Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 34/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2018

v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra

Brňáka, Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana

Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), Marianny Mochnáčovej,

Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval

sťažnosť Kresťanskodemokratického hnutia, Šafárikovo námestie 4, Bratislava,

zastúpeného advokátom JUDr. Matúšom Lemešom, advokátska kancelária, Kuzmányho 29,

Košice, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu a poslancov

obecného zastupiteľstva a proti výsledku volieb starostu a poslancov Obecného

zastupiteľstva obce Osturňa konaných 10. novembra 2018 vedenú Ústavným súdom

Slovenskej republiky pod sp. zn.

a sťažnosť , , , ,

, , , , ,

, a , , zastúpených advokátom JUDr. Matúšom

Lemešom, advokátska kancelária, Kuzmányho 29, Košice, vo veci namietanej neústavnosti

a nezákonnosti volieb starostu a poslancov obecného zastupiteľstva a proti výsledku volieb

starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Osturňa konaných 10. novembra 2018

vedenú Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť Kresťanskodemokratického hnutia vedenú pod sp. zn.

a sťažnosť , , ,

, a vedenú pod sp. zn. s p á j a

na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti Kresťanskodemokratického hnutia, ,

, , , a

p r i j í m a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. novembra 2018 doručená sťažnosť Kresťanskodemokratického hnutia (ďalej aj

„sťažovateľ v 1. rade“) vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu

a poslancov obecného zastupiteľstva a proti výsledku volieb starostu a poslancov Obecného

zastupiteľstva obce Osturňa konaných 10. novembra 2018. Sťažovateľ v 1. rade svoju

sťažnosť smeruje proti politickej strane SMER – sociálna demokracia, Súmračná 25,

Bratislava, politickej strane MOST – HÍD, Trnavská cesta 37, Bratislava,

, , a , (ďalej aj „odporcovia“).

Sťažnosť je vedená pred ústavným súdom pod sp. zn. . Vec bola ako

spravodajcovi pridelená sudcovi ústavného súdu Lajosovi Mészárosovi.

1.1 Ústavnému súdu bola 21. novembra 2018 doručená sťažnosť

, , , ,

a (ďalej aj „sťažovatelia v 2. rade“; spolu so sťažovateľom v 1. rade aj

„sťažovatelia“) vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu a poslancov

obecného zastupiteľstva a proti výsledku volieb starostu a poslancov Obecného

zastupiteľstva obce Osturňa konaných 10. novembra 2018. Sťažovatelia v 2. rade svoju

sťažnosť smerujú proti , , ,

, , , , ,

, , a , (ďalej aj „odporcovia“). Sťažnosť

je vedená pred ústavným súdom pod sp. zn. . Vec bola ako spravodajcovi

pridelená sudcovi ústavného súdu Lajosovi Mészárosovi. Ústavný súd na tomto mieste

zdôrazňuje, že v prípade sťažovateľa ( ) a sťažovateľa

( ) ide o menovcov a o dve rozličné fyzické osoby. Ďalej v texte bude

pre rozlíšenie týchto dvoch sťažovateľov (menovcov) ústavný súd uvádzať pri menách

adresy ich trvalého pobytu, ktoré sú odlišné.

2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade sa zúčastnil volieb do orgánov

miestnej samosprávy v obci Osturňa, a to volieb starostu a volieb poslancov do obecného

zastupiteľstva. Vo voľbách starostu obce Osturňa kandidoval za sťažovateľa v 1. rade

a vo voľbách poslancov do obecného zastupiteľstva obce Osturňa

kandidovali za sťažovateľa v 1. rade , ( )

a .

2.1 Čo sa týka sťažovateľov v 2. rade, zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že

sťažovateľ kandidoval vo voľbách starostu obce Osturňa

a sťažovatelia , ( ), ,

a ( ) kandidovali vo voľbách poslancov do Obecného

zastupiteľstva obce Osturňa. Sťažovateľ kandidoval ako nezávislý kandidát

a sťažovateľ ( kandidoval za politickú stranu Slovenská

národná strana.

