Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 34/2018
PDF · 226.43 KB
No categories available
PL. ÚS 34/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2018
v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra
Brňáka, Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana
Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), Marianny Mochnáčovej,
Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval
sťažnosť Kresťanskodemokratického hnutia, Šafárikovo námestie 4, Bratislava,
zastúpeného advokátom JUDr. Matúšom Lemešom, advokátska kancelária, Kuzmányho 29,
Košice, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu a poslancov
obecného zastupiteľstva a proti výsledku volieb starostu a poslancov Obecného
zastupiteľstva obce Osturňa konaných 10. novembra 2018 vedenú Ústavným súdom
Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2345/2018
a sťažnosť , , , ,
, , , , ,
, a , , zastúpených advokátom JUDr. Matúšom
Lemešom, advokátska kancelária, Kuzmányho 29, Košice, vo veci namietanej neústavnosti
a nezákonnosti volieb starostu a poslancov obecného zastupiteľstva a proti výsledku volieb
starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Osturňa konaných 10. novembra 2018
vedenú Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2346/2018
a takto
rozhodol:
1. Sťažnosť Kresťanskodemokratického hnutia vedenú pod sp. zn. Rvp 2345/2018
a sťažnosť , , ,
, a vedenú pod sp. zn. Rvp 2346/2018 s p á j a
na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2345/2018.
2. Sťažnosti Kresťanskodemokratického hnutia, ,
, , , a
p r i j í m a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
21. novembra 2018 doručená sťažnosť Kresťanskodemokratického hnutia (ďalej aj
„sťažovateľ v 1. rade“) vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu
a poslancov obecného zastupiteľstva a proti výsledku volieb starostu a poslancov Obecného
zastupiteľstva obce Osturňa konaných 10. novembra 2018. Sťažovateľ v 1. rade svoju
sťažnosť smeruje proti politickej strane SMER – sociálna demokracia, Súmračná 25,
Bratislava, politickej strane MOST – HÍD, Trnavská cesta 37, Bratislava,
, , a , (ďalej aj „odporcovia“).
Sťažnosť je vedená pred ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2345/2018. Vec bola ako
spravodajcovi pridelená sudcovi ústavného súdu Lajosovi Mészárosovi.
1.1 Ústavnému súdu bola 21. novembra 2018 doručená sťažnosť
, , , ,
a (ďalej aj „sťažovatelia v 2. rade“; spolu so sťažovateľom v 1. rade aj
„sťažovatelia“) vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu a poslancov
obecného zastupiteľstva a proti výsledku volieb starostu a poslancov Obecného
zastupiteľstva obce Osturňa konaných 10. novembra 2018. Sťažovatelia v 2. rade svoju
sťažnosť smerujú proti , , ,
, , , , ,
, , a , (ďalej aj „odporcovia“). Sťažnosť
je vedená pred ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2346/2018. Vec bola ako spravodajcovi
pridelená sudcovi ústavného súdu Lajosovi Mészárosovi. Ústavný súd na tomto mieste
zdôrazňuje, že v prípade sťažovateľa ( ) a sťažovateľa
( ) ide o menovcov a o dve rozličné fyzické osoby. Ďalej v texte bude
pre rozlíšenie týchto dvoch sťažovateľov (menovcov) ústavný súd uvádzať pri menách
adresy ich trvalého pobytu, ktoré sú odlišné.
2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade sa zúčastnil volieb do orgánov
miestnej samosprávy v obci Osturňa, a to volieb starostu a volieb poslancov do obecného
zastupiteľstva. Vo voľbách starostu obce Osturňa kandidoval za sťažovateľa v 1. rade
a vo voľbách poslancov do obecného zastupiteľstva obce Osturňa
kandidovali za sťažovateľa v 1. rade , ( )
a .
2.1 Čo sa týka sťažovateľov v 2. rade, zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že
sťažovateľ kandidoval vo voľbách starostu obce Osturňa
a sťažovatelia , ( ), ,
a ( ) kandidovali vo voľbách poslancov do Obecného
zastupiteľstva obce Osturňa. Sťažovateľ kandidoval ako nezávislý kandidát
a sťažovateľ ( kandidoval za politickú stranu Slovenská
národná strana.
