Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)PL. ÚS 24/2018
PDF · 167.39 KB
No categories available
PL. ÚS 24/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 28. novembra 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného
advokátom JUDr. Vlastimilom Klepáčom, Krmanova 16, Košice (sp. zn. Rvp 2305/2018),
vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Brzotín konaných 10. novembra
2018 za účasti (zvoleného starostu obce Brzotín) a sťažnosť Strany
maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja, miestnej organizácie – helyi szervezet,
Brzotín, zastúpenej advokátom JUDr. Vlastimilom Klepáčom, Krmanova 16, Košice
(sp. zn. Rvp 2306/2018), vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov
do Obecného zastupiteľstva obce Brzotín konaných 10. novembra 2018 za účasti
politických strán SME RODINA – Boris Kollár, SMER – sociálna demokracia a MOST –
HÍD a , , , ,
, , ,
a a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.
Rvp 2305/2018 a sp. zn. Rvp 2306/2018 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. Rvp 2305/2018.
2. Sťažnosti a Strany maďarskej komunity – Magyar Közösség
Pártja, miestnej organizácie – helyi szervezet p r i j í m a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
I.1 Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. novembra 2018 osobne doručená sťažnosť ,
(ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Vlastimilom Klepáčom,
Krmanova 16, Košice, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce
Brzotín (sp. zn. Rvp 2305/2018).
Sťažovateľ zdôrazňuje, že ako kandidát na starostu obce Brzotín získal vo voľbách,
ktoré sa konali 10. novembra 2018, viac ako 10 % hlasov voličov, keďže volieb do orgánov
samosprávy sa zúčastnilo z celkového počtu 1020 voličov zapísaných do zoznamu voličov
563 voličov a sťažovateľ získal 155 hlasov, teda 28 % hlasov voličov.
Sťažovateľ tvrdí, že sa od obyvateľov obce Brzotín dozvedel, že zo strany úspešného
kandidáta na starostu obce a kandidátov na poslancov Obecného zastupiteľstva obce Brzotín
(ďalej aj „obecné zastupiteľstvo“) došlo počas volebnej kampane k tzv. kupovaniu hlasov
voličov.
Sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza, že „Podľa poskytnutých informácií
, a vo večerných hodinách počas volieb postupne
navštevovali rómske rodiny, ktorým dávali fľaše alkoholu a rôzne sladkosti za to, že budú
voliť za starostu obce a , a
za poslancov obecného zastupiteľstva. Sťažovateľ má tieto informácie priamo
od dobyvateľov obce, ktorí boli zo strany , a
oslovení a ktorým bol alkohol a sladkosti za účelom ovplyvnenia voličov odovzdané,
ale aj od obyvateľov, ktorí takúto ponuku odmietli. Špecifikom rómskej komunity je ich
spoločenská a územná uzavretosť so silnými hierarchickými vzťahmi, ktorá bráni
produkovaniu dôkazov o sťažovateľom tvrdenom porušení ústavnosti a zákonnosti volieb.
Takto oslovení obyvatelia obce neboli ochotní svoje vyhlásenie dať sťažovateľovi písomne
ani svoje tvrdenia zopakovať ako svedkovia v konaní z dôvodu, že zo strany
a v súčasnosti dochádza k ich zastrašovaniu.“.
O skutočnostiach súvisiacich s tzv. kupovaním hlasov rómskych voličov
prostredníctvom viacerých voličov boli oboznámení podľa tvrdenia sťažovateľa aj
zamestnanci obecného úradu v Brzotíne. Na účel preukázania ním uvádzaných tvrdení
sťažovateľ navrhuje výsluch svedkov , ,
, , , , a
, pričom zároveň k sťažnosti pripojil čestné vyhlásenia ,
, , a o skutočnostiach, ktoré majú
preukazovať namietané nezákonné ovplyvňovanie voličov.
Sťažovateľ ďalej argumentuje, že v súlade s judikatúrou ústavného súdu
«poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, lebo účelom
aktívneho volebného práva je možnosť účasti na správe veci verejných, a nie bezprostredný
materiálny prospech. Tzv. kupovanie hlasov voličov považuje ústavný súd za najzávažnejšie
porušenie ustanoveného zákazu volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie
voličských hlasov počas volieb, takú aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb,
ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho aj pasívneho) práva zaručeného
v čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvo pre slobodnú
súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, že od ústavného súdu vyžaduje veľmi
prísne posúdenie.».
Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho
sťažnosti rozhodol tak, že voľby starostu obce Brzotín, ktoré sa uskutočnili 10. novembra
2018, vyhlási za neplatné.
I.2 Ústavnému súdu bola 20. novembra 2018 osobne doručená sťažnosť aj Strany
maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja, miestnej organizácie – helyi szervezet,
Brzotín (ďalej aj „sťažovateľka“, spolu so sťažovateľom aj „sťažovatelia“), zastúpenej
advokátom JUDr. Vlastimilom Klepáčom, Krmanova 16, Košice, ktorou namieta
neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Brzotín
konaných 10. novembra 2018 (sp. zn. Rvp 2306/2018). Zo sťažnosti vyplýva, že
sťažovateľka sa zúčastnila volieb poslancov obecného zastupiteľstva tým, že navrhla
viacerých kandidátov na poslancov, konkrétne , ,
, a .
