobodu účastníka súdneho konania, avšak takéto

porušenie by sa mohlo stať predmetom konania podľa len vtedy, ak by

mu nebolo možné poskytnúť ochranu prostredníctvom účinného právneho prostriedku

nápravy dostupného účastníkovi konania pred všeobecnými súdmi (princíp subsidiarity)

(). Ústavný súd zároveň konštatuje, že tieto závery je v plnom rozsahu

potrebné vzťahovať aj na rozhodovanie všeobecných súdov o návrhoch na zrušenie

neodkladných opatrení, eventuálne na nariadenie nových neodkladných opatrení.

15. Podľa právneho názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na neodkladné

opatrenie možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu

podľa . Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd je

však také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného

súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (obdobne ). Aj v prípade

vyhovenia návrhu na nariadenie tohto opatrenia je garantované právo druhého dotknutého

účastníka konania na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú súdom rozhodnutím

vo veci samej. Obdobne v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

alebo návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia zostáva zachované právo navrhovateľa

domáhať sa dočasnej úpravy pomerov novým návrhom.

16. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, táto vylučuje

aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke predbežných opatrení

(neodkladných opatrení), pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo

záväzkoch (pozri rozhodnutie Apis versus Slovenská republika z 10. 1. 2000, č. 39754/98,

v ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 ratione materiae v konaní o zrušení

predbežného opatrenia).

17. Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti pristúpil k preskúmaniu

niektorých rozhodnutí o predbežných opatreniach (neodkladných opatreniach podľa

a ), zásadne však išlo

o ojedinelé prípady charakterizované výnimočnými okolnosťami veci. V tejto súvislosti

ústavný súd judikoval, že zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných

opatreniach (neodkladných opatreniach podľa a Civilného

mimosporového poriadku) môže iba za predpokladu, že by takýmto rozhodnutím

všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi

spravodlivého procesu majúci charakter svojvôle (obdobne ,

).

18. Ústavný súd vychádzajúc z uvedených stanovísk sústredil svoju pozornosť na

posúdenie toho, či v prípade sťažovateľa ide o prípad charakterizovaný výnimočnými

okolnosťami a či napadnutým uznesením okresného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý

by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu majúci charakter svojvôle,

a konštatuje, že takéto okolnosti v prípade sťažovateľa nezistil a sťažovateľom namietané

rozhodnutie okresného súdu nemá známky zjavnej svojvôle, ktoré jedine by mohli

odôvodňovať výnimočný zásah ústavného súdu. Okresný súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia právny záver o neexistencii zákonného dôvodu na zrušenie nariadeného

neodkladného opatrenia o úprave styku sťažovateľa s maloletými deťmi náležite odôvodnil,

keď veľmi podrobne prezentoval skutkové okolnosti veci a vyvodil z nich náležité právne

závery. Okresný súd poukázal na jeho provizórny charakter neodkladného opatrenia, pričom

ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľovi naďalej zostalo zachované právo domáhať sa

zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia v prípade naplnenia zákonných dôvodov na

jeho zrušenie, t. j. zmena pomerov alebo zánik dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné

opatrenie nariadené, a to až do času konečného rozhodnutia vo veci samej.

19. Pokiaľ sťažovateľ namietal nesprávne závery okresného súdu o tom, že dôvody,

pre ktoré bolo neodkladné opatrenie, zrušenia ktorého sa sťažovateľ domáhal, naďalej

trvajú, ústavný súd s poukazom na zhrnutie dôvodov vydania neodkladného opatrenia

vo svojom uznesení sp. zn. z 10. októbra 2017 konštatuje, že samotná

sťažnostná argumentácia sťažovateľa pretrvávanie týchto dôvodov potvrdzuje. Ústavný súd

vo svojom označenom uznesení ním preskúmavané dôvody vydania neodkladného

opatrenia zhrnul a uviedol, že krajský súd v zmeňujúcom uznesení o nariadení

neodkladného opatrenia „V prvom rade zdôraznil, že úprava styku sťažovateľa s maloletými

deťmi musí prioritne sledovať záujem maloletých detí, ktorý je nadradený záujmu rodičov...

prezentoval názor, v ktorom sťažovateľovi vysvetlil, že charakter vzťahov rodičov, resp.

v konkrétnom prípade sťažovateľa existujúce napätie medzi ním a matkou maloletých detí

musel pri úprave styku v namietanom uznesení zohľadniť, keďže táto okolnosť nie je od detí

izolovaná a ako taká má výrazný negatívny vplyv na ich psychickú pohodu. Obmedzenie

styku sťažovateľa s maloletými deťmi na konkrétne dni v týždni, a to v prítomnosti matky...

odôvodnil uvedenou okolnosťou; ďalej okolnosťou minulej traumatizujúcej udalosti, za

ktorú nesie zodpovednosť sťažovateľ a ktorá mala mať na stav maloletých detí výrazne

negatívny dopad; takisto skutočnosťou podloženou obsahom spisového materiálu, a síce, že

v minulosti prevažovala starostlivosť matky o maloleté deti nad osobnou starostlivosťou

sťažovateľa; v neposlednom rade tiež neosvedčením vhodných podmienok pre realizáciu

sťažovateľom navrhovanej úpravy styku, a to špecifikáciou prostredia, v ktorom by sa mali

deti počas realizovaného styku so sťažovateľom zdržiavať...“.