2.2 Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci Osturňa
konaných 10. novembra 2018 vyplýva:
- sťažovateľ (kandidát na starostu) získal vo volebnom obvode
v obci Osturňa 112 hlasov,
- sťažovateľka (kandidát na poslanca) získala vo volebnom
obvode v obci Osturňa 101 hlasov,
- sťažovateľ , (kandidát na poslanca), získal vo volebnom
obvode v obci Osturňa 88 hlasov,
- sťažovateľka (kandidát na poslanca) získala vo volebnom
obvode v obci Osturňa 29 hlasov,
- sťažovateľ (kandidát na poslanca) získal vo volebnom obvode v obci
Osturňa 116 hlasov,
- sťažovateľ , (kandidát na poslanca), získal vo volebnom
obvode v obci Osturňa 89 hlasov.
2.3 Sťažnosť sťažovateľa (kandidáta na starostu) smeruje
proti účastníčke , ktorá bola vo voľbách zvolená za starostku obce
Osturňa. Sťažnosť ostatných sťažovateľov smeruje proti označeným odporcom, ktorí boli
zvolení za poslancov Obecného zastupiteľstva obce Osturňa. Čo sa týka sťažovateľom
v 1. rade označených politických strán ako odporcov, tak za politickú stranu SMER –
sociálna demokracia boli vo voľbách do obecného zastupiteľstva obce Osturňa zvolení
dvaja kandidáti na poslancov, a to a , a vo voľbách starostu obce
Osturňa bola zvolená kandidátka na starostku . Za politickú stranu
MOST – HÍD bola vo voľbách do obecného zastupiteľstva obce Osturňa zvolená kandidátka
na poslankyňu .
3. Námietky sťažovateľov možno na základe obsahu sťažností rozdeliť na dve časti:
3.1 Námietka účelového prihlasovania 35 obyvateľov s aktívnym volebným
právom na trvalý pobyt v obci Osturňa
3.1.1 Sťažovatelia vo svojich sťažnostiach ako prvé poukazujú na to, že v krátkom
časovom období pred uskutočnením volieb do orgánov miestnej samosprávy došlo v obci
Osturňa k nezvyčajnému nárastu počtu obyvateľov, ktorí sa tam prihlásili na trvalý pobyt.
Títo novo prihlásení občania mali zároveň aktívne volebné právo. Táto skutočnosť sa však
vymyká z doterajšieho trendu, keďže v obci Osturňa sa za posledné roky prirodzene znižuje
počet jej obyvateľov a za ostatné roky nebolo vonkoncom zaznamenané, žeby dochádzalo
k významnému nárastu počtu jej obyvateľov z titulu prihlasovania sa na trvalý pobyt. Podľa
sťažovateľov preto existuje dôvodné podozrenie, že títo „noví obyvatelia“ si pred voľbami
prihlásili pobyt účelovo s jediným cieľom, a to ovplyvniť výsledky volieb v obci Osturňa.
V súvislosti s už uvedeným poukazujú na to, že v roku 2017 bolo v obci Osturňa pre voľby
do orgánov samosprávneho kraja zapísaných 267 oprávnených voličov.
3.1.2 Podľa údajov z cirkevnej matriky vedenej Gréckokatolíckym farským úradom
v obci Osturňa, ktorými disponuje neúspešná kandidátka na post poslankyne Obecného
zastupiteľstva obce Osturňa , sa podľa odkazu sťažovateľov dlhodobo
znižuje počet občanov, a tým aj počet oprávnených voličov v obci Osturňa. Naproti tomu
bolo v obci Osturňa pre voľby do orgánov miestnej samosprávy konané 10. novembra 2018
registrovaných 289 oprávnených voličov. Za posledné štyri roky došlo k týmto úmrtiam
evidovaným v cirkevnej matrike: 2015 – 5 úmrtí, 2016 – 5 úmrtí, 2017 – 10 úmrtí, 2018 – 8
úmrtí; pričom zároveň došlo k týmto narodeniam: 2015 – 0 narodení, 2016 – 2 narodenia,
2017 – 2 narodenia, 2018 – 1 narodenie. O to nepochopiteľnejšie a účelovejšie sa
sťažovateľom javia skutočnosti, ku ktorým došlo v obci Osturňa v posledných mesiacoch
pred voľbami do orgánov miestnej samosprávy, ktoré sa v obci Osturňa konali
10. novembra 2018. Za obdobie posledných troch mesiacov pred dňom konania volieb
pribudlo v obci 35 oprávnených voličov, a to na základe prihlásenia sa na trvalý pobyt
v obci Osturňa.