2.2 Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci Osturňa

konaných 10. novembra 2018 vyplýva:

- sťažovateľ (kandidát na starostu) získal vo volebnom obvode

v obci Osturňa 112 hlasov,

- sťažovateľka (kandidát na poslanca) získala vo volebnom

obvode v obci Osturňa 101 hlasov,

- sťažovateľ , (kandidát na poslanca), získal vo volebnom

obvode v obci Osturňa 88 hlasov,

- sťažovateľka (kandidát na poslanca) získala vo volebnom

obvode v obci Osturňa 29 hlasov,

- sťažovateľ (kandidát na poslanca) získal vo volebnom obvode v obci

Osturňa 116 hlasov,

- sťažovateľ , (kandidát na poslanca), získal vo volebnom

obvode v obci Osturňa 89 hlasov.

2.3 Sťažnosť sťažovateľa (kandidáta na starostu) smeruje

proti účastníčke , ktorá bola vo voľbách zvolená za starostku obce

Osturňa. Sťažnosť ostatných sťažovateľov smeruje proti označeným odporcom, ktorí boli

zvolení za poslancov Obecného zastupiteľstva obce Osturňa. Čo sa týka sťažovateľom

v 1. rade označených politických strán ako odporcov, tak za politickú stranu SMER –

sociálna demokracia boli vo voľbách do obecného zastupiteľstva obce Osturňa zvolení

dvaja kandidáti na poslancov, a to a , a vo voľbách starostu obce

Osturňa bola zvolená kandidátka na starostku . Za politickú stranu

MOST – HÍD bola vo voľbách do obecného zastupiteľstva obce Osturňa zvolená kandidátka

na poslankyňu .

3. Námietky sťažovateľov možno na základe obsahu sťažností rozdeliť na dve časti:

3.1 Námietka účelového prihlasovania 35 obyvateľov s aktívnym volebným

právom na trvalý pobyt v obci Osturňa

3.1.1 Sťažovatelia vo svojich sťažnostiach ako prvé poukazujú na to, že v krátkom

časovom období pred uskutočnením volieb do orgánov miestnej samosprávy došlo v obci

Osturňa k nezvyčajnému nárastu počtu obyvateľov, ktorí sa tam prihlásili na trvalý pobyt.

Títo novo prihlásení občania mali zároveň aktívne volebné právo. Táto skutočnosť sa však

vymyká z doterajšieho trendu, keďže v obci Osturňa sa za posledné roky prirodzene znižuje

počet jej obyvateľov a za ostatné roky nebolo vonkoncom zaznamenané, žeby dochádzalo

k významnému nárastu počtu jej obyvateľov z titulu prihlasovania sa na trvalý pobyt. Podľa

sťažovateľov preto existuje dôvodné podozrenie, že títo „noví obyvatelia“ si pred voľbami

prihlásili pobyt účelovo s jediným cieľom, a to ovplyvniť výsledky volieb v obci Osturňa.

V súvislosti s už uvedeným poukazujú na to, že v roku 2017 bolo v obci Osturňa pre voľby

do orgánov samosprávneho kraja zapísaných 267 oprávnených voličov.

3.1.2 Podľa údajov z cirkevnej matriky vedenej Gréckokatolíckym farským úradom

v obci Osturňa, ktorými disponuje neúspešná kandidátka na post poslankyne Obecného

zastupiteľstva obce Osturňa , sa podľa odkazu sťažovateľov dlhodobo

znižuje počet občanov, a tým aj počet oprávnených voličov v obci Osturňa. Naproti tomu

bolo v obci Osturňa pre voľby do orgánov miestnej samosprávy konané 10. novembra 2018

registrovaných 289 oprávnených voličov. Za posledné štyri roky došlo k týmto úmrtiam

evidovaným v cirkevnej matrike: 2015 – 5 úmrtí, 2016 – 5 úmrtí, 2017 – 10 úmrtí, 2018 – 8

úmrtí; pričom zároveň došlo k týmto narodeniam: 2015 – 0 narodení, 2016 – 2 narodenia,

2017 – 2 narodenia, 2018 – 1 narodenie. O to nepochopiteľnejšie a účelovejšie sa

sťažovateľom javia skutočnosti, ku ktorým došlo v obci Osturňa v posledných mesiacoch

pred voľbami do orgánov miestnej samosprávy, ktoré sa v obci Osturňa konali

10. novembra 2018. Za obdobie posledných troch mesiacov pred dňom konania volieb

pribudlo v obci 35 oprávnených voličov, a to na základe prihlásenia sa na trvalý pobyt

v obci Osturňa.

