Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 315/2018
PDF · 124.02 KB
No categories available
III. ÚS 315/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2018
predbežne prerokoval sťažnosť maloletej ,
, zastúpenej zákonným zástupcom – otcom ,
, zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU
JUDr. Peter Szárszoi, s. r. o., Štefánikova 8, Michalovce, v mene ktorej koná advokát
a konateľ JUDr. Peter Szárszoi, vo veci namietaného porušenia jej základných práv
podľa čl. 46, čl. 47 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 31/2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť maloletej o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája
2018 doručená sťažnosť maloletej ,
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa
čl. 46, čl. 47 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka uplatnila
antidiskriminačnú žalobu proti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, ktorú
podala na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd uznesením
z 5. apríla 2017 určil okresný súd ako miestne príslušný na prejednanie veci.
3. Sťažovateľka ďalej uvádza, že 29. septembra 2017 predseda okresného súdu
predložil jej vec krajskému súdu s odôvodnením, že všetci sudcovia okresného súdu boli
vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka dôvodí: „Sudca ,
ktorému bola vec pridelená oznámil predsedovi súdu dňa 11.05.2017 svoju zaujatosť voči
žalobcovi v 2. rade. Zákonný zástupca sťažovateľky však nevie dôvod prečo by mal byť
sudca voči sťažovateľke alebo jej zákonnému zástupcovi zaujatý.
naposledy vystupoval na Okresnom súde Michalovce ako komerčný
právnik v roku 2008. sa stal sudcom Okresného súdu Michalovce
v roku 2015. Do toho času nepôsobil na OS MI. Menovaného sudcu vôbec nepozná ani
s ním nemá žiaden príbuzenský alebo iný obdobný vzťah. V roku 2012 OS Michalovce vydal
predbežné opatrenie o osobnej starostlivosti maloletej. Ďalej uvádzame, že sťažovateľka má
dvoch zákonných zástupcov otca a matku. Voči matke maloletej OS Michalovce koná vo
veci sp.zn.: 21Tp/70/2017. Od 24.4.2017 teda sudcovia Okresného súdu Michalovce priamo
diskriminovali mal. v rozpore s Ústavou SR, pretože je dcérou
a preto s ňou zaobchádzali menej priaznivo, ako by zaobchádzali
s inou osobou v rovnakej situácii.“
5. Sťažovateľka považuje uvedený stav za porušenie svojich označených základných
práv zaručených ústavou a na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd
nálezom vyslovil porušenie jej základných práv podľa 46, čl. 47 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 31/2017 a priznal jej náhradu
trov právneho zastúpenia a tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej
prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
8. Sťažovateľka formuluje v sťažnosti námietku porušenia jej základných práv
„na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46, 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. :
24C/31/2017“, pričom argumentuje, že považuje „postup okresného súdu v namietanom
konaní, za postup, ktorý je poznačený pochybnosťami o zákonnosti konania zákonného
sudcu“, a je tiež toho názoru, že „sú zo strany okresného súdu spôsobované zbytočné
prieťahy, čím dochádza k porušovaniu práv sťažovateľa na spravodlivé a rýchle
rozhodnutie v žalovanej veci najmä s prihliadnutím na predmet sporu“.
9. Z obsahu príloh sťažnosti, a to konkrétne z obsahu uznesenia krajského súdu
sp. zn. 13 NcC 26/2017 z 9. októbra 2017 vyplýva, že vec sťažovateľky vedená
pred okresným súdom pod sp. zn. 24 C 31/2017 bola prikázaná inému všeobecnému súdu,
a to Okresnému súdu Trebišov s odkazom na § 39 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov s odôvodnením, že špecifikovanými
rozhodnutiami boli sudcovia okresného súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci
sťažovateľky.
10. Z argumentačnej línie námietok prezentovaných sťažovateľkou v sťažnosti
adresovanej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľka v zásade nesúhlasí s vylúčením
sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania jej veci, keďže zo svojho
subjektívneho pohľadu nevidí splnenie dôvodov pre ich vylúčenie, pričom súčasne chápe
ich vylúčenie ako porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.
11. Ústavný súd uvádza, že regulárny zákonný postup vylúčenia sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci účastníka konania, kde v konkrétnom prípade
sťažovateľky o vylúčení jednotlivých sudcov bolo riadne právoplatne rozhodnuté v zmysle
relevantných procesných ustanovení a nadväznosti na to nadriadeným súdom rozhodnuté
o prikázaní veci inému všeobecnému súdu, nemožno v žiadnom prípade považovať za zásah
do základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy. Odhliadnuc od toho, že namietanie porušenia ďalších základných práv
(„podľa čl. 46, 47 a čl. 48/1 ústavy“) nie je v sťažnosti špecifikované (slovným označením
a odsekom príslušného článku) a už vôbec nijako odôvodnené, rovnako ako v prípade
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť
medzi namietaným postupom okresného súdu a týmito námietkami. Sťažovateľkou
formulované námietky porušenia označených článkov ústavy tak kvalifikuje ako na prvý
pohľad zjavne neopodstatnené.
12. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť
sťažovateľky je potrebné ako celok odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2
13. Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol
tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľky sa už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. augusta 2018