Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 389/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, vo veci namietaného porušenia práva podľa

čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 146/17/1000 a jej

listom z 24. októbra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. decembra 2017 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia práva podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj „generálna

prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 146/17/1000 a jej listom z 24. októbra

2017 (ďalej len „upovedomenie generálnej prokuratúry“). Súčasťou sťažnosti bola

aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa toho času nachádzal v Ústave na výkon

trestu odňatia slobody (ďalej aj „ÚVTOS

“), pričom do oddielu s bezpečnostným režimom (ďalej aj „bezpečnostný režim“)

bol umiestnený na základe rozhodnutia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu

na výkon väzby (ďalej len „ÚVTOS a ÚVV “) č. ÚVTOS a ÚVV-8-47/21-2016

z 22. júla 2016. Sťažovateľ uviedol, že v bezpečnostnom režime je držaný aj po jeho

premiestnení do ÚVTOS , ku ktorému došlo 1. decembra 2016.

V tejto súvislosti poukázal na to, že držanie odsúdeného v bezpečnostnom režime

predstavovalo v ÚVTOS a ÚVV v „... úplnú sociálnu a relatívnu zmyslovú izoláciu.

Nemal dovolené mať televíziu na cele, navštevovať posilňovňu a zúčastňovať

sa akýchkoľvek voľnočasových aktivít... Cela, na ktorej bol sťažovateľ zadržiavaný

2

nespĺňala ani minimálne veľkostné štandardy CPT, poskytovala len cca 2 msúvislého

osobného priestoru, oddelená bola len toaleta a hygienu musel vykonávať v dohľade

dozorcov... Sťažovateľ nemal právo na vykonávanie návštev priamym kontaktom, v prípade

povolenia sa jej ako sústavný dozor zúčastnil príslušník zboru a bol podrobovaný rutinným

osobným prehliadkam dôkladným prehmataním vždy po opustení cely a pred návratom

do nej...“.

3. Sťažovateľ je od 1. decembra 2016 umiestnený v ÚVTOS

, kde je „držaný na cele bez oddelenej toalety a dostatočného vetrania, bez

dostatku prirodzeného osvetlenia, bez stola na písanie, v relatívnej sociálnej a zmyslovej

izolácii, je rutinne pútaný a podrobovaný osobným prehliadkam a rôznym ďalším

obmedzeniam jeho právnej sféry pri porovnaní so štandardným režimom, vrátane

obmedzení kontaktu s rodinou formou návštev a telefonovania“.

4. Nezákonnosť svojho umiestnenia do oddielu s bezpečnostným režimom sťažovateľ

namietal podnetom z 2. novembra 2016 (ďalej len „podnet“) podľa § 31 ods. 2

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o prokuratúre“). Generálna prokuratúra vybavila tento podnet upovedomením

č. k. IV/2 Gn 15/17/1000-3 z 18. januára 2017 ako nedôvodný. Opakovaný podnet

sťažovateľa z 10. júla 2017 bol rovnako ako nedôvodný vybavený listom generálnej

prokuratúry č. k. -8 z 24. októbra 2017.

5. Podľa názoru sťažovateľa nebolo uvalenie a predlžovanie bezpečnostného režimu

v jeho prípade „odôvodnené žiadnymi relevantnými skutočnosťami preukazujúcimi,

že napadnuté opatrenia boli v celom rozsahu nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa,

ktorý naviac v predmetnej veci nemožno vzhľadom na slušné správanie sťažovateľa

ani jednoznačne identifikovať. Po celý čas je držaný v nevyhovujúcich podmienkach

bez adekvátnej duševnej a fyzickej stimulácie a príslušné orgány celkom ignorujú

kombinované negatívne účinky tohto režimu na jeho osobu, hoci sa výslovne a opakovane

aktivít na fyzickú a duševnú stimuláciu domáhal. Toto zaobchádzanie spôsobuje

sťažovateľovi značné psychické aj fyzické utrpenie (to je objektivizované aj lekárskymi

nálezmi) prekračujúce nevyhnutnú mieru utrpenia, ktorá je zadržiavaniu vlastná.“.

6. Podľa názoru sťažovateľa generálna prokuratúra nevykonaním nápravy

v namietanom konaní o jeho opakovanom podnete porušila jeho právo nebyť podrobovaný

neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa čl. 3 dohovoru, preto navrhol

vo veci rozhodnúť týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa nebyť podrobovaný neľudskému alebo ponižujúcemu

zaobchádzaniu podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v konaní Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o opakovanom podnete sp. zn.

IV /2 Gn 146/17/1000 porušené bolo.

2. List Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. IV /2 Gn 146/17/1000-8

zo dňa 24.10.2017, sa zrušuje a vec sa vracia Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky

na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 14 000 EUR,

ktoré mu je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

9. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. O zjavne neopodstatnený návrh ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie

(napr. , , , ).