20. Ústavný súd v celom rozsahu odkazuje na veľmi podrobne a vyčerpávajúce

odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu z 24. apríla 2018, ktorý na

odôvodnenie svojich záverov o zamietnutí návrhu sťažovateľa na zrušenie neodkladného

opatrenia o úprave styku otca s maloletými deťmi uviedol:

„28. Podľa /ďalej len / na

konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné

opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

30. Neodkladné opatrenie v sporových konaniach podľa môže súd zrušiť len na

návrh. Súd na takýto návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

31. Na rozdiel od konania sporového, v mimosporovom konaní je možné neodkladné

opatrenie zrušiť aj bez návrhu v prípade, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody,

pre ktoré bolo nariadené.

32. V uvedenej veci je preto potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, či odpadli

dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Z obsahu spisu ako aj z doposiaľ

vykonaného dokazovania a podaní rodičov maloletých detí súd zistil, že dôvody, pre ktoré

bolo neodkladné opatrenie nariadené, neodpadli, keď medzi rodičmi naďalej pretrvávajú

konfliktné postoje a nie sú schopní dohodnúť sa ohľadne žiadnej otázky týkajúcej sa

maloletých detí, teda ani o styku otca s deťmi. Podľa názoru súdu je potrebné pokračovať

v doterajšom postupe a realizovať vykonateľné neodkladné opatrenie, ktorým je aktuálne

upravený styk otca s oboma synmi. Rodičia svojím správaním nedávajú záruku, že by sa

styk otca s maloletými deťmi realizoval bez autoritatívneho rozhodnutia súdu len na základe

ich dohody. Ostatné skutočnosti, ktoré rodičia vo svojich podaniach uvádzajú, budú

predmetom dokazovania vo veci samej. Súd zároveň apeluje na rodičov, aby sa snažili

intenzívnejšie prehodnotiť svoj vzťah voči sebe a aby citlivo pristupovali k realizácii styku

otca s deťmi. V tomto smere je dominantná matka maloletých detí, ktorá ich má dočasne

zverené do svojej starostlivosti a ktorá je povinná deti pozitívne naladiť voči otcovi, riadne

ich pripraviť na stretnutie s ním nielen po materiálnej stránke, ale predovšetkým po

psychickej stránke tak, aby sa na stretnutie s ním tešili. Zo strany otca je potrebné prejaviť

vysokú mieru empatie a porozumenia voči maloletým, aby mali obe deti pocit istoty a

stretnutia s otcom ich obohacovali a nie traumatizovali. Rodičia, ktorí nie sú schopní spolu

komunikovať, oberajú deti o emocionálne istoty a zabraňujú ich všestrannému

napredovaniu, hoci majú obe deti na to všetky predpoklady.

33. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych

pomerov maloletých detí s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej,

pričom v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je prvoradý záujem maloletého dieťaťa.

Povinnosťou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je zistiť, či sú pre takéto

neodkladné opatrenia splnené podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa,

s poukazom na účel neodkladného opatrenia - zabezpečiť rýchlu ochranu právom

chránených záujmov maloletých detí, s cieľom umožniť ničím nerušené konanie vo veci

samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného

výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej,

navrhovateľ ním nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím

vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zistiť všetky

skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí

byt' vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že ho

súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných

skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana.

34. Súd po vyhodnotení vyššie oboznámených písomných dôkazov dospel k záveru, že

dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, naďalej trvajú.

35. Otcom navrhované zrušenie súdom nariadeného neodkladného opatrenia by

znamenalo, že by neexistovala žiadna súdna úprava ohľadne styku otca a maloletých detí.

Súd považuje asistovaný styk otca s maloletými deťmi za prítomnosti matky, resp. akýkoľvek

styk otca s maloletými za dôvodný, opodstatnený, potrebný a predovšetkým v záujme oboch

maloletých detí. Pritom však súd naďalej dáva otcovi do pozornosti, že ak by nebol súdnym

rozhodnutím upravený jeho styk s maloletými deťmi, vzhľadom na partnerské konflikty

medzi rodičmi by mohlo dôjsť k zamedzeniu jeho styku s maloletými deťmi, čo predstavuje

vážny zásah tak do práv rodiča /otca/ ako aj do práv detí, keď starostlivosť o deti a ich

výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, čo je

garantované aj samotnou . Nakoľko sa v danom prípade

rodičia maloletých detí nedokážu mimosúdne dohodnúť na úprave styku otca s maloletými

deťmi, pričom tento stav trvá už dlhodobo, musí byť ich dohoda nahradená autoritatívnym

výrokom súdu, procesným inštitútom neodkladného opatrenia, a to až do skončenia konania

vo veci samej.

36. Súd OPAKOVANE apeluje na obidvoch rodičov, aby pri výkone svojich

rodičovských práv a povinností mali na zreteli predovšetkým záujem ich maloletých detí,

aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine. Je priam

smutné a desivé konanie a komunikácia rodičov pred ich vlastnými maloletými deťmi, súd si

dovoľuje upozorniť rodičov, že isté výrazy a pojmy nepatria do rodičovskej komunikácie,

ktorej svedkami sú obe maloleté deti. Len rodičia sú zodpovední za to, čo zo svojich detí

vychovajú a aký vzor im prezentujú, nakoľko iný rodičovský vzor nemajú.

37. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia, a teda návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia

zamietol... podmienky na zrušenie neodkladného opatrenia ohľadne úpravy styku

a ponechanie úpravy styku výlučne na vzájomnej dohode rodičov v konaní preukázané

NEBOLI...“

21. Ústavný súd preto uzatvára, že nie je daná jeho právomoc na prerokovanie veci

sťažovateľa, pretože ochranu jeho právam ako účastníkovi konania poskytuje všeobecný

súd možnosťou podania opätovných návrhov na zmenu nariadeného neodkladného

opatrenia, ale aj v meritórnom konaní. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol

o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie a jeho

ďalšími návrhmi sa vzhľadom na odmietnutie sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júla 2018