Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

N Á L E Z Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky I. ÚS 417/2018-29 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. októbra 2019uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“). 2. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 417/2018-16 z 28. novembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

že tieto závery sú v plnom súlade s jeho rozhodovacou praxou (m. m. napr. I. ÚS 417/2018) a aj na tomto mieste ich považuje za ústavnoprávne korektné, preto nevidí

úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na slobodu a bezpečnosť (I. ÚS 417/2018). 9. Vo vzťahu k namietaným prieťahom vzniknutým v súvislosti s rozhodovaním

úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na slobodu a bezpečnosť (I. ÚS 417/2018). 19. Ústavne konformné uplatnenie zabezpečovacieho (nie sankčného) inštitútu

uvádzanými závermi stotožňuje a s poukazom na svoju rozhodovaciu prax (m. m. napr. I. ÚS 417/2018) v zhode s názormi krajského súdu uvádza, že rozhodovanie o väzbe nie je

záujem (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. 10. 2019, sp. zn. I. ÚS 417/2018). Na základe vyššie opísaných skutočností krajský súd dospel k záveru, že

závermi krajského súdu a svojou rozhodovacou praxou akcentuje (m. m. napr. I. ÚS 417/2018), že rozhodovanie o väzbe nie je rozhodovaním o vine či nevine sťažovateľov

rozhodnutím o väzbe nemožno vysloviť vinu (m. m. II. ÚS 115/2016, II. ÚS 626/2016, I. ÚS 417/2018). V aktuálnom kontexte, t. j. súdneho rozhodovania o väzbe obžalovaných v