Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 9/2019
PDF · 96.51 KB
No categories available
I. ÚS 9/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. januára 2019
predbežne prerokoval sťažnosť , , t. č. v Ústave
na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody,
, zastúpeného advokátkou JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, Moyzesova
1026/46, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv a slobôd uvedených
v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 5 ods. 1 a 3, čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a čl. 8 ods. 1, 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd postupom
a rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0 Tp 34/2018 z 10. septembra 2018
v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4 Tpo 68/2018
z 20. septembra 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
1. Sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“) 25. októbra 2018 sa (ďalej len „sťažovateľ“) domáhal
vyslovenia porušenia v záhlaví označených základných práv a slobôd tam uvedenými
rozhodnutiami Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu
v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“ spolu aj „všeobecné súdy“). Namietané
porušenie označených základných práv a slobôd videl v chybnom procesnom postupe
okresného súdu, ktorý nenapravil ani sťažnostný súd.
2. Sťažovateľ je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212
ods. 1 a 5 písm. a) Trestného zákona vo väčšinovom súbehu s obzvlášť závažným zločinom
legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona
spáchaného sčasti dokonaného a v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.
3. Sťažovateľ bol vzatý do väzby 9. marca 2018 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1
písm. a), b) a c) Trestného poriadku uznesením okresného súdu z 9. marca 2018 v spojení
s uznesením krajského súdu z 21. marca 2018.
4. Väzba bola následne predlžovaná sériou uznesení všeobecných súdov. Ostatným
uznesením okresného súdu z 10. septembra 2018 bola väzba sťažovateľa predĺžená
do 6. apríla 2019, keď podľa neho väzobné dôvody naďalej pretrvávali; sťažnosť
sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu bola uznesením krajského súdu z 20. septembra
2018 zamietnutá.
5. Podľa sťažovateľa nie sú pre jeho väzbu dané žiadne zákonné dôvody, a preto
namietal hlavne to, že upovedomením jeho obhajkyne o termíne prejednania návrhu
na predĺženie lehoty trvania väzby na deň „10. 19. 2018“, ktorého sa logicky nemohla
zúčastniť, boli porušené jeho práva na obhajobu a toto porušenie neodstránil ani sťažnostný
súd, resp. sa s touto námietkou argumentačne nevysporiadal.
6. Sťažovateľ navrhol zrušenie označených rozhodnutí všeobecných súdov, priznanie
mu primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a náhrady trov konania.
7. Ústavný súd zvážil argumentáciu sťažovateľa, obsah napadnutých rozhodnutí
všeobecných súdov, príslušný spisový materiál a dospel k záveru, že jeho sťažnosť nie je
dôvodná, preto ju v zmysle § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
2
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov odmietol.
8. V rámci posudzovania väzobných rozhodnutí všeobecných súdov ústavný súd
pripomína, že v tomto štádiu konania je limitovaný tzv. obmedzeným testom ústavnosti, to
znamená, že tieto rozhodnutia preskúmava len za situácie, keď dochádza k takému zásahu
do základných práv a slobôd, ktoré by nebolo možné odčiniť inak. Systém ústavného
súdnictva je totiž založený predovšetkým na zásade prieskumu vecí právoplatne
skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť iným spôsobom, teda
predovšetkým procesnými prostriedkami, ktoré vyplývajú z právnych noriem upravujúcich
trestné konanie.
9. Trestnoprávny vzťah je vzťahom medzi štátom (orgánmi činnými v trestnom
konaní a súdmi) a jednotlivcom ako páchateľom trestného činu, v ktorom tieto orgány
verejnej moci na jednej strane musia chrániť právo obvineného na obhajobu, ale na strane
druhej aj zaručovať riadne a efektívne vedenie procesu zvlášť tým, že bránia prieťahom
v konaní, zákonite vznikajúcim vnášaním rôznych námietok (aj obštrukčných) zo strany
obvineného.
10. V prejednávanej veci bola sťažovateľovi poskytnutá rozumná a dostatočná
možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania o jeho ponechaní vo väzbe,
ktorú však sťažovateľ svojvoľne (účelovo) nevyužil, keď sa na verejnom zasadnutí
konanom 10. septembra nezúčastnil iba preto, že iba verejným omylom na upovedomení
v tomto termíne bol uvedený mesiac číslom 19, ktorý neexistuje. Z toho vyplýva, že
sťažovateľ sa sám zbavil možnosti práva na obhajobu, čo bol pre ústavný súd dôvod
na odmietnutie jeho ústavnej sťažnosti.
11. Ústavný súd ďalej dodáva, že konanie vo veci nebolo skončené napadnutými
rozhodnutiami, ale stále beží, takže doteraz nedošlo k vyčerpaniu všetkých procesných
prostriedkov na ochranu práv sťažovateľa, preto ich môže použiť v ďalších štádiách
trestného konania až do jeho skončenia, pokiaľ s jeho výsledkom nebude súhlasiť a bude
pociťovať ujmu na svojich základných právach a slobodách v dôsledku pochybenia (či už
hmotnoprávneho alebo procesného) všeobecných súdov, s možným vplyvom na výsledok
konania.
12. Ústavný súd tak uzatvára, že s ohľadom na už uvedené skutočnosti bolo potrebné
sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť na neverejnom
zasadnutí senátu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. januára 2019
4