Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 654/2018
PDF · 155.73 KB
No categories available
IV. ÚS 654/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. novembra 2018
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša
a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť
, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 38/2018 a jeho uznesením z 1. augusta 2018
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
27. augusta 2018 doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 38/2018 a jeho
uznesením z 1. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Sťažovateľ spolu
s doručením sťažnosti požiadal ústavný súd aj o ustanovenie právneho zástupcu z radov
advokátov.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „Dňa 2. 5. 2018 podal sťažovateľ na
GP SR sériu sťažností... Sťažnosti sa týkali nezákonného, svojvoľného postupu polície
a prokuratúry v okrese Martin voči sťažovateľovi, v konaní ČVS: ORP-659/3-VYS-MT-201.
Predmetný nezákonný, svojvoľný postup polície a prokuratúry v okrese Martin bol
motivovaný rasovým profilovaním, diskrimináciou a apartheidom uplatňovaným orgánmi
činnými v trestnom konaní v okrese MT...
... obrátil so žiadosťou o ochranu na Okresny Sud pre prípravné konanie ČVS: ORP-
659/3-VYS-MT-2017 v MT...
Okresný Súd pre prípravné konanie ČVS: ORP-659/3-VYS-MT-2017 v Martine sa
však sťažovateľovou žiadosťou zaevidovanou pod spisovou značkou 15C-38-2018 odmietol
zaoberať a svojvoľne ju odovzdal na vybavenie prokuratúre, proti ktorej sťažnosť
smerovala.“
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný
súd o nej takto rozhodol:
„Ústava SR zakotvuje v článku 48 ods. 2, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom.
TP § 2 (3) stanovuje, že pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní
o zásahoch do základných práv a slobôd rozhoduje sudca pre prípravné konanie sudca
pre prípravné konanie rozhoduje aj v iných prípadoch ustanovených týmto zákonom.
Na základe dôkazov a zistení vykonaných Ústavným Súdom, súd konštatuje, že právo
sťažovateľa na súdnu ochranu v trestnom konaní ČVS: ORP-659/3-VYS-MT-201 Okresným
súdom v Martine porušené bolo.
US s týmto nálezom vracia vec späť a prikazuje Okresnému súdu v Martine
sťažovateľovu sťažnosť na obmedzenie jeho práv Okresnou prokuratúrou v Martine
v konaní ČVS: ORP-659/3-VYS-MT-201 posúdiť a rozhodnúť.“
Z citovaného znenia petitu, obsahu sťažnosti a priloženej dokumentácie ústavný súd
ustálil, že predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľa
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy namietaným postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 C 38/2018 a jeho uznesením z 1. augusta 2018.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti
sťažovateľa, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a právo na verejné
prejednanie veci podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým uznesením okresného súdu
a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu
Z napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd ním zastavil konanie vedené
sťažovateľom proti Okresnej prokuratúre Martin o ochrane pred porušovaním ústavných
a zákonných práv a rozhodol o nepriznaní práva na náhradu trov konania.
V odôvodnení napadnutého uznesenia sa okrem iného uvádza: «Dňa 03. 07. 2018
bolo tunajšiemu súdu doručené podanie (žaloba), označené ako sťažnosť, ktorým sa žalobca
domáhal ochrany pred porušovaním ústavných a zákonných práv. Svoje podanie žalobca
odôvodnil tým, že boli porušené jeho zákonom mu dané práva v prípravnom konaní
vedením na Okresnej prokuratúre pod ČVS: ORP-659/3-VYS-MT-2017.
Podľa § 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súdy prejednávajú
a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona
neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje
zákon.
Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu
Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne
účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas
konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalej len „procesné podmienky“).
Právomoc súdu je jednou z podmienok konania, ktorej existenciu súd skúma
z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako
oprávnenie určitého štátneho orgánu, v tomto prípade súdu, riešiť otázky, ktoré sú zákonom
zverené do jeho kompetencie... Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť
konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý vedie
k zastaveniu konania.
... Z odôvodnenia podania vyplýva, že žalobca napadol postup okresnej prokuratúry
z dôvodu porušenia zákona, ústavy a medzinárodných dohovorov, výsledkom ktorého bolo
rozhodnutie vo veci č. k. ČVS: ORP-659/3-VYS-MT-2017. Ide o rozhodnutie orgánu
činného v trestnom konaní, ktoré je výsledkom postupov podľa Trestného poriadku a bolo
vydané v rámci procesných predpisov Trestného poriadku, preto takéto rozhodnutie súd nie
je oprávnený v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku
preskúmavať. V zmysle uvedeného na preskúmavanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
prokuratúry pri plnení jej úloh nie je daná právomoc súdu, ale je daná právomoc
prokuratúry.»
Bez potreby zaujať postoj k ústavnej akceptovateľnosti ústavný súd konštatuje,
že sťažovateľ bol oprávnený podať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie,
o čom bol riadne poučený. Zo sťažnosti nebolo zrejmé, či sťažovateľ odvolanie skutočne
aj podal. Ústavný súd však pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti zistil,
že sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie podal, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 9 Co 235/2018
z 27. septembra 2018 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil, pričom napadnuté
uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 2. novembra 2018. Ústavný súd
zároveň poznamenáva, že potvrdzujúce uznesenie krajského súdu z 27. septembra 2018
sťažovateľ nenapáda, a preto ústavný súd nemá dôvod sa ním zaoberať.
Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu ústavný súd poukazuje na už
citovaný čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého znenia vyplýva, že systém ústavnej ochrany
základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom
právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv
a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi
zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.
Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd
môže domôcť (a aj domáhal) využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy
pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku
právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
V konkrétnych okolnostiach posudzovanej sťažovateľ mal možnosť podať
proti napadnutému uzneseniu odvolanie, čo aj využil, pričom o jeho odvolaní bol oprávnený
a aj povinný rozhodnúť krajský súd (k čomu aj došlo uznesením z 27. septembra 2018).
Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní a námietkach sťažovateľa preto vylučuje
právomoc ústavného súdu vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde) pre nedostatok svojej právomoci.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu
v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 38/2018
Základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má viacero zložiek, popri tých, ktoré
sú uvedené v nadpise časti II.1 tohto uznesenia, jeho súčasť tvorí aj základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti s touto časťou sťažnosti
ústavný súd poukazuje na svoje zistenie, že sťažovateľ doručil svoju sťažnosť
okresnému súdu 3. júla 2018, pričom okresný súd o nej rozhodol napadnutým uznesením
už 1. augusta 2018, t. j. necelý mesiac od jeho predloženia. Z uvedeného celkom zjavne
vyplýva, že postupom okresného súdu v predmetnej veci nemohlo dôjsť k zbytočným
prieťahom, a teda ani k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Na základe uvedeného ústavný súd aj túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. novembra 2018