Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PL. ÚS 58/2018
PDF · 160.25 KB
No categories available
PL. ÚS 58/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 12. decembra 2018
predbežne prerokoval sťažnosť zastúpenej
advokátkou Mgr. Renátou Murínovou, Námestie hrdinov 7 – 8, Levice, pre namietanú
neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy obce Ondrejovce
konaných 10. novembra 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. novembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej
len „sťažovateľka“), kandidátky na starostku v obci Ondrejovce, pre namietanú neústavnosť
a nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy (ďalej len „voľby“) obce
Ondrejovce (ďalej len „obec“) konaných 10. novembra 2018.
2. Podľa sťažovateľky v priebehu volieb došlo k porušeniu zákona č. 180/2014 Z. z.
o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „volebný zákon“). V tejto súvislosti uvádza, že má „vážne podozrenie, že voľby, ktoré
sa konali v našej obci boli nezákonné a neústavné, nakoľko bolo s výsledkami resp. hlasmi
voličov manipulované“.
3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti poukazuje na situáciu, ktorá nastala v procese
sčítavania hlasov vo voľbách na poslancov do obecného zastupiteľstva tým, že „v pondelok
t. j. 12.11.2018 sa v obecnom rozhlase ohlásila skutočnosť, že pri spočítaní hlasov došlo
zrejme k pochybeniu, nakoľko jednému kandidátovi bolo omylom nepripočítaných
60 hlasov, čo volebná komisia zistila až v pondelok. Túto skutočnosť zároveň oznámila
aj neúspešnému kandidátovi pánovi . Pán je bývalý poslanec
obecného zastupiteľstva a zároveň aj bývalý zástupca starostu. Mám vedomosť, že pán
v tejto veci podal sťažnosť na ústavný súd.“.
4. V ďalšej časti svojej sťažnosti sťažovateľka zhrnula svoje pochybnosti ústiace
do konštatovania, že celé voľby boli manipulované a nezákonné, dôvodiac, že „osobne som
sa rozprávala s viacerými spoluobčanmi obce, ktorí majú tak isto takúto pochybnosť.
Poukazujem na to, že s prácou pána starostu panuje v obci dlhodobá nespokojnosť,
dokonca voči nemu bolo podané aj trestné oznámenie, pre neoprávnené zriadenie záložného
práva na obecný majetok. Toto konanie ešte stále prebieha. Mám podozrenie, že pán
starosta si hlasy niektorých voličov kupoval, že kampaň robil nekalo, a to, že z obecných
prostriedkov financoval vydanie obecných novín, v ktorých na prvej strane bol príhovor
starostu, kde vyzýval občanov, aby išli voliť a poukázal nato, že o všetko v obci sa zaslúžil
on. Nie všetky skutočnosti viem aj priamo dokladovať. V podstate z celého priebehu volieb,
ako aj predvolebnej činnosti je zrejmé, že voľby v našej obci boli manipulované a preto boli
aj nezákonné. Čo sa nepodarilo urobiť pred voľbami, a počas volieb sa snažia urobiť
aj po voľbách. Obdobná situácia bola aj v ostatných voľbách v roku 2014, kedy bola
podaná sťažnosť na ústavný súd, avšak žiaľ v danej veci sťažovatelia neboli v konaní
zastúpení advokátom, čo samozrejme, viedlo k odloženiu podania bez ďalšieho procesného
postupu, pretože nešlo o návrh v súlade s ust. § 20 zákona o ústavnom súde.
S poukazom na všetky vyššie skutočnosti mám zato, že v našej obci Ondrejovce, okres
Levice došlo k porušeniu zákona pri voľbách do obecného zastupiteľstva, a preto
navrhujem, aby ústavný súd Slovenskej republika vyhlásil komunálne voľby v našej obci
za neplatné.“.
II.
5. Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb
do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb
do Európskeho parlamentu.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľky vzhľadom na jeho obsah posúdil
ako sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.
8. Ustanovenia zákona o ústavnom súde upravujúce predbežné prerokovanie návrhu
sa vzťahujú aj na volebné sťažnosti, ktoré musia obsahovať obligatórne náležitosti
predpísané v § 20 a § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
9. Podľa § 20 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie konania musí
obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého
rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí
podpísať navrhovateľ alebo jeho právny zástupca. K návrhu na začatie konania sa musí
priložiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa musí
výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súd
je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne ustanovených v tomto
zákone.
10. Volebná sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 zákona
o ústavnom súde musí podľa § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde obsahovať aj
a) vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej
republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného
kandidáta vo svojom volebnom obvode,
b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,
c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí
v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),
d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2.
11. Sťažovateľka preukázala, že bola vo voľbách kandidátkou na funkciu starostky,
keďže podľa predložených „Výsledkov komunálnych volieb 10. novembra 2018“
zverejnených na oficiálnej stránke obce získala 87 platných hlasov z 359 voličov zapísaných
v zozname voličov, čo predstavuje viac ako 10 % voličov [§ 59 ods. 1, § 60 ods. 1 písm. c)
zákona o ústavnom súde], a teda má v konaní pred ústavným súdom procesnú legitimáciu
kandidátky podľa § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
12. Volebná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 20. novembra 2018,
to znamená do desiatich dní po oznámení výsledku volieb (§ 60 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
13. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní volebnej sťažnosti v časti týkajúcej
sa namietanej nezákonnosti volieb starostu obce opieral o svoju doterajšiu judikatúru,
podľa ktorej v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).
14. Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody,
pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom
súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných
ustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 190 volebného zákona), platí
prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách
napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne
inak, ako zamietnutím sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti
na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také
dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia
o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné,
a zároveň sú spôsobilé preukázať tak intenzívne porušenie volebného zákona,
ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol uverejnený (m.
m. PL. ÚS 3/2010).
15. Sťažovateľkine úvahy sa pohybujú v rovine podozrení, domnienok a hypotéz
(napr. „osobne som sa rozprávala s viacerými spoluobčanmi obce, ktorí majú tak isto
takúto pochybnosť...“ alebo „mám podozrenie, že pán starosta si hlasy niektorých voličov
kupoval, že kampaň robil nekalo, a to, že z obecných prostriedkov financoval vydanie
obecných novín, v ktorých na prvej strane bol príhovor starostu, kde vyzýval občanov, aby
išli voliť a poukázal nato, že o všetko v obci sa zaslúžil on...“ či „v podstate z celého
priebehu volieb, ako aj predvolebnej činnosti je zrejmé, že voľby v našej obci boli
manipulované a preto boli aj nezákonné.“). Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka
kvalifikovaným spôsobom neoznačila dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti
prípadu osvedčujú, že jej tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú
pravdepodobné a zároveň spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách, a tak v
konečnom dôsledku odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. Ústavný súd
aj vzhľadom na lehotu na rozhodnutie o sťažnosti podľa § 63 ods. 6 zákona o ústavnom
súde nie je povinný odstraňovať z úradnej moci nedostatky v zákonom predpísaných
náležitostiach, ktoré zistil vo veci sťažovateľky.
16. Pokiaľ ide o skutočnosť uvádzanú sťažovateľkou v jej sťažnosti v súvislosti
s voľbami poslancov do obecného zastupiteľstva, a to hlásenie v obecnom rozhlase
12. novembra 2018, t. j. v pondelok po konaných voľbách, že „pri spočítaní hlasov došlo
zrejme k pochybeniu, nakoľko jednému kandidátovi bolo omylom nepripočítaných
60 hlasov, čo volebná komisia zistila až v pondelok“, sťažovateľka okrem jej konštatovania
nenavrhla ani vykonanie dôkazu, spočívajúcom (vzhľadom na vyjadrenie pochybnosti
samotnou miestnou volebnou komisiou o sčítaní hlasov vo voľbách do obecného
zastupiteľstva) v prepočítaní hlasov vo voľbách na miesto starostu obce. Uvedomujúc
si však, že sa sťažnosť týka jedného z najvýznamnejších demokratických procesov, ktoré
môžu v spoločnosti prebiehať, a to volieb do orgánov územnej samosprávy, ústavný súd
si na účel odstránenia pochybností o správnom prepočítaní platných hlasov pre voľby
starostu zapožičal časť volebnej dokumentácie obce. Po prepočítaní hlasovacích lístkov
pre voľby starostu obce bolo zistené, že počet platných hlasov pre jednotlivých kandidátov
súhlasí s počtom platných hlasov pre jednotlivých kandidátov uvedený v zápisnici miestnej
aj okrskovej volebnej komisie o výsledku volieb. Pochybnosti o nesprávnom sčítaní
platných hlasov volebnou komisiou vo voľbách starostu obce tak boli vyvrátené.
17. Z bohatej a verejne dostupnej judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa volieb
do orgánov samosprávy obcí mohlo byť právnej zástupkyni sťažovateľky, ako aj samotnej
sťažovateľke známe, v akom minimálnom rozsahu požadovanom zákonom o ústavnom súde
je potrebné splniť náležitosti pre posúdenie takejto sťažnosti za prijateľnú na ďalšie konanie
a v akej kvalite. V predmetnej sťažnosti však absentuje elementárna náležitosť navrhnutia
relevantných dôkazov vo vzťahu k prezentovaným tvrdeniam.
18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej nezákonnosť volieb starostu obce odmietol
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
19. Pokiaľ sa sťažovateľka domáha okrem vyhlásenia neplatnosti volieb starostu
obce aj neplatnosti volieb poslancov obecného zastupiteľstva (vychádzajúc zo záveru
sťažnosti, v ktorom sťažovateľka uvádza, že „došlo k porušeniu zákona pri voľbách
do obecného zastupiteľstva, a preto navrhujem, aby ústavný súd Slovenskej republika
vyhlásil komunálne voľby v našej obci za neplatné“), ústavný súd, vychádzajúc z § 59 ods.
1 zákona o ústavnom súde, konštatuje, že v tomto prípade mohla sťažnosť okrem
navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) podať aj politická strana, ktorá
sa volieb zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý
získal vo volebnom odvode najmenej 10 % voličov.
20. Z obsahu volebnej sťažnosti ani príloh, ktoré sú k nej pripojené, nevyplýva, že by
bola sťažovateľka kandidátkou na poslankyňu do obecného zastupiteľstva (netvrdí
to napokon ani samotná sťažovateľka), a nemožno ju zaradiť ani medzi ďalšie taxatívne
uvedené oprávnené osoby na podanie volebnej sťažnosti pre nezákonnosť uvedených
volieb.
21. Vzhľadom na nedostatok procesnej legitimácie sťažovateľky na podanie volebnej
sťažnosti pre nezákonnosť volieb do obecného zastupiteľstva ústavný súd volebnú sťažnosť
v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne
neoprávnenou osobou.
22. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2018