Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 562/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou Mgr. Evou Garovou, Štefánikova 14,

Bratislava, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. O d k l a d á vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 18. júla 2018 do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci

samej.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. septembra

2018 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. Evou Garovou, Štefánikova 14, Bratislava,

ktorou namieta porušenie základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 17 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľovi bola ako

právnemu zástupcovi v napadnutom konaní uložená pokuta za „súdivosť“ v sume 500 €.

Uloženie pokuty okresný súd odôvodnil tým, že sťažovateľ podal návrh na obnovu konania,

ktorá je v zmysle príslušnej právnej úpravy (ďalej aj „“)

podľa názoru okresného súdu v konaniach týkajúcich sa návratu maloletého do krajiny

obvyklého pobytu zjavne neprípustná.

Uznesenie okresného súdu o uložení pokuty za „súdivosť“ sp. zn.

z 18. júla 2018 (ďalej len „uznesenie o pokute“) považuje sťažovateľ

za arbitrárne, nespĺňajúce požiadavku zákonnosti a zasahujúce do jeho majetkových práv,

keďže pokuta bola uložená bez toho, aby vôbec boli naplnené podmienky ustanovené

v zákone. V načrtnutom kontexte sťažovateľ argumentuje, že uznesenie vydané vo veci

pokuty za „súdivosť“ okresný súd vyvodzuje z , ktorý však sám ustanovuje, že

pokutu je možné uložiť len v prípadoch prezumovaných konkrétnou právnou normou

. Uloženie pokuty za „súdivosť“ predpokladá len

(šikanózna alebo zjavne bezdôvodná námietka zaujatosti) a (podanie

dovolania v prípade ustanovenom v ).

Výšku uloženej pokuty okresný súd odôvodnil s poukazom na ,

ktoré sa vzťahuje na určenie maximálnej výšky poriadkovej pokuty. Sťažovateľ

argumentuje, že neporušil žiadne procesné povinnosti napríklad uvádzané v § 102 ods. 1

, pričom konal výlučne a výhradne v záujme svojho klienta.

Pre prípad odmietnutia argumentácie, podľa ktorej uloženiu pokuty za „súdivosť“

chýbalo zákonné ustanovenie, ktoré by pokutu umožňovalo uložiť, sťažovateľ predkladá

ústavnému súdu argumenty týkajúce sa definície zneužitia práva v kontexte ním podaného

návrhu na obnovu konania v predmetnej veci o nariadení návratu maloletého do krajiny

obvyklého pôvodu.

Sťažovateľ tvrdí, že

- ním podaný návrh na obnovu konania spĺňa požadované procesné podmienky,

- podanie návrhu na obnovu konania proti rozhodnutiu v návratovom konaní nie je

výslovne zákonom vylúčené,

- analogicky možno na konanie v návratovom konaní uplatniť úpravu obsiahnutú

v ,

- rozhodnutie v návratovom konaní má síce formu uznesenia, alebo ide o rozhodnutie

vo veci samej [ (ďalej aj „“)],

- návrh na obnovu konania sa v návratovom konaní podáva proti právoplatne

skončenému konaniu, pričom uznesenie vydané v návratovom konaní konečným

rozhodnutím je,

- rozhodnutie v návratovom konaní spĺňa všetky atribúty rozsudku, vykonáva sa tu

rovnaké dokazovanie, rovnako sa tu predkladajú listinné a iné dôkazy, vypočúvajú sa

svedkovia a zabezpečuje sa vierohodné zistenie skutočného stavu veci.

Keďže návrh na obnovu konania nie je ako mimoriadny opravný prostriedok viazaný

na žiadnu konkrétnu formu súdneho rozhodnutia, možno ním podľa sťažovateľa napadnúť

uznesenie, ako aj rozsudok. Podľa neho je dôležitým diferenciačným aspektom delenie

rozhodnutí na meritórne a procesné, pričom rozhodnutie vydané v návratovom konaní je

rozhodnutím meritórnym.