3.1.3 Sťažovatelia zastávajú názor, že vzhľadom na uvedené skutočnosti voľby

do orgánov miestnej samosprávy konané v obci Osturňa 10. novembra 2018 neprebehli

v súlade s ústavnoprávne regulovanou koncepciou, ktorá vytvára právne postavenie

osobného základu územnej samosprávy, a to najmä z dôvodu, že skupina najmenej 35

voličov zúčastnených na voľbách do orgánov samosprávy obce (tak starostu, ako aj

poslancov obecného zastupiteľstva) nemala reálny záujem stať sa súčasťou územného

spoločenstva osôb, ktoré si prostredníctvom volieb do orgánov samosprávy obcí volí svojich

zástupcov na ten účel, aby im zverilo na obdobie štyroch rokov podstatný rozsah svojho

práva na výkon územnej samosprávy.

3.1.4 Akceptovaním výsledkov volieb konaných v obci Osturňa 10. novembra 2018

by sa podľa presvedčenia sťažovateľov potvrdil stav, keď zloženie orgánov samosprávy

obce neodráža vôľu tých voličov, ktorých úmyslom je trvalo sa zdržiavať na území obce,

a tým aj podliehať verejno-mocenskému pôsobeniu zvolených orgánov územnej

samosprávy v obci. Ústavne zakotvená koncepcia plynúca z čl. 64a v spojení s čl. 67 a

a 3 (ďalej len „“) zahŕňa požiadavku, aby

personálne obsadenie orgánov obce bolo výsledkom vôle fyzických osôb, ktoré majú k obci

ako jednotke územnej samosprávy právne relevantný vzťah spočívajúci v trvalom pobyte na

jej území. Len tie fyzické osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území obce, sa podľa

sťažovateľov môžu plnohodnotne podieľať na spravovaní samosprávnych záležitostí,

pretože predovšetkým na tieto osoby bude mať výkon samosprávy ako časti verejnej moci

dopad spočívajúci v konkrétnych právnych následkoch.

3.1.5 Sťažovatelia dopĺňajú, že ak sa totiž preukáže, že napriek formálnemu

prihláseniu sa na trvalý pobyt v obci novo prihlásení obyvatelia obce nemajú skutočný

záujem podieľať sa na výkone obecnej samosprávy, potom je v základoch narušená už

popísaná ústavná koncepcia, čo má za následok, že obyvatelia obce so skutočným záujmom

podieľať sa na samospráve obce budú podliehať výkonu verejnej moci takými orgánmi

obce, ktorých personálne obsadenie neodráža výlučne ich vôľu. V takom prípade voľby do

orgánov samosprávy obce neplnia jednu zo základných funkcií, a to, aby zloženie orgánov

samosprávy obce vyjadrovalo vôľu obyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu

súčasť personálneho substrátu územnej samosprávy. Takým voľbám chýba podľa mienky

sťažovateľov ich zmysel spočívajúci v ustanovení reprezentácie územného samosprávneho

celku, preto sú potom v rozpore s a ako neústavné je potrebné ich vyhlásiť

za neplatné.

