Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-92-2019.pdf
PDF · 76.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-7T/92/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Luciou Bašistovou v trestnej veci obžalovaného E. C. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 01. februára 2022, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno f/ Trestného poriadku súd o s l o b o d z u j e obžalovaného E. C., nar. XX. X. XXXX v T., trvale bytom E. F. Z. Č.. XX spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Kežmarku, č. Pv 163/19/7703-12 zo dňa 9. 8. 2019 pre skutok , ktorý
m a l s p á c h a ť t a k, ž e
ako otec maloletého E. C., nar. X.X.XXXX, hoci jeho vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P 278/2008 zo dňa 19.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 7. 2009, bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého E. C. mesačne sumou 80,- Eur vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky R. P., si túto vyživovaciu povinnosť napriek svojim možnostiam a schopnostiam od mesiaca september 2018 doposiaľ v obci E.Š., okres P. a inde riadne úmyselne neplnil, čím mu za uvedené obdobie po tom, ako uhradil v mesiaci február 2019 sumu 100,- Eur, v mesiaci marec 2019 sumu 100,- Eur, v mesiaci apríl 2019 sumu 100,- Eur, v mesiaci máj 2019 sumu 100,- Eur a v mesiaci júl 2019 sumu 80,- Eur vznikol dlh pre matku R. P. v sume najmenej 2 720,-Eur,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
č í m m a l s p á c h a ť
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.
p r e t o ž e
trestnost činu zanikla.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na tunajší súd dňa 12.08.2019 obžalobu na obvineného E. C. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 92/2019 zo dňa 14.08.2019 súd uznal obžalovaného vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov a zároveň mu uložil povinnosť v zmysle § 51 odsek 4 písmeno d/ Trestného zákona. Proti tomuto trestnému rozkazu podal obvinený v zákonnej lehote odpor.
Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie konané dňa 01. februára 2022 napriek riadne a včas doručenému predvolaniu nedostavil, svoju neúčasť súdu riadne ospravedlnil. Keďže obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, v prípravnom konaní, obžaloba Okresného prokurátora mu bola riadne doručená a zároveň bol súdom na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaný, pričom na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti bol upozornený (v predvolaní na hlavné pojednávanie) a súd mal za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného (§ 252 odsek 2 Trestného poriadku), súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a výpovede obžalovaného postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal. Vo výpovedi v prípravného konania obžalovaný poprel spáchanie skutku, od augusta 2019 zaplatil sumu 5 120,- eur, čiže platil navyše, keďže dlh bol určený v o výške 4 960,- eur. V roku 2017 zaplatil výživné vo výške 1 260,- eur. Otcovstvo k mal. E. bolo určené na matrike v roku 2004. Najprv súd určil výživné vo výške 1 500,- Sk a po úprave to bola suma 80,- eur. výživné sa snažil riadne a včas plniť, a preto si nie je vedomý nedoplatku na výživnom. V marci a apríli 2019 poslal po 100,- eur. Syn nebýva s matkou, býva so starými rodičmi v T. a myslí si, že peniaze, ktoré posiela, syn nedostáva. Synovi prispieval aj darčekmi, avšak matka mu ich asi nedávala, lebo keď so synom telefonoval, tak o ničom nevedel. S matkou maloletého bol v kontakte a pri telefonickom rozhovore mu uviedla, že trestné oznámenie musela podať, aby dostala náhradné výživné z úradu a trestné oznámenie už nemôže vziať späť. Na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa R. P. uviedla, že dlžné výživné na E. C. bolo uhradené, neeviduje žiadne podlžnosti.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal aj listinné dôkazy.
Postupom podľa § 269 Trestného poriadku súd prečítal poštové poukážky, z ktorým vyplýva, že obžalovaný v mesiaci február 2019 poukázal sumu 100,- eur, v mesiacoch august až december 2019 poukázal sumu 80,- eur/mesačne, v mesiacoch január až december 2020 poukázal sumu 560,- eur, v mesiacoch január až december 2021 poukázal sumu 400,- eur a v mesiaci január 2022 poukázal sumu 880,- eur svedkyni R. P..
Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne, nebol riešený obecnou komisiou. Z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR ku dňu 25.07.2019 vyplýva, že obžalovaný bol dvakrát priestupkovo postihnutý. Z aktuálneho odpisu registra trestov SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 7T 97/2016 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, pričom trestným rozkazom vydaným dňa 08.08.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.2016 bol tento obžalovaný uznaný za vinného a súd mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 3 mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky. Dňa 12.07.2019 sa osvedčil.
Súd vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhli vykonať strany trestného konania a ktoré sám považoval za potrebné pre objasnenie skutkového stavu veci a rozhodnutie o tom, či a aký skutok sa stal, či je tento skutok trestným činom a ak áno, akým a či tento trestný čin spáchal obžalovaný. Pritom vychádzal z informácii vyplývajúcich z jednotlivých dôkazov, ale zároveň tieto informácie posudzoval v kontexte všetkých vykonaných dôkazov.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Obžalovaný v prípravnom konaní na svoju obranu uviedol, že si nie je vedomý nedoplatku na výživnom, platí riadne a včas tak ako má určené.
To, že sa skutok stal tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku vyplýva z výpovedí svedkyne - poškodenej, kedy R. P. v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil tak, ako mu táto povinnosť vyplýva zo Zákona o rodine a vo výške, ktorá bola stanovená v rozhodnutím vydaného v konaní vedeného pod sp. zn.5P 278/2008. Je potrebné konštatovať, že bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery tak ako to ukladá § 62 odsek 3 zákon o rodine č. 36/2005 Z. z., mal plniť vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu. Svoju povinnosť si neplnil na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Obžalovaný tak konal úmyselne bez toho, aby mu v tom bránila nejaká prekážka, a to v čase, kedy nebol jeho syn schopný samostatne si obstarať výživu a bol výživnou odkázaný na svojich rodičov, pričom vyživovaciu povinnosť si voči nemu plnila iba jeho matka R. P.. V mesiaci február 2019 sumu 100,- Eur, v mesiaci marec 2019 sumu 100,- Eur, v mesiaci apríl 2019 sumu 100,- Eur, v mesiaci máj 2019 sumu 100,- Eur a v mesiaci júl 2019 sumu 80,- Eur.
V súčasnej dobe však obžalovaný dlžné výživné uhradil a uhrádza aj bežné výživné, čo potvrdila svedkyňa R. P. na hlavnom pojednávaní, kedy uviedla, že obžalovaný uhradil celú dlžnú sumu na výživnom. Tvrdenie svedkyne bolo potvrdené aj poštovými poukážkami, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný hoci nepravidelne, ale po častiach prispieval na výživu maloletého dieťaťa. Súd ustálil, že dlžné výživné ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku predstavovalo sumu vo výške 2 720,- eur.
Podľa § 86 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Podľa § 285 písmeno f/ Trestného poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla.
Súd uvádza, že vykonal dokazovanie v plnej miere a to tak, aby bolo učinené za dosť tak obžalobe ako aj obhajobe, pričom konštatoval, že vzhľadom na to, že obžalovaný zaplatil do dňa rozhodnutia súdu vo veci samej matke maloletého celé dlžné výživné a táto skutočnosť na hlavnom pojednávaní dňa 01. februára bola matkou maloletého potvrdená, súd rozhodol tak, že oslobodil obžalovaného spod obžaloby v zmysle účinnej ľútosti podľa § 86 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, keďže zanedbanie výživného nemalo na maloletého E. C. trvalo nepriaznivé následky. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu