Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 10/2019
PDF · 83.05 KB
No categories available
I. ÚS 10/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. januára 2019
predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Ažaltovičom, Pred Poľom 1652,
Trenčín, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv garantovaných čl. 20 ods. 1,
čl. 46 ods. 1, čl. 59 ods. 2, v spojení s čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžf 41/2016 z 25. júla 2018 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13 S 222/2014-42 z 10. februára 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) sa (ďalej len „sťažovateľ“) domáhal zrušenia v záhlaví
uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Trenčíne,
ktorými mali byť podľa jeho tvrdenia porušené jeho základné práva, konkrétne právo na
spravodlivý proces a právo na ochranu vlastníckeho práva.
2. Z obsahu napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žaloba sťažovateľa o zrušenie
rozhodnutia správcu dane (mesta ) o vyrubení dane z nehnuteľností za rok 2013
v sume € na základe dodatočného daňového priznania z 5. júna 2013 nebola
dôvodná, lebo správca dane vyrubil daň sťažovateľovi na základe daňového priznania
a v súlade s platnými právnymi predpismi.
3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces došlo tým, že všeobecné súdy aprobovali chybné (protizákonné) rozhodnutie správcu
dane, nevyporiadali sa so všetkými námietkami vznesenými v súdnom konaní a rozhodli
bez patričného odôvodnenia.
4. Naostatok sťažovateľ namietal, že tolerancia všeobecných súdov ku chybnému
rozhodnutiu správcu dane viedla k zásahu do jeho práva na ochranu vlastníctva.
5. Ústavný súd preskúmal náležitosti sťažnosti a zistil, že bola podaná včas, osobou
na to oprávnenou a zastúpenou advokátom a spĺňa aj ďalšie zákonom ustanovené formálne
náležitosti vrátane vyčerpania všetkých dostupných procesných prostriedkov; preto možno
konštatovať, že ide o návrh prípustný.
6. Ústavný súd preskúmal napadnuté rozhodnutia z hľadiska v ústavnej sťažnosti
sťažovateľom uplatnených námietok a so zreteľom na skutočnosť, že mohol preskúmať len
ich ústavnosť, dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.
7. V prejednávanej veci ústavný súd zdôrazňuje, že hodnotenie skutkového stavu
prípadu (šetrenie a zohľadnenie miestnych podmienok) a interpretácia podústavného práva
(zákona o dani z nehnuteľností a na jeho základe vydané VZN) sú doménou všeobecných
súdov, lebo nie je vrcholným článkom ich sústavy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy). Ďalej
zdôrazňuje subsidiárny charakter ústavnej sťažnosti ako prostriedku ochrany základných
práv a slobôd a princíp minimalizácie zásahov do právomoci iných orgánov verejnej moci
vrátane všeobecných súdov.
8. Preto ak ústavná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu všeobecného súdu, nemá
samo osebe význam, ak sťažovateľ namieta jeho vecnú nesprávnosť. Ústavný súd má
právomoc na prieskum rozhodnutí všeobecných súdov výlučne z hľadiska dodržania
2
ústavnoprávnych princípov. Ide vždy len o to, či všeobecné súdy porušili ústavnými
predpismi chránené práva sťažovateľa, alebo neporušili. Sťažnosť, v ktorej sťažovateľ
namieta len pochybenia všeobecného súdu pri zisťovaní skutkového stavu a pri použití
podústavného práva (túto argumentáciu iba prenáša spred všeobecných súdov) bez toho, aby
patrične či vôbec zdôvodnil, v čom vidí porušenie svojich ústavou zaručených práv, musí
ústavný súd vzhliadnuť ako zjavne neopodstatnenú.
9. Sťažovateľ len polemizuje s názormi všeobecných súdov týkajúcich sa postupu
správcu dane pri vyrubení dane z nehnuteľnosti. Právo na spravodlivý (riadny) proces však
nemožno vykladať tak, že by garantovalo úspech v konaní či zaručovalo právo
na rozhodnutie zodpovedajúce predstavám sťažovateľa. Uvedeným základným právom je
zaisťované právo na spravodlivé (riadne) súdne konanie, v ktorom sa uplatnia všetky zásady
súdneho rozhodovania podľa zákona a v súlade s ústavnými princípmi. Okolnosť, že
sťažovateľ so závermi súdov nesúhlasí, nemôže sama osebe založiť dôvodnosť ústavnej
sťažnosti.
10. Napadnuté rozhodnutia sú priliehavo odôvodnené a ústavný súd nezistil, že by
boli prejavom svojvôle či v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (rovnosti)
vo vzťahu k iným daňovým subjektom. Do záverov všeobecných súdov preto neprislúchalo
ústavnému súdu zasiahnuť.
11. Ústavný súd preto podanú ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú
podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov, a to na neverejnom pojednávaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. januára 2019