3.1.3 Sťažovatelia zastávajú názor, že vzhľadom na uvedené skutočnosti voľby
do orgánov miestnej samosprávy konané v obci Osturňa 10. novembra 2018 neprebehli
v súlade s ústavnoprávne regulovanou koncepciou, ktorá vytvára právne postavenie
osobného základu územnej samosprávy, a to najmä z dôvodu, že skupina najmenej 35
voličov zúčastnených na voľbách do orgánov samosprávy obce (tak starostu, ako aj
poslancov obecného zastupiteľstva) nemala reálny záujem stať sa súčasťou územného
spoločenstva osôb, ktoré si prostredníctvom volieb do orgánov samosprávy obcí volí svojich
zástupcov na ten účel, aby im zverilo na obdobie štyroch rokov podstatný rozsah svojho
práva na výkon územnej samosprávy.
3.1.4 Akceptovaním výsledkov volieb konaných v obci Osturňa 10. novembra 2018
by sa podľa presvedčenia sťažovateľov potvrdil stav, keď zloženie orgánov samosprávy
obce neodráža vôľu tých voličov, ktorých úmyslom je trvalo sa zdržiavať na území obce,
a tým aj podliehať verejno-mocenskému pôsobeniu zvolených orgánov územnej
samosprávy v obci. Ústavne zakotvená koncepcia plynúca z čl. 64a v spojení s čl. 67 a
čl. 69 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) zahŕňa požiadavku, aby
personálne obsadenie orgánov obce bolo výsledkom vôle fyzických osôb, ktoré majú k obci
ako jednotke územnej samosprávy právne relevantný vzťah spočívajúci v trvalom pobyte na
jej území. Len tie fyzické osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území obce, sa podľa
sťažovateľov môžu plnohodnotne podieľať na spravovaní samosprávnych záležitostí,
pretože predovšetkým na tieto osoby bude mať výkon samosprávy ako časti verejnej moci
dopad spočívajúci v konkrétnych právnych následkoch.
3.1.5 Sťažovatelia dopĺňajú, že ak sa totiž preukáže, že napriek formálnemu
prihláseniu sa na trvalý pobyt v obci novo prihlásení obyvatelia obce nemajú skutočný
záujem podieľať sa na výkone obecnej samosprávy, potom je v základoch narušená už
popísaná ústavná koncepcia, čo má za následok, že obyvatelia obce so skutočným záujmom
podieľať sa na samospráve obce budú podliehať výkonu verejnej moci takými orgánmi
obce, ktorých personálne obsadenie neodráža výlučne ich vôľu. V takom prípade voľby do
orgánov samosprávy obce neplnia jednu zo základných funkcií, a to, aby zloženie orgánov
samosprávy obce vyjadrovalo vôľu obyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu
súčasť personálneho substrátu územnej samosprávy. Takým voľbám chýba podľa mienky
sťažovateľov ich zmysel spočívajúci v ustanovení reprezentácie územného samosprávneho
celku, preto sú potom v rozpore s ústavou a ako neústavné je potrebné ich vyhlásiť
za neplatné.
