Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 574/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. decembra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Plastcom, spol. s r. o., Hattalova 4, Bratislava,

právne zastúpenej advokátom Mgr. Oliverom Kristom, Kýčerského 7, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

postupom Okresnej prokuratúry Bratislava III a jej uznesením č. k. -9

z 11. júna 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Plastcom, spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta

2018 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť spoločnosti Plastcom, spol.

s r. o., Hattalova 4, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa (ďalej len „“)

postupom Okresnej prokuratúry Bratislava III (ďalej len „okresná prokuratúra“) a jej

uznesením č. k. -9 z 11. júna 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ považuje napadnuté uznesenie za svojvoľné,

arbitrárne a nepreskúmateľné, keďže okresná prokuratúra sa nevysporiadala so žiadnym

z argumentov a dôkazov sťažovateľa, ktoré predložil vo svojej sťažnosti proti uzneseniu

povereného príslušníka Policajného zboru ČVS: ORP-131/NMV-B3-2018 z 12. marca 2018

(ďalej len „uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru“), ktorým bolo trestné oznámenie

sťažovateľa odmietnuté. Sťažovateľ napadnutému uzneseniu vyčíta, že okresná prokuratúra

sa obmedzila na stručné zhodnotenie podstaty obsahu sťažnosti, citáciu príslušných

zákonných ustanovení a vyjadrenie súhlasu s uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru

bez toho, aby v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázala aj na konkrétne skutkové

okolnosti, o ktoré svoje rozhodnutie oprela.

3. V konkrétnosti sťažovateľ okresnej prokuratúre vyčíta, že sa vôbec nezaoberala

dôkazmi, ktorými preukazoval spáchanie trestného činu, a to sfalšovaním príkaznej zmluvy,

resp. jej antidatovaním zo strany advokáta, klamlivou výpoveďou advokáta a konateľa

spoločnosti, sfalšovaním záznamov z rokovania medzi advokátom a klientom (konateľom

sťažovateľa), resp. falšovaním ďalších dokladov, ktoré mali byť podkladom pre vyúčtovanie

odmeny advokáta pri zastupovaní sťažovateľa. Sťažovateľ ďalej poukazuje na nesprávnosť

právneho názoru okresnej prokuratúry, ktorá v napadnutom uznesení uviedla, že sťažnosť

musela zamietnuť bez ohľadu na prípadné preukázanie neoprávneného navýšenia odmeny

advokáta s odvolaním sa na materiálny korektív upravený v

Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa

ktorého takéto konanie advokáta nemôže napĺňať vzhľadom na výšku spôsobenej škody

zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ v tejto súvislosti

uviedol: „Prokurátor však už nijakým spôsobom neuvádza, ktoré okolnosti uvedené v tomto

ustanovení boli podľa jeho názoru naplnené a teda prečo je dôvod na postup podľa

citovaného ustanovenia... Takto neodôvodnené rozhodnutie prokurátora je potom absolútne

nepreskúmateľné a je možné ho považovať za arbitrárne, pretože nie je možné zistiť

na základe akých skutočností a úvah dospel prokurátor k záveru pre aplikáciu ustanovenia

... V celom rozhodnutí okresnej prokuratúry sa nenachádza

žiadne zdôvodnenie, že prečo v nadväznosti na doložené dôkazy a preukázané skutočnosti je

stupeň nebezpečnosti konania advokáta a najmä konateľa... iba nepatrný alebo

odôvodnenie že napriek preukázateľným falšovaniam rozhodujúcich písomností na základe

ktorých došlo k neoprávnenému vyúčtovaniu právnych služieb...“

4. Sťažovateľ taktiež poukazoval aj na nedostatočné odôvodnenie napadnutého

uznesenia vo vzťahu k podozreniu zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti

pri správe cudzieho majetku zo strany dvoch konateľov sťažovateľa. Sťažovateľ v tomto

smere napadnutému uzneseniu vyčíta: „... odôvodnenie prokurátora však vôbec

nekorešponduje so skutkovým stavom a skutočnosťou, že v prípade vedomého a úmyselného

falšovania príkaznej zmluvy ako i falšovania ďalších podkladov slúžiacich na vyúčtovanie

trov (záznamov z rokovania), zo strany týchto konateľov... ide o úmyselné konanie poškodiť

spoločnosť Plastcom, spol. s r.o. a nie o nedbanlivostné konanie a teda do úvahy prichádza

výlučne použitie ustanovenia , pri ktorom zákon predpokladá malú

škodu a teda by došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti

pri správe cudzieho majetku. Keďže sa však prokurátor (a príslušník PZ už vôbec nie)

nijakým spôsobom nevysporiadal s rozhodujúcimi dôkazmi... nie je vôbec možné preskúmať,

na základe akých úvah dospel prokurátor k záveru, že sa mohlo jednať maximálne

o nedbanlivostné konanie.“

5. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Na základe vyššie uvedených právnych skutočností a doložených dôkazov týmto

žiadame Ústavný súd SR, aby preskúmal našu sťažnosť a pri ložené dôkazy, vyhovel našej

ústavnej sťažnosti a rozhodol, že postupom Okresnej prokuratúry Bratislava III a jej

rozhodnutím - uznesením -9 vydaného dňa 11.06.2018 bolo porušené

základného právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky.

