Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/195/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: AJ team, s. r. o., so sídlom Široká 31, 831 07 Bratislava, IČO: 43 872 972, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS, s. r. o., so sídlom Ružinovská 40, 821 03 Bratislava, IČO: 36 863 319, konajúca prostredníctvom JUDr. Marcela Borisa, konateľa a advokáta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101221214/2020 zo dňa 27.07.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101221214/2020 zo dňa 27.07.2020 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 12.08.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101221214/2020 zo dňa 27.07.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa ust. o správe daní (ďalej len „“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100746797/2020 zo dňa 03.04.2020, ktorým prvostupňový orgán podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016 v sume XX.XXX,XX € a zároveň žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa (ďalej len „“). Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážny nenapraviteľný následok. Argumentoval tým, že podniká v oblasti stavebníctva, ktoré prešlo v uplynulých mesiacoch značnými ťažkosťami, spojenými s opatreniami v súvislosti s COVID-19, dostal sa do situácie, pri ktorej v rámci výkonu rozhodnutia nebude objektívne schopný plniť svoje záväzky, nakoľko v prípade exekučného konania by mu boli zablokované bankové účty a bol by mu odobratý hnuteľný majetok pre uspokojenie vymáhaného nároku, prostredníctvom ktorého vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, čo by následne viedlo k prepusteniu zamestnancov, rozviazanie obchodných vzťahov so živnostníkmi a k následnému ukončeniu podnikateľskej činnosti žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že podal správcovi dane žiadosť o zníženie, resp. upustenie od platenia preddavkov na daň a za týmto účelom predložil správcovi dane priebežnú účtovnú závierku spoločnosti, vystavenú ku dňu 30.06.2020, z ktorej vyplýva, že žalobca mal k uvedenému dátumu na hospodárskom výsledku dosiahnutú stratu vo výške XXX.XXX,- €. Zdôraznil aj tú skutočnosť, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom. Priznanie odkladného účinku dáva žalobcovi ochranu pred nepriaznivými účinkami už právoplatného

rozhodnutia, nakoľko stále existuje možnosť jeho zrušenia, z dôvodov uvedených v žalobe, a to najmä z dôvodu, že žalobcovi bol rozdiel dane vyrubený neoprávnene a v rozpore s právnym poriadkom SR. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa a nasl. . Svoj návrh stručne odôvodnil tým, že výkonom rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma s poukazom na náročnú ekonomickú situáciu ako i výrazne nižšie zisky a tržby žalobcu.

3. Návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku žalobe správny súd zamietol uznesením č.k. -70 zo dňa 20.10.2020. V odôvodnení uviedol, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale že z predloženého návrhu možno vyvodiť, že žalobca nemá záujem na dobrovoľnom plnení si svojich daňových povinností poukazujúc na svoju zlú finančnú situáciu. Správny súd poukázal, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov, nakoľko je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie že ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

4. Žalobca žiadal správny súd návrhom zo dňa 16.12.2021 opätovne o priznanie odkladného účinku žalobe z dôvodu, že uňho nastali nové skutočnosti a stav v jeho spoločnosti sa dramaticky zhoršil. Uviedol, že Daňový úrad Bratislava vydal dňa 18.11.2021 rozhodnutie č. 102299669/2021, ktorým žalobcovi uložil pokutu v sume X.XXX,XX € podľa ust. o správe daní, voči ktorému sa síce odvolal, no vyslovil obavu, že daňový úrad svoje rozhodnutie potvrdí, ak správny súd neprizná odkladný účinok rozhodnutiam, ktoré žalobca napadol správnou žalobou. Žalobca v opätovnej žiadosti poukázal, že v súčasnej dobe nemá žiadne nové zákazky, z ktorých by mohol dosahovať príjem, nevlastní žiadny majetok, nezamestnáva žiadnych ľudí ani nespolupracuje so živnostníkmi, na bankovom účte má cca X.XXX,- € a hoci si svoje daňové povinnosti vždy riadne plnil, daňový úrad by mu vymáhaním neoprávnených pokút v podnikaní bránil.

5. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku zo dňa 16.12.2021 sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru žalobca nedostatočne identifikoval dôvody pre priznanie odkladného účinku žalobe, nakoľko neuviedol, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami a preto žiadal správny súd, aby opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

6. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

8. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

9. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v a .

11. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

12. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v . Zároveň má povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že osvedčenie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým osvedčuje, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd uvádza, že zákonom predpokladaná hrozba negatívnych dopadov na žalobcu musí byť zároveň priamo spojená s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a súčasne musí byť splnená podmienka, že kladné rozhodnutie správneho súdu o návrhu žalobcu nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu takáto závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd tiež poukazuje na to, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe nemôže slúžiť na zhojenie nepriaznivej situácie (finančnej) žalobcu a nemôže predstavovať spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov ako predpokladá žalobca, keď vo svojom návrhu vyjadril predpoklad, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe v tejto veci poskytne priestor pre vyhnutie sa povinnosti zaplatiť pokutu v sume X.XXX,XX € uloženej žalobcovi rozhodnutím daňového úradu zo dňa 18.11.2021 č. 102299669/2021, ktoré však ešte nenadobudlo právoplatnosť. Priznanie odkladného účinku v zásade len odôvodňuje dočasný stav, kedy by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne a preukázane hrozila žalobcovi závažná ujma a nie že by ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

14. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci, pričom v danom prípade po oboznámení sa s opätovným návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musí konštatovať, že nezistil žiadny zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnili len vo všeobecnej rovine, že mu splnením uloženej povinnosti vznikne finančná škoda, bližšie však ujmu nijako nešpecifikoval ani žiadnym spôsobom neosvedčil. Žalobca má pritom povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale musí takýto dôvod správnemu súdu aj osvedčiť/v základnej miere preukázať. Žalobca ničím nepreukázal, že by mu bezprostredne hrozila finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Žalobca súdu síce predložil výpis z účtovnej

závierky za rok 2021, súpis otvorených záväzkov a pohľadávok k 30.11.2021 ako i výpis z účtu, no tieto predložené dokumenty samo osebe nepredstavujú dostatočné odôvodnenie žalobcom tvrdenej zlej finančnej situácie, kedy by zaplatenie určeného rozdielu dane z príjmov právnickej osoby znamenalo pre žalobcu závažnú ujmu.

15. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, musí správny súd konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody. Správny súd preto v súlade s ust. návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

17. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).