3.1.6 Sťažovatelia uvádzajú, že proces tvorby voličskej základne v obci Osturňa bol

účelový a špekulatívny, vykazujúci črty obchádzania zákona. O špekulatívnosti a účelovosti

konania skupiny osôb, ktoré sa prihlásili na trvalý pobyt v obci v čase bezprostredne

predchádzajúcom voľbám do orgánov miestnej samosprávy, ktoré sa konali 10. novembra

2018, svedčia podľa sťažovateľov nielen časová bezprostrednosť medzi dňom prihlásenia sa

na trvalý pobyt a dňom konania volieb, ale aj tieto skutočnosti:

(i) u osôb, ktoré sa prihlásili na trvalý pobyt v obci Osturňa, nie je preukázaná žiadna

reálna väzba na predmetnú obec, z ktorej by vyplývalo, že tzv. novo prihlásení občania

majú skutočný záujem žiť v obci a stať sa jej integrálnou súčasťou,

(ii) predmetné osoby si ako miesto svojho trvalého pobytu zvolili bydliská, v ktorých

majú trvalý pobyt iné osoby, ktoré sa v týchto obydliach reálne zdržiavajú a ktoré nemajú

žiadne rodinné väzby na osoby, ktoré si v týchto obydliach trvalý pobyt prihlásili v čase

bezprostredne pred konaním volieb,

(iii) podľa vedomosti sťažovateľov sú všetky novo prihlásené osoby, u ktorých došlo

k zmene trvalého pobytu, členmi poľovníckeho združenia , resp. ide o rodinných

príslušníkov týchto osôb. Sťažovatelia zdôrazňujú, že predsedom poľovníckeho združenia

je , ktorý je manželom , ktorá bola

starostkou obce Osturňa pred voľbami do orgánov miestnej samosprávy konanými

10. novembra 2018, pričom sa starostkou obce Osturňa stala aj na základe výsledkov

uvedených volieb. Sťažovatelia majú podozrenie, že toto prihlasovanie sa na trvalý pobyt

tak bolo organizované v rámci uvedeného poľovníckeho združenia s cieľom ovplyvniť

výsledky volieb, pričom mohlo byť motivované získaním určitých výhod v rámci

poľovníckeho združenia, resp. výkonu práva poľovníctva. Pri posudzovaní toho, či zmena

trvalého pobytu a s tým súvisiace ovplyvňovanie voličskej základne boli účelové, má

bezpochyby význam aj to, že všetky osoby alebo absolútna väčšina osôb sú členmi toho

istého poľovníckeho združenia a spájajú ich rovnaké záujmy na výsledkoch volieb.

3.1.7 Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak podľa názoru sťažovateľov existujú

legitímne a dôvodné pochybnosti o úmysle skupiny novo prihlásených obyvateľov

dlhodobo bývať v obci Osturňa, začleniť sa do tamojšej komunity a stať sa súčasťou

územného spoločenstva osôb, ktoré si prostredníctvom volieb do orgánov samosprávy obcí

volí svojich zástupcov. Uvedené osoby dosiaľ neprejavovali žiadny skutočný záujem o

bývanie v obci Osturňa, ako ani záujem o jej fungovanie. Všetky už uvedené skutočnosti

nasvedčujú tomu, že úmyslom uvedenej skupiny obyvateľov bolo ovplyvniť výsledky

volieb a narušiť tak demokratickú súťaž politických síl.

3.1.8 Na záver tejto časti sťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že zápisnica

o výsledku volieb v obci Osturňa nebola podpísaná členkou miestnej volebnej komisie

, a to z dôvodu jej podozrenia z manipulácie volieb a účelového

prihlasovania sa občanov na trvalý pobyt v obci Osturňa. Podotýkajú, že dôvody

nepodpísania zápisnice boli v zápisnici riadne uvedené. Okrem toho sa starostka

nachádzala vo volebnej miestnosti pri preberaní volebných lístkov. O tejto,

ako aj ďalších skutočnostiach bolo zo strany podané 9. novembra 2018

trestné oznámenie na Obvodnom oddelení Policajného zboru Spišská Nová Ves.

