Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 591/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom Mgr. Martinom Babčaníkom, Alžbetin Dvor 1348, Miloslavov, vo veci

namietaného porušenia a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 24. septembra 2018

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. novembra 2018 elektronicky doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 24. septembra 2018.

2. Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že 9. mája 2018 bolo

sťažovateľovi doručené upovedomenie o začatí exekúcie z 2. mája 2018 na základe

vykonateľného rozsudku Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-101 z 28. septembra 2017. Následným nahliadnutím do spisu sťažovateľ zistil,

že tento rozsudok bol vydaný v právnej veci starostlivosti o maloleté deti

(ďalej len „maloletá P “) a (ďalej len „maloletý P “), ktorých otcom

je sťažovateľ a matkou (ďalej len „matka“). Okresný súd na základe návrhu

matky zvýšil vyživovaciu povinnosť sťažovateľa na maloletú P zo sumy 80 € na

sumu 150 € mesačne od 4. apríla 2016 a na sumu 200 € mesačne od 1. septembra 2017.

Ďalej zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého P zo sumy 100 € na sumu 200

€ mesačne od 4. apríla 2016. Uložil mu tiež povinnosť zaplatiť zročné výživné na maloletú

P do 28. septembra 2017 v sume 1 310 € a zročné výživné na maloletého P

do 21. júla 2017 v sume 1 800 €.

3. Sťažovateľ bezprostredne po tom, čo sa dozvedel o existencii rozsudku okresného

súdu č. k. -101 z 28. septembra 2017, podal proti nemu prostredníctvom

zvoleného právneho zástupcu odvolanie, v ktorom inter alia namietal existenciu procesnej

vady spočívajúcej v tom, že rozsudok sa napriek vyznačenej doložke právoplatnosti

a vykonateľnosti v skutočnosti právoplatným a vykonateľným nestal, keďže neboli

dodržané zákonné podmienky pri doručovaní

rozsudku.

4. Uznesením krajského súdu č. k. -150 z 24. septembra 2018 bolo

odvolanie sťažovateľa odmietnuté s tým, že ho podal po uplynutí zákonom stanovenej

lehoty. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu pritom vyplýva, že sa námietkou

nedodržania zákonných podmienok pri doručovaní

rozsudku okresného súdu vôbec nezaoberal, nijako ju neposúdil a nevyhodnotil. Uznesenie

krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 2. októbra 2018.

5. Sťažovateľ namieta, že mu uznesením krajského súdu bola odňatá možnosť konať

pred súdom a bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

6. Podľa sťažovateľa je nepochybné, že posúdenie odvolacích dôvodov týkajúcich sa

nesplnenia zákonných podmienok pri náhradnom

doručovaní bolo kľúčové pre zodpovedanie otázky, či možno vo vzťahu k sťažovateľovi

považovať rozsudok okresného súdu za riadne doručený a či jeho odvolanie bolo alebo

nebolo podané včas. Napriek tomu z odôvodnenia uznesenia krajského súdu je zrejmé, že

odvolanie odmietol bez toho, aby sa uvedenou námietkou vôbec zaoberal, posúdil ju

a vyhodnotil. Porušenie označených práv vidí sťažovateľ aj v tom, že v konaní neboli

splnené zákonné podmienky pre aplikáciu a ,

lebo okresný súd neurobil všetky úkony potrebné na zistenie skutočného miesta pobytu

sťažovateľa, pričom táto vada nebola odstránená ani krajským súdom.

7. Sťažovateľ v ďalšom podrobne zhŕňa okolnosti doručovania písomností zo strany

okresného súdu. Napokon dospieva k záveru, že okresný súd neurobil všetky úkony

potrebné na zistenie jeho skutočného pobytu a hoci vedel o tom, kde je sťažovateľ

zamestnaný, napriek tomu nevyužil túto informáciu na to, aby sa pokúsil o doručovanie

na pracovisko.

8. Proti uzneseniu krajského súdu č. k. -150 z 24. septembra 2018

podal sťažovateľ dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodil z § 420 písm. f) Civilného

sporového poriadku. O jeho dovolaní dosiaľ nebolo rozhodnuté.

9. Keďže sťažnosť podľa je časovo obmedzeným prostriedkom

právnej ochrany, ktorý je potrebné uplatniť v lehote dvoch mesiacov, z dôvodu právnej

istoty podáva sťažovateľ popri dovolaní aj sťažnosť podľa .

10. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ľudských právach a základných slobodách uznesením Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 24.09.2018, č.k. -150, porušené BOLO.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.09.2018, č.k. -150

sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť náhradu trov

konania vo výške 390,50 Eur.“

II.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

13. Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to z citovaného vyplýva, právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Sťažovateľ v podanej sťažnosti sám uvádza, že popri sťažnosti ústavnému súdu podal

paralelne aj dovolanie proti uzneseniu krajského súdu, pričom v oboch prípadoch namieta,

že rozsudok okresného súdu mu nebol zákonným spôsobom doručený, v dôsledku čoho sa

nestal právoplatným a vykonateľným. Je toho presvedčenia, že postupom okresného súdu

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, resp. mu bolo znemožnené uskutočňovanie

procesných práv v takej miere, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

Na základe dovolania, ktoré sťažovateľ podal, je teraz v právomoci Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ako dovolacieho súdu) poskytnúť ochranu označeným právam

sťažovateľa podľa a dohovoru. Tým je zároveň v uvedenom rozsahu vylúčená

v terajšom štádiu konania právomoc ústavného súdu.

14. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2018