3.1.6 Sťažovatelia uvádzajú, že proces tvorby voličskej základne v obci Osturňa bol
účelový a špekulatívny, vykazujúci črty obchádzania zákona. O špekulatívnosti a účelovosti
konania skupiny osôb, ktoré sa prihlásili na trvalý pobyt v obci v čase bezprostredne
predchádzajúcom voľbám do orgánov miestnej samosprávy, ktoré sa konali 10. novembra
2018, svedčia podľa sťažovateľov nielen časová bezprostrednosť medzi dňom prihlásenia sa
na trvalý pobyt a dňom konania volieb, ale aj tieto skutočnosti:
(i) u osôb, ktoré sa prihlásili na trvalý pobyt v obci Osturňa, nie je preukázaná žiadna
reálna väzba na predmetnú obec, z ktorej by vyplývalo, že tzv. novo prihlásení občania
majú skutočný záujem žiť v obci a stať sa jej integrálnou súčasťou,
(ii) predmetné osoby si ako miesto svojho trvalého pobytu zvolili bydliská, v ktorých
majú trvalý pobyt iné osoby, ktoré sa v týchto obydliach reálne zdržiavajú a ktoré nemajú
žiadne rodinné väzby na osoby, ktoré si v týchto obydliach trvalý pobyt prihlásili v čase
bezprostredne pred konaním volieb,
(iii) podľa vedomosti sťažovateľov sú všetky novo prihlásené osoby, u ktorých došlo
k zmene trvalého pobytu, členmi poľovníckeho združenia , resp. ide o rodinných
príslušníkov týchto osôb. Sťažovatelia zdôrazňujú, že predsedom poľovníckeho združenia
je , ktorý je manželom , ktorá bola
starostkou obce Osturňa pred voľbami do orgánov miestnej samosprávy konanými
10. novembra 2018, pričom sa starostkou obce Osturňa stala aj na základe výsledkov
uvedených volieb. Sťažovatelia majú podozrenie, že toto prihlasovanie sa na trvalý pobyt
tak bolo organizované v rámci uvedeného poľovníckeho združenia s cieľom ovplyvniť
výsledky volieb, pričom mohlo byť motivované získaním určitých výhod v rámci
poľovníckeho združenia, resp. výkonu práva poľovníctva. Pri posudzovaní toho, či zmena
trvalého pobytu a s tým súvisiace ovplyvňovanie voličskej základne boli účelové, má
bezpochyby význam aj to, že všetky osoby alebo absolútna väčšina osôb sú členmi toho
istého poľovníckeho združenia a spájajú ich rovnaké záujmy na výsledkoch volieb.
3.1.7 Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak podľa názoru sťažovateľov existujú
legitímne a dôvodné pochybnosti o úmysle skupiny novo prihlásených obyvateľov
dlhodobo bývať v obci Osturňa, začleniť sa do tamojšej komunity a stať sa súčasťou
územného spoločenstva osôb, ktoré si prostredníctvom volieb do orgánov samosprávy obcí
volí svojich zástupcov. Uvedené osoby dosiaľ neprejavovali žiadny skutočný záujem o
bývanie v obci Osturňa, ako ani záujem o jej fungovanie. Všetky už uvedené skutočnosti
nasvedčujú tomu, že úmyslom uvedenej skupiny obyvateľov bolo ovplyvniť výsledky
volieb a narušiť tak demokratickú súťaž politických síl.
3.1.8 Na záver tejto časti sťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že zápisnica
o výsledku volieb v obci Osturňa nebola podpísaná členkou miestnej volebnej komisie
, a to z dôvodu jej podozrenia z manipulácie volieb a účelového
prihlasovania sa občanov na trvalý pobyt v obci Osturňa. Podotýkajú, že dôvody
nepodpísania zápisnice boli v zápisnici riadne uvedené. Okrem toho sa starostka
nachádzala vo volebnej miestnosti pri preberaní volebných lístkov. O tejto,
ako aj ďalších skutočnostiach bolo zo strany podané 9. novembra 2018
trestné oznámenie na Obvodnom oddelení Policajného zboru Spišská Nová Ves.