Argumentácia sťažovateľky je totožná s argumentáciou sťažovateľa obsiahnutou
v sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 2305/2018. Na jej základe sťažovateľka ústavnému
súdu navrhuje, aby voľby poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Brzotín, ktoré sa
konali 10. novembra 2018, vyhlásil za neplatné.
I.3 Sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 2305/2018 bola pridelená sudcovi
Ladislavovi Oroszovi ako sudcovi spravodajcovi (ďalej len „sudca spravodajca“). Sudca
spravodajca v liste z 26. novembra 2018 oznámil podľa § 27 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
ústavnému súdu skutočnosti, ktoré by mohli zakladať dôvody na jeho vylúčenie z výkonu
sudcovskej funkcie vo veci sťažovateľa. O oznámení sudcu spravodajcu rozhodol ústavný
súd uznesením č. k. PL. ÚS 24/2018-12 z 28. novembra 2018 tak, že ho z výkonu
sudcovskej funkcie vo veci sťažovateľa nevylúčil.
II.
II.1 K spojeniu vecí na spoločné prerokovanie
Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak
a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane
ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).
Podľa § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné
konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne
o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.
Keďže zákon o ústavnom súde neobsahuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo
spojenie vecí, v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde je potrebné v konaní použiť na
prípadné spojenie vecí primerane ustanovenia Civilného sporového poriadku (§ 166 ods. 1
CSP).
Podľa čl. II ods. 10 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie
od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 v záujme hospodárnosti konania môže plénum
ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu,
ktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné
konanie, ak tieto veci spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Návrh
na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci,
ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predsedníčka ústavného súdu. Ak vzhľadom
na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie
o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca
spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr (§ 18
ods. 2 zákona o ústavnom súde). Za rovnakých podmienok môže plénum ústavného súdu
rozhodnúť o spojení vecí patriacich do jeho pôsobnosti, ktoré boli pridelené rôznym sudcom
spravodajcom. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum
inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca spravodajca
v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr.
Prerokúvané sťažnosti sa týkajú nezákonnosti a neústavnosti volieb do orgánov
samosprávy tej istej obce, pričom sťažnosti sú v oboch prípadoch v zásade totožné, a to
jednak z hľadiska použitej argumentácie, ako aj z hľadiska predložených a navrhovaných
dôkazov. Obaja sťažovatelia sú navyše zastúpení tým istým právnym zástupcom.
So zreteľom na úzku vecnú súvislosť, ale aj skutkovú totožnosť oboch sťažností
a s prihliadnutím na to, že sťažovatelia sú zastúpení tým istým právnym zástupcom, ústavný
súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 166
ods. 1 CSP rozhodol, že veci vedené ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2305/2018 a sp. zn.
Rvp 2306/2018 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.
PL. ÚS 24/2018 (bod 1 výroku tohto uznesenia).
II.2 K prijatiu na ďalšie konanie
Podľa relevantnej časti čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej
samosprávy...
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť pre neústavnosť alebo
nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať
okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na
voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý
získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.
II.2.1 K sťažnosti na neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Brzotín
podľa § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde
Vo veci sťažnosti sťažovateľa ako neúspešného kandidáta na funkciu starostu obce
Brzotín ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že sťažovateľ v označených
voľbách na funkciu starostu obce získal 155 hlasov z 563 odovzdaných hlasov, pričom
celkový počet voličov vo volebnom obvode obce bol 1 020. Na základe uvedeného ústavný
súd konštatuje, že sťažovateľ, ktorý získal 15,2 % z celkového počtu voličov, disponuje
aktívnou legitimáciou na podanie sťažnosti podľa § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde
vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce.
Sťažnosť sťažovateľa bola podaná v 10-dňovej lehote podľa § 60 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. Sťažovateľ splnil aj ďalšie zákonné náležitosti sťažnosti, uviedol dôvody,
pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov a navrhol aj rozhodnutie vo veci.
V súlade s § 61 druhou vetou zákona o ústavnom súde je účastníkom konania vo veci
sťažnosti kandidáta ( § 59 ods. 1) len sťažovateľ a kandidát, proti ktorému sťažnosť smeruje
( ).
II.2.2 K sťažnosti na neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov do Obecného
zastupiteľstva obce Brzotín podľa § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde
Z ďalších zistení ústavného súdu z obsahu sťažnosti a príloh k nej priložených
vyplýva, že sťažovateľke, ktorá sa ako politická strana zúčastnila volieb poslancov do
Obecného zastupiteľstva obce Brzotín, taktiež disponuje aktívnou legitimáciou na podanie
sťažnosti podľa § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde v časti týkajúcej sa volieb poslancov
obecného zastupiteľstva.
V súlade s § 61 zákona o ústavnom súde sú účastníkmi tohto konania aj politické
strany, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v orgánoch miestnej samosprávy (SME
RODINA – Boris Kollár, SMER – sociálna demokracia a MOST – HÍD).
Sťažnosť smeruje proti úspešným kandidátom vo voľbách poslancov do Obecného
zastupiteľstva obce Brzotín ( , , , ,
, ,
a ).
Sťažnosť sťažovateľky bola podaná v 10-dňovej lehote podľa § 60 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. Sťažovateľka splnila aj ďalšie zákonné náležitosti sťažnosti, uviedla
dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov a navrhla aj rozhodnutie vo veci.
III.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil žiaden dôvod na ich
odmietnutie, a preto ich prijal podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie konanie
tak (bode 2 výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. novembra 2018