Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 654/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša

a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

podľa a postupom Okresného súdu

Martin v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 1. augusta 2018

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. augusta 2018 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 1. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Sťažovateľ spolu

s doručením sťažnosti požiadal ústavný súd aj o ustanovenie právneho zástupcu z radov

advokátov.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „Dňa 2. 5. 2018 podal sťažovateľ na

GP SR sériu sťažností... Sťažnosti sa týkali nezákonného, svojvoľného postupu polície

a prokuratúry v okrese Martin voči sťažovateľovi, v konaní ČVS: ORP-659/3-VYS-MT-201.

Predmetný nezákonný, svojvoľný postup polície a prokuratúry v okrese Martin bol

motivovaný rasovým profilovaním, diskrimináciou a apartheidom uplatňovaným orgánmi

činnými v trestnom konaní v okrese MT...

... obrátil so žiadosťou o ochranu na Okresny Sud pre prípravné konanie ČVS: ORP-

659/3-VYS-MT-2017 v MT...

Okresný Súd pre prípravné konanie ČVS: ORP-659/3-VYS-MT-2017 v Martine sa

však sťažovateľovou žiadosťou zaevidovanou pod spisovou značkou -2018 odmietol

zaoberať a svojvoľne ju odovzdal na vybavenie prokuratúre, proti ktorej sťažnosť

smerovala.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd o nej takto rozhodol:

„Ústava SR zakotvuje v článku 48 ods. 2, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

(3) stanovuje, že pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní

o zásahoch do základných práv a slobôd rozhoduje sudca pre prípravné konanie sudca

pre prípravné konanie rozhoduje aj v iných prípadoch ustanovených týmto zákonom.

Na základe dôkazov a zistení vykonaných Ústavným Súdom, súd konštatuje, že právo

sťažovateľa na súdnu ochranu v trestnom konaní ČVS: ORP-659/3-VYS-MT-201 Okresným

súdom v Martine porušené bolo.

US s týmto nálezom vracia vec späť a prikazuje Okresnému súdu v Martine

sťažovateľovu sťažnosť na obmedzenie jeho práv Okresnou prokuratúrou v Martine

v konaní ČVS: ORP-659/3-VYS-MT-201 posúdiť a rozhodnúť.“

Z citovaného znenia petitu, obsahu sťažnosti a priloženej dokumentácie ústavný súd

ustálil, že predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľa

podľa a namietaným postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 1. augusta 2018.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

a základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti

sťažovateľa, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a právo na verejné

prejednanie veci podľa napadnutým uznesením okresného súdu

a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu

Z napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd ním zastavil konanie vedené

sťažovateľom proti Okresnej prokuratúre Martin o ochrane pred porušovaním ústavných

a zákonných práv a rozhodol o nepriznaní práva na náhradu trov konania.

V odôvodnení napadnutého uznesenia sa okrem iného uvádza: «Dňa 03. 07. 2018

bolo tunajšiemu súdu doručené podanie (žaloba), označené ako sťažnosť, ktorým sa žalobca

domáhal ochrany pred porušovaním ústavných a zákonných práv. Svoje podanie žalobca

odôvodnil tým, že boli porušené jeho zákonom mu dané práva v prípravnom konaní

vedením na Okresnej prokuratúre pod ČVS: ORP-659/3-VYS-MT-2017.

Podľa (ďalej len „“), súdy prejednávajú

a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona

neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

Podľa , iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje

zákon.

Podľa , ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu

Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne

účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas

konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť

(ďalej len „procesné podmienky“).

Právomoc súdu je jednou z podmienok konania, ktorej existenciu súd skúma

z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako

oprávnenie určitého štátneho orgánu, v tomto prípade súdu, riešiť otázky, ktoré sú zákonom

zverené do jeho kompetencie... Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť

konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý vedie

k zastaveniu konania.

... Z odôvodnenia podania vyplýva, že žalobca napadol postup okresnej prokuratúry

z dôvodu porušenia zákona, a medzinárodných dohovorov, výsledkom ktorého bolo

rozhodnutie vo veci č. k. ČVS: ORP-659/3-VYS-MT-2017. Ide o rozhodnutie orgánu

činného v trestnom konaní, ktoré je výsledkom postupov podľa a bolo

vydané v rámci procesných predpisov , preto takéto rozhodnutie súd nie

je oprávnený v zmysle vyššie citovaných ustanovení

preskúmavať. V zmysle uvedeného na preskúmavanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

prokuratúry pri plnení jej úloh nie je daná právomoc súdu, ale je daná právomoc

prokuratúry.»

Bez potreby zaujať postoj k ústavnej akceptovateľnosti ústavný súd konštatuje,

že sťažovateľ bol oprávnený podať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie,

o čom bol riadne poučený. Zo sťažnosti nebolo zrejmé, či sťažovateľ odvolanie skutočne

aj podal. Ústavný súd však pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti zistil,

že sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie podal, o ktorom

rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 27. septembra 2018 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil, pričom napadnuté

uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 2. novembra 2018. Ústavný súd

zároveň poznamenáva, že potvrdzujúce uznesenie krajského súdu z 27. septembra 2018

sťažovateľ nenapáda, a preto ústavný súd nemá dôvod sa ním zaoberať.

Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu ústavný súd poukazuje na už

citovaný , z ktorého znenia vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť (a aj domáhal) využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku

právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

V konkrétnych okolnostiach posudzovanej sťažovateľ mal možnosť podať

proti napadnutému uzneseniu odvolanie, čo aj využil, pričom o jeho odvolaní bol oprávnený

a aj povinný rozhodnúť krajský súd (k čomu aj došlo uznesením z 27. septembra 2018).

Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní a námietkach sťažovateľa preto vylučuje

právomoc ústavného súdu vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

) pre nedostatok svojej právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn.

Základné právo podľa má viacero zložiek, popri tých, ktoré

sú uvedené v nadpise časti II.1 tohto uznesenia, jeho súčasť tvorí aj základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti s touto časťou sťažnosti

ústavný súd poukazuje na svoje zistenie, že sťažovateľ doručil svoju sťažnosť

okresnému súdu 3. júla 2018, pričom okresný súd o nej rozhodol napadnutým uznesením

už 1. augusta 2018, t. j. necelý mesiac od jeho predloženia. Z uvedeného celkom zjavne

vyplýva, že postupom okresného súdu v predmetnej veci nemohlo dôjsť k zbytočným

prieťahom, a teda ani k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa .

Na základe uvedeného ústavný súd aj túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2018