3.2 Porušenie volebného moratória
3.2.1 Sťažovatelia taktiež namietajú, že zo strany kandidátky na starostku obce
Osturňa , ako aj zo strany kandidátky na poslankyňu
došlo podľa sťažovateľom dostupných informácií k porušeniu volebného
moratória tým, že tieto kandidátky navštevovali obyvateľov obce a ovplyvňovali ich takým
spôsobom, že im oznamovali, koho majú voliť, a rozdávali im listy s číslami kandidátov,
ktoré je potrebné označiť. Z čestného prehlásenia podľa odkazu sťažovateľov
vyplýva, že 8. novembra 2018 ho navštívila kandidátka na starostku obce Osturňa
a kandidátka na poslankyňu obecného zastupiteľstva , ktoré
mu odovzdali hlasovací lístok s číslami kandidátov, ktorých mal voliť.
3.2.2 Z už zmieňovaného čestného prehlásenia a prijatého lístka
s číslami kandidátov podľa sťažovateľov jednoznačne vyplýva, že zo strany kandidátky na
starostku obce Osturňa , ako aj zo strany kandidátky na poslankyňu
došlo k porušeniu volebného moratória. Existuje dôvodné podozrenie, že
obyvateľ obce nebol zďaleka jediný, ktorého kandidátka na starostku
, resp. kandidátka na poslankyňu , ovplyvňovali, a teda
vykonávali kampaň v čase volebného moratória, čo je možné považovať za flagrantné
porušenie volebného zákona. Podľa sťažovateľov je nepochybné, že osobná návšteva takej
autority, akou je súčasná starostka obce, spolu s ďalšou osobou predstavuje taký tlak na
voliča, ktorý je bezpochyby spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle, a teda je takou
volebnou vadou, dôsledkom ktorej môže byť neplatnosť volieb, ako to konštatoval ústavný
súd vo svojich nálezoch sp. zn. PL. ÚS 14/2011 alebo sp. zn. PL. ÚS 118/07.
4. Sťažovatelia navrhli vydať tento nález:
„Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje voľby starostu obce Osturňa a voľby
poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Osturňa konané dňa 10. novembra 2018 za
neplatné.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom náhradu trov právneho
zastúpenia.“
II.
5. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
do orgánov územnej samosprávy.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,
prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí
návrhu.
Podľa § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť pre neústavnosť alebo
nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať
okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na
voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý
získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.
Podľa § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť proti výsledku volieb do orgánu
miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov.
Sťažnosť môže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti
musia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania popri
všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 zákona o ústavnom súde musí obsahovať
vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo
len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta
vo svojom volebnom obvode.
Podľa § 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania popri
všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 zákona o ústavnom súde musí obsahovať
dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania popri
všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 zákona o ústavnom súde musí obsahovať
údaje a dôkazy o tom, že sťažovateľ je oprávneným navrhovateľom podľa § 59 zákona
o ústavnom súde; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e)
Podľa § 60 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania popri
všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 zákona o ústavnom súde musí obsahovať
návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
III.
K spojeniu sťažností
6. Zo sťažností a spisov ústavného súdu vedených pod sp. zn. Rvp 2345/2018
a sp. zn. Rvp 2346/2018 vyplýva, že ide o veci, ktoré spolu súvisia, pretože predmetom
týchto sťažností je namietaná nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu a poslancov
Obecného zastupiteľstva obce Osturňa, ako aj výsledok volieb starostu a poslancov
Obecného zastupiteľstva obce Osturňa uskutočnených 10. novembra 2018.
6.1 Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak
a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane
ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) alebo Trestného poriadku.
6.2 V zmysle § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí
na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo
sa týkajú tých istých strán. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení
vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde možno v konaní pred
ústavným súdom použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 CSP.
6.3 Na základe uvedeného ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 31a
zákona o ústavnom súde v spojení s § 166 ods. 1 CSP rozhodol, že veci vedené ústavným
súdom pod sp. zn. Rvp 2345/2018 a sp. zn. Rvp 2346/2018 spája na spoločné konanie, ktoré
bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2345/2018.
K prijatiu na ďalšie konanie
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosti predbežne
prerokoval, pričom ich skúmal z hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 v spojení s § 59 a nasl.
zákona o ústavnom súde. Pretože neboli zistené žiadne dôvody na ich odmietnutie, boli
na neverejnom zasadnutí pléna prijaté na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. novembra 2018