Taktiež žiadame aby Ústavný súd SR v súlade s ustanovením § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde zrušil predmetné rozhodnutie okresnej prokuratúry a v súlade

s ustanovením §56 ods. 3 tohto zákona vrátil vec okresnej prokuratúre na ďalšie konanie,

keďže iba takýmto spôsobom môže byť docielené odstránenie porušenie základného práva

na súdnu a inú ochranu.

V súlade s ustanovením a v spojení s ustanovením

taktiež požadujeme, aby Ústavný súd SR priznal sťažovateľovi náhradu trov

právneho zastúpenia a zaviazal okresnú prokuratúru na zaplatenie trov právneho

zastúpenia na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

8. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. O zjavne neopodstatnený návrh ide preto vtedy, ak pri jeho predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie (napr.

, , , ).

9. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva zaručeného v čl. 46

ods. 1 postupom okresnej prokuratúry a jej napadnutým uznesením, ktorým bola

zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru, ktorým

bolo jeho trestné oznámenie odmietnuté, keďže nebol dôvod na začatie trestného stíhania.

10. Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa v trestnom konaní zastupuje štát prokurátor.

Ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo

rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná,

neustanovuje inak, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.

12. Podstatná časť sťažnosti sťažovateľa sa dotýka nedostatočného odôvodnenia

napadnutého uznesenia, pričom táto „svojvoľnosť, arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť“ je

sťažovateľom odvíjaná od nedostatočného vyhodnotenia ním predložených dôkazov

zo strany okresnej prokuratúry. Ústavný súd však v tejto súvislosti uvádza, že jednotlivé

dôkazy nemá právomoc verifikovať, pretože nie je skutkovým súdom, ale je nezávislým

súdnym orgánom ochrany ústavnosti a v tomto smere nemôže vykonať dokazovanie.

Ústavný súd nevykonáva procesné úkony trestného konania a ani nehodnotí

(nevyhodnocuje/neprehodnocuje) dôkazy vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní (ale

ani všeobecnými súdmi) a nemôže ani nahrádzať nimi prijaté právne závery, pokiaľ nie sú

v zjavnom rozpore so znením, zmyslom a účelom vo veci aplikovaných právnych noriem.

Úloha ústavného súdu v tejto veci predovšetkým spočíva v zistení, či orgány činné

v trestnom konaní, ktoré sa na vyšetrovaní prípadu zúčastnili, vykonali jeho účinné úradné

vyšetrovanie, t. j. či pre objasnenie okolností prípadu bolo zo strany konajúcich orgánov

verejnej moci urobené maximum.

13. Vo vzťahu k zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti sťažovateľa však ústavný súd

prioritne poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej právo na vznesenie

obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného oznámenia alebo

na podanie obžaloby proti nej príslušnému súdu prokurátorom nie je súčasťou základného

práva sťažovateľa podľa (napr. , ,

). Základnou a nevyhnutnou podmienkou práva na súdnu a inú právnu

ochranu ( ), ktoré je ústavnou bázou aj pre práva garantované v

ods. 2 a 3 a , je existencia označeného práva (v právnom poriadku

Slovenskej republiky), ktorého ochrany sa fyzická osoba alebo právnická osoba domáha na

súde alebo inom orgáne verejnej moci. Z ustanovení však nemožno

vyvodiť subjektívne právo osoby, ktorá podala trestné oznámenie, na začatie trestného

stíhania.

14. Aj keď podľa je prokurátor povinný stíhať všetky

trestné činy, o ktorých sa dozvedel, posúdenie otázky, či sú splnené zákonné podmienky pre

začatie trestného stíhania v konkrétnej veci (na základe skutočností uvedených v trestnom

oznámení alebo skutočností zistených preverením trestného oznámenia), je plne

v právomoci orgánov činných v trestnom konaní (policajný orgán, vyšetrovateľ,

prokurátor). Osobe, ktorá podala trestné oznámenie, nevzniká procesné právo na začatie

trestného stíhania. Takéto právo nemožno odvodiť ani z niektorého zo základných práv

alebo slobôd podľa druhej hlavy (mutatis mutandis , ).

Keďže sťažovateľ nemá zaručené základné právo, aby na podklade jeho trestného

oznámenia bolo vznesené obvinenie proti advokátovi, resp. niektorým z jeho konateľov

a následne bola proti nim podaná obžaloba, pričom toto právo nemožno odvodiť ani

z niektorého zo základných práv a slobôd, sťažnosti sťažovateľa nebolo možné v danej veci

vyhovieť.

15. Z už uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

podľa odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. decembra 2018