Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

zreteľa, a to ex offo, ako to vyplýva z judikatúry Ústavného súdu (rozh. I. ÚS 168/2018). Odvolací súd pri svojom rozhodovaní postupoval svojvoľne, jeho rozhodnutieprihliadnuť. Všeobecné súdy (v danom prípade odvolací súd) poukazujúc na Nález I. ÚS 168/2018 musia z úradnej povinnosti a v ktoromkoľvek štádiu skúmať, resp. prihliadnuťOdvolací súd si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z nálezu Ústavného súdu I. ÚS 168/2018, vydanie rozhodnutia odvolacieho súdu bolo preto arbitrárne, jeho odôvodnenie

sťažnosti sťažovateľky, o ktorej rozhodol I. senát ústavného súdu nálezom č. k. I. ÚS 168/2018-22 z 10. októbra 2018, v ktorom vyslovil porušenie základných práv sťažovateľkykonania (aplikoval § 257 CSP); - 10. októbra 2018 ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 168/2018-22 z 10. októbra 2018 zrušil uznesenie krajského súdu č. k. 9 Co 375/2017-197súdu č. k. 9 Co 375/2017-197 z 25. januára 2018 (to isté ako v náleze č. k. I. ÚS 168/2018-22) a vec mu vrátil na ďalšie konanie, vyslovil porušenie práv žalobcu (konanie

určitom druhu nárokov. ( Nález Ústavného súdu SR z 10. 10. 2018, sp. zn. I. ÚS 168/2018 ). 15. Súd v tomto spore nevzhliadol žiadne výnimočné a osobitné okolnosti

predmetom jeho rozhodovacej činnosti (napr. II. ÚS 569/2017, III. ÚS 98/2018, I. ÚS 168/2018, IV. ÚS 614/2018, III. ÚS 298/2018, I. ÚS 222/2019, I. ÚS 225/2019, IV. ÚS

MCdo 46/2012, 4 Cdo 75/2022, 4 Cdo 155/2020, nálezy Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 168/2018-22, I. ÚS 153/2018 - 28). Ústavný súd uviedol, že: „konanie o náhrade trovkonanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ (I. ÚS 168/2018). 14. Odvolací súd tým, že nevyzval dovolateľov k prípadnej aplikácii § 257

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. 98/2018 z 2. mája 2018 a sp. zn. I. ÚS 168/2018 z 10. októbra 2018 aj vopred informoval (č.l. 187), avšak žalovaný k tomu

určitom druhu nárokov.“ (nález Ústavného súdu SR z 10. 10. 2018, sp. zn. I. ÚS 168/2018) 12. „Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie

o určitom druhu nárokov (Nález Ústavného súdu SR z 10. 10. 2018, sp. zn. I. ÚS 168/2018). Súd v tomto spore nevzhliadol žiaden z dôvodov hodných osobitného zreteľa

Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) vo veciach sp. zn. I. ÚS 153/2018 a I. ÚS 168/2018, II. ÚS 225/2020, I. ÚS 387/2019 a uznesenie dovolacieho súdu vo veci sprozhodnutia“. Taktiež podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 168/2018 „konanie o náhrade trov konania je konaním kontradiktórnym, preto mal dať

prípadnému použitiu tohto ustanovenia. (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 168/2018) Aplikácia ustanovenia § 257 CSP je pritom možná iba v prípade existencie