Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 170/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2018 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

Mgr. Romanou Paliderovou, advokátska kancelária, Jégého 19, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a jeho práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Krajský súd v Trenčíne p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Krajský súd v Trenčíne j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jeho

právnej zástupkyne Mgr. Romany Paliderovej, advokátska kancelária, Jégeho 19,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca

2018 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného Mgr. Romanou Paliderovou, advokátska kancelária, Jégého 19,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Ústavný súd prijal sťažnosť sťažovateľa uznesením č. k. -14

z 24. apríla 2018 na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia jeho označených práv

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a vo zvyšnej časti

sťažnosť odmietol.

3. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania

v postavení navrhovateľa, a to vo veci návrhu na zriadenie vecného bremena podaného

13. júla 2010.

4. Uvádzajúc chronologický prehľad úkonov predmetného konania, sťažovateľ

dôvodí, že postupom okresného súdu, ako aj krajského súdu dochádza k zbytočným

prieťahom v konaní, v čom vidí porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie okrem iného uvádza, že v jeho veci bol

30. novembra 2016 vydaný rozsudok, proti ktorému podal 7. marca 2017 odvolanie,

o ktorom však nebolo ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu rozhodnuté.

6. Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd nálezom

vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

formuloval príkaz adresovaný okresnému súdu a krajskému súdu konať bez zbytočných

prieťahov a priznal mu tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €, ako aj

náhradu trov právneho zastúpenia.

7. V podanej sťažnosti sťažovateľ zároveň prezentuje súhlas s upustením od ústneho

prejednania veci.

8. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril krajský súd

prostredníctvom svojej podpredsedníčky. V stanovisku doručenom ústavnému súdu 19. júna

2018 krajský súd uviedol, že vec sťažovateľa nemožno považovať za skutkovo a právne

jednoduchú, čo zdôvodnil dvoma skutočnosťami, a síce že vo veci sťažovateľa už bol

vydaný jeden zrušujúci rozsudok odvolacieho súdu č. k. -188 z 23. júla

2015, ako aj tým, že je predmetom posudzovaného konania nárok na náhradu za zrušené

vecné bremeno. Krajský súd bol zároveň toho názoru, že „dĺžka konania v trvaní 1 roka je

primeraná počtu napadnutých vecí zákonného senátu 19Co na občianskoprávnom oddelení

Krajského súdu v Trenčíne“. Súčasne s odkazom na požiadavku odstránenia stavu právnej

neistoty krajský súd poukázal na skutočnosť, že vydaním meritórneho rozhodnutia

krajského súdu 24. mája 2018 došlo k splneniu uvedenej požiadavky, na základe čoho

krajský súd navrhol ústavnému súdu, aby sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.

9. Krajský súd vo svojom stanovisku zároveň prezentoval súhlas s upustením

od ústneho prejednania veci.

10. Vo svojom vyjadrení k stanovisku krajského súdu doručenom ústavnému súdu

24. júla 2018 sťažovateľ (bez participácie právneho zástupcu) zotrval na dôvodoch ním

podanej sťažnosti a zdôraznil, že celková doterajšia dĺžka konania od podania návrhu

predstavuje obdobie takmer ôsmich rokov. Sťažovateľ zároveň prezentoval nesúhlas

s argumentáciou krajského súdu, ktorý v predloženom stanovisku kvalifikoval jeho vec ako

skutkovo a právne zložitú.

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

12. Ústavný súd 17. apríla 2018 preskúmal na vec sa vzťahujúci súdny spis

okresného súdu (v ktorom bolo zahrnuté aj konanie pred krajským súdom), pričom zistil, že

od predloženia spisového materiálu 5. mája 2017 spolu s podaným odvolaním krajskému

súdu ako súdu odvolaciemu nevykonal krajský súd vo veci sťažovateľa absolútne žiaden

procesný úkon. Zo stanoviska krajského súdu, ktoré bolo ústavnému súdu predložené,

zároveň vyplýva, že krajský súd vydal vo veci sťažovateľa 24. mája 2018 rozsudok.

Ústavný súd teda na základe vyjadrenia krajského súdu zistil, že v čase rozhodovania

ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa bolo konanie pred krajským súdom ukončené

prijatím jeho rozhodnutia.

II.

13. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2

prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

14. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa (ako aj práva podľa dohovoru) ústavný súd skúma

vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal

z hľadiska charakteru prejednávanej veci jej skutkovú a právnu zložitosť, ďalej správanie

sťažovateľa v priebehu konania a napokon aj postup krajského súdu.

15. Pokiaľ ide o prvé kritérium, t. j. faktickú a právnu zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že predmetom namietaného konania je uplatnený nárok na náhradu za zrušené

vecné bremeno, teda predmet, ktorý tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných

súdov pokrytú rozsiahlou judikatúrou všeobecných súdov, vec teda nemožno považovať

za právne zložitú. Ústavný súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou krajského súdu, že by

skutočnosť predchádzajúceho konania krajského súdu vo veci sťažovateľa premietnutá

do prvého zrušujúceho rozsudku krajského súdu z 23. júla 2015 mala byť dôvodom

pre záver o skutkovej zložitosti veci. Práve naopak, podľa názoru ústavného súdu je táto

okolnosť skôr dôvodom pre záver, že v posudzovanej etape konania bola pozícia krajského

súdu z hľadiska otázky skutkovej zložitosti veci značne zjednodušená vzhľadom na znalosť

problematiky z predchádzajúcej etapy konania.

16. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil okolnosti, ktoré by

signalizovali pasivitu zo strany sťažovateľa ako účastníka konania.

17. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného a jeho práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup krajského súdu. Ústavný súd po preskúmaní

postupu krajského súdu v posudzovanej etape konania dospel k záveru, že nedostatkom,

ktorý narušil plynulosť konania, bolo zistené obdobie nečinnosti v celkovom rozsahu

približne jedného roka, v ktorom krajský súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila

zákonná prekážka. Ústavný súd zaznamenal toto obdobie nečinnosti krajského súdu

v období od predloženia spisového materiálu spolu s podaním odvolaním 5. mája 2017 až

do určenia termínu pojednávania 16. mája 2018, keď krajský súd na vykonanom

pojednávaní 24. mája 2018 vydal vo veci sťažovateľa rozsudok. Ústavný súd na tomto

mieste v prvom rade poznamenáva, že nemožno prijať ako opodstatnenú obhajobu

krajského súdu, ktorú tento prezentuje vo svojom predloženom stanovisku, a síce že je

takéto obdobie nečinnosti akceptovateľné s prihliadnutím na zaťaženosť konkrétneho

zákonného sudcu, ktorému bola vec sťažovateľa pridelená; ústavný súd k tomu tiež dodáva,

že na krajskom súde sú zákonnými sudcami všetci členovia senátu, pričom jeden z nich je

sudcom spravodajcom. Ústavný súd v tomto kontexte odkazuje na svoju stabilizovanú

judikatúru, podľa ktorej v súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru

platí, že personálne problémy justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné

prieťahy v súdnom konaní (). Námietka personálnych komplikácií, v danom

konkrétnom prípade námietka neprimeranej zaťaženosti zákonného sudcu nemá povahu

okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci

občana, ktorý sa naň obrátil. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že

v dôsledku označenej pasivity krajského súdu vo veci sťažovateľa došlo k zbytočnému

predĺženiu súdneho konania, pričom ústavný súd prihliadal aj na celkovú doterajšiu dĺžku

konania, ktorá ku dňu rozhodovania o sťažnosti presiahla dobu osem rokov.

18. Ako neopodstatnenú ústavný súd hodnotí aj obranu krajského súdu, ktorý žiada

nevyhovieť sťažnosti sťažovateľa s odkazom na skutočnosť, že po podaní sťažnosti

sťažovateľa ústavnému súdu naplnil požiadavku odstránenia stavu právnej neistoty vydaním

meritórneho rozsudku na pojednávaní 24. mája 2018. Na tomto mieste odkazuje ústavný súd

ma svoju ustálenú judikatúru v zmysle ktorej poskytuje základnému právu na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa ochrana za podmienky, ak bola

sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného

základného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo, čo je práve

prípad sťažovateľa, ktorý sa na ústavný súd obrátil ešte v čase pred vydaním

meritórneho rozhodnutia, teda v čase existencie stavu právnej neistoty (napr. ,

, , , , ).

19. Ústavný súd konštatuje, že faktorom, ktorý mal negatívny dopad na súvislý

priebeh posudzovaného konania, bol postup krajského súdu a zbytočné prieťahy, ktorých sa

dopustil v dôsledku zisteného obdobia nečinnosti.

20. Z petitu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žiadal ústavný súd aj

o vyslovenie porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6

ods. 1 dohovoru v predmetnom konaní pred krajským súdom. Ústavný súd si už pri výklade

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48

ods. 2 osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, z tohto dôvodu v obsahu týchto

práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ). Ústavný súd

tak dospel k záveru, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené boli (bod 1 výroku nálezu).

21. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd síce konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného dohovoru, avšak v čase rozhodovania

ústavného súdu bolo konanie pred krajským súdom ukončené, preto nebolo potrebné

formulovať osobitný príkaz ku konaniu bez zbytočných prieťahov.

III.

22. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Žiadosť o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil celkovou neprimeranou dĺžkou posudzovaného

konania a potrebou zavŕšenia ochrany jeho práv, ktorú ako osoba zdravotne ťažko

postihnutá pociťuje o to naliehavejšie. Vychádzajúc z týchto skutočností, za primeranú

výšku finančného zadosťučinenia považoval sumu 7 000 €. Pri určení primeraného

finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných

Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

23. S prihliadnutím na rozsah doby nečinnosti v konaní pred krajským súdom ako

súdom odvolacím ústavný súd považoval za primerané priznať sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie v sume 500 € tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku nálezu.

24. Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal priznať aj náhradu

trov konania pred ústavným súdom. Pri určení výšky náhrady trov bolo treba vychádzať

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý

polrok roku 2017, ktorá predstavovala sumu 921 €. Úhradu priznal ústavný súd za dva

úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie

sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc

z toho za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2018 prislúcha odmena 153,50 €,

k tomu tiež režijný paušál 9,21 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania

za dva úkony právnych služieb vykonaných v roku 2018. Za tieto dva úkony právnej služby

predstavuje celková priznaná odmena vrátane režijného paušálu sumu 325,42 €. Ústavný

súd tak priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v celkovej sume 325,42 € (bod 3 výroku

nálezu).

25. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ).

26. Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2018