Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 600/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudcu

Miroslava Duriša a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, Námestie

SNP 41, Zvolen, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 a čl. 46

ods. 1 , ako aj práv podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 11. júna 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 20. augusta 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 11. júna 2018

(ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sudca pre prípravné konanie Okresného súdu

Prievidza (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. z 8. júla 2014 (ďalej

len „uznesenie okresného súdu“) nariadil podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pozorovanie

duševného stavu sťažovateľa, ktorý je trestne stíhaný pre zločin útoku na verejného činiteľa

podľa a v znení

neskorších predpisov v zdravotníckom ústave.

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá bola

uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 3. marca 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) zamietnutá.

Proti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol

najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ho odmietol.

Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že najvyšší súd nemal ním podané

dovolanie odmietnuť. K tomuto uvádza: „Podľa ust. dovolanie

možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon

alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie

dôvodom dovolania podľa § 371.

Porušovateľ svoje rozhodnutie oprel len o tú skutočnosť, že nejde o rozhodnutie

v zmysle , proti ktorému môže podať obvinený dovolanie. Tu by som

však rád poukázal ja možnosť podania dovolania v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia

nielen proti rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, ale aj vtedy ak došlo k porušeniu

ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, čo som v samotnom dovolaní uviedol

a dostatočným spôsobom aj preukázal.“

Sťažovateľ ďalej namieta, že „z rozhodnutia dovolacieho súdu nie je zrejmé,

či prebehlo regulárne hlasovanie o rozhodnutí“, keďže „uznesenie podpísal iba predseda

senátu Najvyššieho súdu“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. 06. 2018, sp. zn.

bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa SR,

ako aj právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd a právo na osobnú slobodu podľa SR a podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2018, sp. zn.

sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej

judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia príčinnej súvislosti medzi označeným základným právom

alebo slobodou na jednej strane a napadnutým postupom, rozhodnutím alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej; ak ústavný súd relevantnú príčinnú

súvislosť nezistí, odmietne sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú (,

, ).

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom... ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti

kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20

ods. 2 . V sťažnosti je síce uvedené, že sťažovateľ je zastúpený

advokátom, avšak k predloženej sťažnosti nebolo pripojené splnomocnenie sťažovateľa

na jeho zastupovanie označeným právnym zástupcom. Uvedená skutočnosť už sama osebe

zakladá v zmysle judikatúry ústavného súdu (, ,

) dôvod na odmietnutie tejto sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Aj v prípade splnenia zákonom predpísaných náležitostí je dôvodom na odmietnutie

sťažnosti sťažovateľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Sťažovateľ totiž namieta

porušenie svojich v petite sťažnosti označených práv uznesením najvyššieho súdu, ktorým

tento odmietol jeho dovolanie proti uzneseniu krajského súdu. Ako správne najvyšší súd

v napadnutom uznesení uviedol, z jednoznačne vyplýva,

že dovolanie proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa

proti uzneseniu okresného súdu o nariadení pozorovania jeho duševného stavu

v zdravotníckom ústave, nie je prípustné. Túto skutočnosť sťažovateľ vo svojej sťažnosti

podľa nijakým ústavnoprávne relevantným spôsobom nespochybnil.

Rovnako by neobstála ani námietka sťažovateľa spočívajúca v tom, že napadnuté

uznesenie podpísal iba predseda senátu najvyššieho súdu, keďže v zmysle § 172

ods. 5 (Vyhotovený rozsudok podpíše predseda senátu a ten,

kto ho vypracoval...) v spojení s (Ak tento diel neustanovuje

niečo iné, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia prvého dielu tejto hlavy

o rozsudku) malo byť napadnuté uznesenie podpísané predsedom senátu, a nie všetkými

sudcami, ako sa sťažovateľ mylne domnieva.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí

a pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola pri jej predbežnom prerokovaní ako celok

odmietnutá, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jeho návrhmi

formulovanými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2018