Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 509/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudcu

Miroslava Duriša a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

,

, vo veci namietaného porušenia jeho práva

na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv 173/16/1000 zo 7. mája 2018 a uznesením

Špecializovaného trestného súdu sp. zn. z 15. júna 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„špeciálna prokuratúra“) sp. zn. VII/1 Gv 173/16/1000 zo 7. mája 2018 (ďalej len

„napadnuté uznesenie špeciálnej prokuratúry“) a uznesením Špecializovaného trestného

súdu (ďalej len „špecializovaný súd“) sp. zn. z 15. júna 2018 (ďalej len

„napadnuté uznesenie špecializovaného súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je obvinený z rozsiahlej trestnej

činnosti, okrem iného z trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) a obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

, , a a s poukazom

na a ods. a) .

Napadnutým uznesením špeciálnej prokuratúry bol v zmysle § 425 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) zaistený majetok sťažovateľa, a to najmä jeho obchodný podiel v obchodnej

spoločnosti (ďalej len „obchodná spoločnosť“).

Proti napadnutému uzneseniu špeciálnej prokuratúry podal sťažovateľ sťažnosť,

o ktorej bolo rozhodnuté napadnutým uznesením špecializovaného súdu tak, že bola

ako nedôvodná zamietnutá.

Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že v zmysle § 425 ods. 1 Trestného

poriadku nie je možné zaistiť jeho obchodný podiel v obchodnej spoločnosti, čo odôvodňuje

odkazom na .

Ďalej namieta, že obchodná spoločnosť má sídlo v Českej republike a že právomoc

prokuratúry Slovenskej republiky „nesiaha aj do zahraničia“, preto prokuratúra Slovenskej

republiky nie je oprávnená zaistiť jeho obchodný podiel v obchodnej spoločnosti.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo podľa čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru bolo

uznesením prokurátora ÚŠP GP SR sp. zn. VII/1 Gv 173/16/1000-331 zo dňa 07. mája 2018

a uznesením Špecializovaného trestného súdu sp. zn. zo dňa 15. júna 2018

porušené bolo.

Uznesenie prokurátora ÚŠP GP SR sp. zn. VII/1 Gv 173/16/1000-331 zo dňa

07. mája 2018 v spojení s uznesením Špecializovaného trestného súdu sp. zn.

zo dňa 15. júna 2018 sa zrušuje.“

II.

Podľa (ďalej len ,a“) ústavný súd

je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré považuje

za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom alebo

zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

II.1 K namietanému porušeniu práva na ochranu majetku

podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením špeciálnej prokuratúry

Z princípu subsidiarity podľa citovaného (ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd) vyplýva, že ústavný súd môže konať o namietanom

porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ

nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred

iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich (, ,

).

Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu (, ).

Sťažovateľ v tomto prípade mal v zmysle príslušných ustanovení

možnosť domáhať sa ochrany svojho práva v rámci konania o sťažnosti na špecializovanom

súde, ktorý mal preskúmať napadnuté uznesenie špeciálnej prokuratúry. Túto možnosť

sťažovateľ aj využil, a preto uplatňujúc princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného

, ústavný súd nemá právomoc preskúmavať napadnuté uznesenie

špeciálnej prokuratúry, pretože predmetné uznesenie preskúmal špecializovaný súd, ktorý

rozhodol o sťažnosti sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť

pre nedostatok právomoci v zmysle .

II.2 K namietanému porušeniu práva na ochranu majetku

podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením špecializovaného súdu

Ako už bolo uvedené, dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pri jej predbežnom prerokovaní je aj jej zjavná neopodstatnenosť.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej

judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(, , ).

Sťažovateľ ďalej pred ústavným súdom namieta porušenie svojho práva na ochranu

majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením špecializovaného súdu,

čo odôvodňuje tým, že v zmysle nie je možné zaistiť jeho

obchodný podiel, a tiež tým, že právomoc prokuratúry Slovenskej republiky „nesiaha

aj do zahraničia“, preto prokuratúra Slovenskej republiky nie je oprávnená zaistiť

obchodný podiel v obchodnej spoločnosti.