3.2 Porušenie volebného moratória

3.2.1 Sťažovatelia taktiež namietajú, že zo strany kandidátky na starostku obce

Osturňa , ako aj zo strany kandidátky na poslankyňu

došlo podľa sťažovateľom dostupných informácií k porušeniu volebného

moratória tým, že tieto kandidátky navštevovali obyvateľov obce a ovplyvňovali ich takým

spôsobom, že im oznamovali, koho majú voliť, a rozdávali im listy s číslami kandidátov,

ktoré je potrebné označiť. Z čestného prehlásenia podľa odkazu sťažovateľov

vyplýva, že 8. novembra 2018 ho navštívila kandidátka na starostku obce Osturňa

a kandidátka na poslankyňu obecného zastupiteľstva , ktoré

mu odovzdali hlasovací lístok s číslami kandidátov, ktorých mal voliť.

3.2.2 Z už zmieňovaného čestného prehlásenia a prijatého lístka

s číslami kandidátov podľa sťažovateľov jednoznačne vyplýva, že zo strany kandidátky na

starostku obce Osturňa , ako aj zo strany kandidátky na poslankyňu

došlo k porušeniu volebného moratória. Existuje dôvodné podozrenie, že

obyvateľ obce nebol zďaleka jediný, ktorého kandidátka na starostku

, resp. kandidátka na poslankyňu , ovplyvňovali, a teda

vykonávali kampaň v čase volebného moratória, čo je možné považovať za flagrantné

porušenie volebného zákona. Podľa sťažovateľov je nepochybné, že osobná návšteva takej

autority, akou je súčasná starostka obce, spolu s ďalšou osobou predstavuje taký tlak na

voliča, ktorý je bezpochyby spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle, a teda je takou

volebnou vadou, dôsledkom ktorej môže byť neplatnosť volieb, ako to konštatoval ústavný

súd vo svojich nálezoch sp. zn. alebo sp. zn. .

4. Sťažovatelia navrhli vydať tento nález:

„Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje voľby starostu obce Osturňa a voľby

poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Osturňa konané dňa 10. novembra 2018 za

neplatné.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom náhradu trov právneho

zastúpenia.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

do orgánov územnej samosprávy.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Podľa ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,

prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí

návrhu.

Podľa sťažnosť pre neústavnosť alebo

nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať

okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na

voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý

získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Podľa sťažnosť proti výsledku volieb do orgánu

miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov.

Sťažnosť môže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti

musia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.

Podľa návrh na začatie konania popri

všeobecných náležitostiach uvedených v musí obsahovať

vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo

len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta

vo svojom volebnom obvode.

Podľa návrh na začatie konania popri

všeobecných náležitostiach uvedených v musí obsahovať

dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov.

Podľa návrh na začatie konania popri

všeobecných náležitostiach uvedených v musí obsahovať

údaje a dôkazy o tom, že sťažovateľ je oprávneným navrhovateľom podľa § 59 zákona

o ústavnom súde; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e)

Podľa návrh na začatie konania popri

všeobecných náležitostiach uvedených v musí obsahovať

návrh na rozhodnutie vo veci podľa .

III.

K spojeniu sťažností

6. Zo sťažností a spisov ústavného súdu vedených pod sp. zn.

a sp. zn. vyplýva, že ide o veci, ktoré spolu súvisia, pretože predmetom

týchto sťažností je namietaná nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu a poslancov

Obecného zastupiteľstva obce Osturňa, ako aj výsledok volieb starostu a poslancov

Obecného zastupiteľstva obce Osturňa uskutočnených 10. novembra 2018.

6.1 Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia (ďalej len „“) alebo .

6.2 V zmysle v záujme hospodárnosti konania súd spojí

na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo

sa týkajú tých istých strán. nemá osobitné ustanovenie o spojení

vecí, avšak v súlade s citovaným možno v konaní pred

ústavným súdom použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

6.3 Na základe uvedeného ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 31a

v spojení s rozhodol, že veci vedené ústavným

súdom pod sp. zn. a sp. zn. spája na spoločné konanie, ktoré

bude ďalej vedené pod sp. zn. .

K prijatiu na ďalšie konanie

7. Ústavný súd podľa sťažnosti predbežne

prerokoval, pričom ich skúmal z hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 v spojení s § 59 a nasl.

. Pretože neboli zistené žiadne dôvody na ich odmietnutie, boli

na neverejnom zasadnutí pléna prijaté na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2018