Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 416/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Fabiniovou, Pribinova 22, Hlohovec,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola

14. novembra 2018 doručená sťažnosť spoločnosti (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) Okresným súdom Trnava (ďalej len

„okresný súd“) v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. tým spôsobom,

že o podaných námietkach voči trovám exekúcie 4. mája 2017 nerozhodol ani do podania

ústavnej sťažnosti, a to aj napriek telefonickým a písomným urgenciám.

2. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom

rozhodol o porušení jej v záhlaví označených práv postupom okresného súdu v napadnutom

konaní, aby prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných

prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov konania

v sume 171,92 €.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

2

6. Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v označenom konaní

dochádza k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48

ods. 2 .

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

8. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú

možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup

zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie

základného práva podľa “ (), resp. „argumenty v sťažnosti

sťažovateľky nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného

práva podľa , aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“

().

9. Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd už

vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých

mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

(resp. dohovoru), sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú

().

10. Najskôr ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného súdu v napadnutom

konaní nie je celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím na všetky okolnosti konania

okresného súdu, najmä na množstvo exekučných vecí, ktoré musí okresný súd riešiť, nedosiahla

ešte podľa názoru ústavného súdu taký stupeň závažnosti, ktorý by mohol jednoznačne viesť k

záveru o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

11. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol

podľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2018

4