V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri rozsudok vo veci

Sporrong a Lönnroth proti Švédsku z 23. 9. 1982, sťažnosti č. 7151/75 a č. 7152/75)

v prípade namietaného porušenia práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu musí súd

skúmať, či v danej veci došlo k zásahu do tohto práva, či tento zásah môže byť

ospravedlnený legitímnym cieľom vo verejnom (všeobecnom) záujme a či tento zásah bol

vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraný. Pokiaľ ide o primeranosť, súdy musia

nájsť spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkami všeobecného záujmu spoločnosti

a požiadavkami ochrany práva jednotlivca.

Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie špecializovaného súdu, ktorým bolo

potvrdené napadnuté uznesenie špeciálnej prokuratúry o zaistení majetku sťažovateľa (jeho

obchodného podielu v obchodnej spoločnosti), predstavuje zásah do práva sťažovateľa

na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu (porovnaj rozhodnutie

o prijateľnosti Bramelid a Malmström proti Švédsku z 12. 10. 1982, sťažnosti č. 8588/79

a č. 8589/79, ktoré sa týkalo zásahu do práva na ochranu majetku akcionárov spoločnosti).

Ústavný súd ďalej konštatuje, že zásah do práva sťažovateľa podľa čl. 1 dodatkového

protokolu v tomto prípade nepredstavuje pozbavenie majetku, ale úpravu užívania majetku,

keďže sťažovateľ nestratil status vlastníka spoločnosti, ale súdom mu bola uložená

povinnosť zdržať sa nakladania s jeho majetkom (porovnaj rozsudok vo veci Forminster

Enterprises Limited proti Českej republike z 9. 10. 2008, sťažnosť č. 38238/04, bod 63).

Zásah do práva sťažovateľa na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu

má zákonný základ v a vyjadruje všeobecný (verejný)

záujem štátu na predchádzaní zločinnosti a zabránení legalizácii príjmov z trestnej činnosti.

Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia špecializovaného súdu

konštatuje, že namietaný zásah do práva sťažovateľa podľa čl. 1 dodatkového protokolu

je primeraný sledovanému cieľu, a to predovšetkým s ohľadom na dočasnosť úpravy

užívania majetku sťažovateľa a na nevyhnutnosť predmetného zásahu, ktorá vyplýva

zo skutočnosti, že sťažovateľ po svojom vzatí do väzby (6. marca 2017) prostredníctvom

splnomocnenej osoby darovacou zmluvou z 30. mája 2017 previedol vlastníctvo

nehnuteľnosti v z obchodnej spoločnosti na (svojho otca).

Ústavný súd ďalej poukazuje na , v zmysle ktorého

má sťažovateľ možnosť žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia, a tiež na § 427

, v zmysle ktorého predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor

uznesením zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bol majetok zaistený.

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané nerešpektovanie § 50 ods. 3 Trestného

poriadku, tento sa vzťahuje na zaistenie nároku poškodeného, pričom v prípade sťažovateľa

ide o zaistenie majetku podľa , ktoré je viazané na uloženie trestu

prepadnutia majetku, a nie na zaistenie nároku poškodeného na náhradu škody. Samotný

výslovne odkazuje na primerané použitie

ods. 3 .

Pokiaľ ide o sťažovateľovu úvahu, že právomoc prokuratúry Slovenskej republiky

„nesiaha aj do zahraničia“, zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, tento argument sťažovateľ

mohol, avšak neuplatnil v konaní pred špecializovaným súdom. Z judikatúry ústavného

súdu (, , , ) vyplýva, že ústavný

súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou a nemôže nahrádzať úlohu

všeobecných súdov. Pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd

uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť,

ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá

právomoc.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné túto časť sťažnosti odmietnuť z dôvodu

jej zjavnej neopodstatnenosti a z dôvodu nedostatku právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ako celok pri jej predbežnom prerokovaní

odmietnutá, ústavný súd sa jeho ďalšími požiadavkami nezaoberal, pretože rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu

v danom prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2018