S prihliadnutím na ustanovenia ( a ),

Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (čl. 11 ods. 2)

a Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní

a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,

ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (čl. 11 ods. 1), sťažovateľ vyvodzuje záver,

že zákonodarca v mienil „vylúčiť len žalobu na obnovu konania proti rozsudku,

ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je, pričom pri

formulácii ustanovení zabudol na formu rozhodnutia v návratovom konaní, kedy sa

v tomto rozhoduje uznesením. Z týchto dôvodov je zrejmé, že rozhodnutie vo veci samej,

i napriek tomu, že je účinené vo forme uznesenia, sa analogicky spravuje ustanoveniami

a nasl. , kedy podanie žaloby na obnovu konanie prípustné je.“.

Pokiaľ okresný súd vychádzal z výkladu, podľa ktorého návrh na obnovu konania

v návratových konaniach nie je prípustný, potom podľa sťažovateľa vážne zasiahol

do garantovaných práv účastníkov konania, predovšetkým maloletého dieťaťa.

Sťažovateľ zdôrazňuje, že nerozumie „tak ostrej a neprimeranej kritike, ktorou súd

podrobil konanie matky a jej PZ za legitímnu snahu o bránenie práva podaním predmetnej

žaloby dokonca uložením pokuty v sume 500,- €, čo signalizuje zo strany súdu až

antagonistický prístup k účastníkovi konania a jeho PZ“.

Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie základných

práv podľa a a práv podľa a dohovoru

a čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu v napadnutom konaní, uznesenie

okresného súdu sp. zn. z 18. júla 2018 zruší a vec vráti okresnému súdu

na ďalšie konanie a zároveň prizná sťažovateľovi úhradu trov konania.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažovateľ

navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia okresného súdu sp. zn.

z 18. júla 2018 až do rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 , práv podľa a dohovoru a dodatkového protokolu

postupom okresného súdu v napadnutom konaní

Podľa ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,

prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí

návrhu.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval, a keďže nezistil dôvody na jej

odmietnutie podľa , prijal ju podľa zákona

o ústavnom súde na ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2 K rozhodnutiu o návrhu na prijatie dočasného opatrenia

Ústavný súd podľa môže na návrh sťažovateľa

rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným

záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu znamenal

pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení

vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo

slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im

priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

Podľa dočasné opatrenie zaniká najneskoršie

právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom

zrušení.

Právna úprava dočasného opatrenia začlenená systematicky do šiesteho oddielu

druhej hlavy tretej časti (konanie o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb podľa a konanie o sťažnostiach orgánov územnej

samosprávy podľa a ) primárne reflektuje právny stav, podľa ktorého ústavný

súd pri svojom rozhodovaní nie je viazaný žiadnou lehotou, a preto je potrebné aj

s ohľadom na možnosť dlhšieho trvania rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti fyzickej

osoby alebo právnickej osoby poskytnúť potrebnú predbežnú ochranu ohrozeným právam

sťažovateľa.

Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie zdôrazňuje, že neodložením vykonateľnosti

rozhodnutia okresného súdu vo veci uloženia pokuty za „súdivosť“ dôjde „k zásahu do

majetkovej sféry sťažovateľa, v dôsledku nezákonne uloženej pokuty za súdivosť, ktorá nemá

oporu v ustanoveniach a takúto procesnú sankciu v prípade podania žaloby na

obnovu konania nikde neprezumuje“.

Ústavný súd po preskúmaní návrhu sťažovateľa na odloženie vykonateľnosti

uznesenia okresného súdu o pokute vydaného v napadnutom konaní dospel k záveru, že

tento jeho návrh zodpovedá požiadavkám vyvoditeľným z § 52 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, keďže nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom, pričom odloženie

vykonateľnosti uznesenia o pokute nespôsobí iným osobám väčšiu ujmu, než akú spôsobuje

sťažovateľovi.

Ústavný súd preto v súlade s odložil

vykonateľnosť uznesenia okresného súdu sp. zn. z 18. júla 2018

do rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2018