10. Sťažovateľ namietal porušenie svojho práva zaručeného čl. 3 dohovoru postupom

a upovedomením prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“) č. k. -8 z 24. októbra 2017, ktorým bol

vybavený jeho opakovaný podnet smerujúci proti postupu a rozhodnutiu prokurátora

trestného odboru generálnej prokuratúry v súvislosti s námietkami sťažovateľa proti jeho

zaradeniu do oddielu s bezpečnostným režimom v rámci výkonu trestu odňatia slobody

v ÚVTOS a ÚVV v .

11. Generálny prokurátor vo svojom upovedomení o vybavení opakovaného podnetu

sťažovateľa uviedol: „Prokurátor trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky Vás listom z 18. januára 2017, sp. zn. IV/2 Gn 15/17/1000-3, upovedomil

o spôsobe vybavenia podnetu z 02. novembra 2016, ktorý ako nedôvodný odložil.

V samotnom liste sa dôsledným spôsobom vysporiadal s Vašou argumentáciou uvedenou

v pôvodnom podnete a v postupe prokurátora Krajskej prokuratúry ktorý

preskúmal rozhodnutie riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon

väzby z 22. júla 2016 pod číslom ÚVTOSaÚVV-8-47/21-2016 o Vašom umiestnení

na oddiel s bezpečnostným režimom, nezistil žiadne pochybenia. Taktiež správne poukázal

na skutočnosť, že samotný výkon trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia

slobody a Ústave na výkon väzby je realizovaný v súlade so

o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a vzhľadom na tento stav nebolo potrebné vykonať žiadnu nápravu vo

vzťahu k predmetnému ústavu.

V postupe prokurátora trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky v súvislosti s vybavením podnetu z 02. novembra 2016 nebolo zistené žiadne

porušenie zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, na ktoré by bolo

potrebné reagovať prokurátorským opatrením, a preto opakovaný podnet z 10. júla 2017

odkladám, pretože nie je dôvodný.“

12. Vzhľadom na odvolanie sa a komplexné stotožnenie sa generálneho prokurátora

so závermi prokurátora trestného odboru generálnej prokuratúry ústavný súd považuje

pre úplnosť veci za potrebné poukázať aj na podstatnú časť argumentácie prokurátora

trestného odboru generálnej prokuratúry, ktorý vo svojom upovedomení č. k.

IV/2 Gn 15/17/1000-3 z 18. januára 2017 uviedol: «Úvodom konštatujem, že prokurátor KP

v vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti nad výkonom trestu odňatia

slobody v Ústave , v pravidelných trojmesačných intervaloch vykonáva previerky

výkonu trestu odňatia slobody, pričom zápisnice o prerokovaní výsledkov previerok sú vždy

riadne predkladané pod sp. zn. na Trestný odbor GP SR, kde sú následne

preskúmané prokurátorom Referátu väzenstva GP SR. V rámci jednotlivých previerok

príslušný prokurátor KP v vždy preskúmava aj všetky rozhodnutia o zaradení

odsúdených na oddiel s bezpečnostným režimom. Konštatujem, že prokurátor KP v

riadne preskúmal aj rozhodnutie riaditeľa Ústavu sp. zn. ÚVTOSaÚVV-8-47/21-2016

z 22. 07. 2016 o Vašom umiestnení na uvedený oddiel, pričom ho vyhodnotil ako zákonné.

V uvedenej súvislosti poukazujem na dôležitú skutočnosť, že rozhodnutie o

umiestnení odsúdeného na oddiel s bezpečnostným režimom nie je disciplinárnym

rozhodnutím, ale je len opatrením bezpečnostného charakteru. Z tohto dôvodu postačuje

vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným orgánom, teda v danom prípade riaditeľom

Ústavu a stručné uvedenie dôvodov umiestnenia odsúdeného na oddiel s

bezpečnostným režimom. Nie je pritom potrebné toto rozhodnutie odôvodňovať v rozsahu

odôvodnenia rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní.

Čo sa týka Vášho umiestnenia na oddiel s bezpečnostným režimom konštatujem,

že ste sa žiadnym spôsobom nedomáhali, aby zo strany prokurátora KP v bolo

osobitne preskúmané Vaše umiestnenie na tento oddiel. V tejto súvislosti ste nepodali

žiadnu žiadosť o pohovor s dozorujúcim prokurátorom KP v do príslušnej,

za týmto účelom zriadenej schránky, a ani ste nezaslali na KP v žiadnu písomnosť.

Svoju nespokojnosť ste v danom prípade deklarovali až predmetným podaním z 02. 11. 2016

s vecným označením „Trestné oznámenie na prokurátora vykonávajúceho dozor

nad zákonnosťou v ÚVTOS a ÚVV “, ktoré ste adresovali Preventívno bezpečnostnej

službe ÚVTOS a ÚVV v .

Podľa § 21 ústavného poriadku Ústavu (účinného od 01. 08. 2014) odsúdená

osoba vo výkone trestu odňatia slobody zaradená v oddiele s bezpečnostným režimom

vykonáva návštevu spravidla bez priameho kontaktu. Konštatujem, že tento postup nie je

v rozpore so o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). K uvedenému dopĺňam, že ústavný

poriadok Ústavu schválený v júli 2014 Generálnym riaditeľom Zboru väzenskej

a justičnej stráže bol vypracovaný na základe Zbierky inštrukcií, pokynov a smerníc

Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 13/2014 Vzorový ústavný

poriadok pre obvinených a vzorový ústavný poriadok pre odsúdených - usmernenie,

z ktorého vychádza i spôsob výkonu návštev odsúdeného umiestneného v oddiele

s bezpečnostným režimom. Ústavný poriadok Ústavu teda platí všeobecne pre

všetkých odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave a preto nie je

potrebné vo vzťahu ku každému jednotlivému odsúdenému individuálnym správnym aktom

určovať jeho práva a povinnosti. Rozhodnutie o vykonaní návštevy odsúdenej osoby

kontaktným spôsobom alebo bez priameho kontaktu v odôvodnených prípadoch je v

právomoci riaditeľa ústavu podľa

Taktiež konštatujem, že výkon trestu odňatia slobody v Ústave je realizovaný

v súlade so a preto je úplne irelevantné aký režim výkonu trestu

odňatia slobody je zavedený v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v

Celkové vybavenie Ústavu vrátane jednotlivých ciel a vychádzkových dvorov spĺňa

všetky zákonné podmienky výkonu trestu odňatia slobody. Zároveň konštatujem, že v Ústave

je Vám riadnym spôsobom poskytovaná strava, pričom všetky potraviny a tovar

predávané v bufete Ústavu majú len doplnkový charakter. Skutočnosť, že si v bufete

v Ústave v nemôžete zakúpiť sušené vaječné bielka, ktoré tam bežne nepredávajú, nie

je v žiadnom prípade diskrimináciou Vašej osoby vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave

Záverom uvádzam, že dňa 16. 12. 2016 boli všetky Vami uvádzané skutočnosti

v podaní z 02. 11. 2016, týkajúce sa ubytovania, neposkytnutia televízneho prijímača

na celu, návštevy posilňovne, vybavenia vychádzkových priestorov, usporiadania cely,

nedostatočnej hygieny a sortimentu v bufete, preskúmané riaditeľom Ústavu , ktorý

nezistil zo strany tohto ústavu žiadne porušenie zákona.»

13. Z citovaného stanoviska prokurátora trestného odboru generálnej prokuratúry,

s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil aj generálny prokurátor v konaní o opakovanom

podnete sťažovateľa, vyplýva, že zo strany generálnej prokuratúry boli preskúmané postup

miestne príslušnej krajskej prokuratúry pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti

v ÚVTOS a ÚVV v , ako aj zákonnosť a dôvodnosť zaradenia sťažovateľa do oddielu

s bezpečnostným režimom. Generálna prokuratúra tiež zaujala stanovisko k výkonu návštev

odsúdeného v zmysle súvisiacich ustanovení ústavného poriadku ÚVTOS a ÚVV v

a o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov a preskúmala tiež postup riaditeľa ÚVTOS a ÚVV

v vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa týkajúcim sa ubytovania, televízneho prijímača,

návštev posilňovne, vychádzkových priestorov, hygieny a pod.

14. Z uvedeného je zrejmé, že generálny prokurátor sa opakovaným podnetom

sťažovateľa riadne zaoberal, pričom samotným konštatovaním, že generálny prokurátor

nezistil v predošlom postupe prokurátora trestného odboru generálnej prokuratúry

pri vybavovaní podnetu sťažovateľa žiadne porušenie zákona, nemohlo dôjsť k porušeniu

sťažovateľom označeného práva podľa čl. 3 dohovoru. Žiadne iné skutočnosti nasvedčujúce

záveru o porušení sťažovateľom namietaného práva generálnou prokuratúrou sťažovateľ

v odôvodnení svojej sťažnosti neuviedol.

15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

16. Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo

slobody sťažovateľa ( prvej vety ), ústavný súd sa uvedeným nárokom

sťažovateľa nezaoberal.

17. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku bolo tiež bez právneho významu

rozhodovať o žiadosti sťažovateľa ustanoviť mu v konaní pred ústavným súdom právneho

zástupcu z radov advokátov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. októbra 2018