Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 416/2018
PDF · 88.62 KB
No categories available
I. ÚS 416/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra
2018 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ,
, zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Fabiniovou, Pribinova 22, Hlohovec,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 52 Er 501/2017
a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola
14. novembra 2018 doručená sťažnosť spoločnosti (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Trnava (ďalej len
„okresný súd“) v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 52 Er 501/2017 tým spôsobom,
že o podaných námietkach voči trovám exekúcie 4. mája 2017 nerozhodol ani do podania
ústavnej sťažnosti, a to aj napriek telefonickým a písomným urgenciám.
2. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom
rozhodol o porušení jej v záhlaví označených práv postupom okresného súdu v napadnutom
konaní, aby prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných
prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov konania
v sume 171,92 €.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 381/2018).
2
6. Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v označenom konaní
dochádza k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
8. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú
možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup
zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. „argumenty v sťažnosti
sťažovateľky nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“
(II. ÚS 93/03).
9. Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd už
vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých
mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 63/05). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy (resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru), sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú
10. Najskôr ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného súdu v napadnutom
konaní nie je celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím na všetky okolnosti konania
okresného súdu, najmä na množstvo exekučných vecí, ktoré musí okresný súd riešiť, nedosiahla
ešte podľa názoru ústavného súdu taký stupeň závažnosti, ktorý by mohol jednoznačne viesť k
záveru o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
11. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. novembra 2018
4