Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 5/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-52

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2019 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka,

Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza (sudca spravodajca)

a Rudolfa Tkáčika v konaní o návrhu prezidenta Slovenskej republiky na začatie konania

podľa o súlade prvej vety

a tretej vety o regulácii v sieťových odvetviach v znení

neskorších predpisov s a 2 v spojení s

Zmluvy o Európskej únii a čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie takto

rozhodol:

1. Súdnemu dvoru Európskej únie p r e d k l a d á tieto prejudiciálne otázky:

I. Možno vykladať článok 35 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady

2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa

zrušuje smernica 2003/54/ES, hlavne vo svetle bodu 33 jej odôvodnenia, tak, že bráni

takému postupu členského štátu, ktorým by v rámci novelizácie vnútroštátneho

transpozičného opatrenia uvedenej smernice zrušil právomoc priamo občanmi voleného

prezidenta republiky vymenúvať a odvolávať predsedu regulačného úradu a zveril ju vláde,

čím by nastolil právny stav, ktorý existoval pred transpozíciou uvedenej smernice?

II. Možno vykladať článok 35 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady

2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa

zrušuje smernica 2003/54/ES, hlavne vo svetle bodu 34 jej odôvodnenia, tak, že bráni takej

vnútroštátnej úprave, ktorá s úmyslom zabezpečiť ochranu verejného záujmu umožní

ministerstvám byť účastníkom cenového konania pred regulačným orgánom?

2. Konanie o návrhu prezidenta Slovenskej republiky za účelom predloženia

prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie p r e r u š u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bol 16. októbra 2017

doručený návrh prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) na začatie konania

podľa (ďalej len „“) o súlade

ods. 1 prvej vety a tretej vety o regulácii v sieťových

odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o regulácii v sieťových

odvetviach“) s a 2 v spojení s Zmluvy o Európskej únii

a čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Návrh prezidenta vychádza z právneho názoru, podľa ktorého napadnuté ustanovenia

zákona o regulácii v sieťových odvetviach predstavujú nesprávnu transpozíciu smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách

pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (ďalej len „smernica

2009/72“) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009

o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica

2003/55/ES (ďalej len „smernica 2009/73), v dôsledku ktorej sa dostali do rozporu s čl. 4

ods. 3 Zmluvy o Európskej únii v spojení s čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

v dôsledku čoho sú zároveň aj v rozpore s a 2 .

II.

Napadnuté ustanovenia vnútroštátneho práva

Zákon o regulácii v sieťových odvetviach predstavuje vnútroštátnu transpozíciu

smernice 2009/72 a smernice 2009/73.

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa o regulácii v sieťových odvetviach

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Napadnuté ustanovenie § 5 ods. 1 prvej vety zákona o regulácii v sieťových

odvetviach malo pred novelizáciou vykonanou nasledujúce

znenie:

„Na čele úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej

republiky na návrh vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).“

Po novelizácii vykonanej napadnuté ustanovenie

ods. 1 prvá veta zákona o regulácii v sieťových odvetviach znie takto:

„Na čele úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej

republiky (ďalej len „vláda“).“

V dôvodovej správe k sa v súvislosti so zmenou znenia

ods. 1 prvej vety zákona o regulácii v sieťových odvetviach uvádza:

„Mení sa spôsob kreovania predsedu úradu. Podľa účinnej právnej úpravy predsedu

vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky.

Navrhuje sa, aby predsedu menovala do funkcie vláda Slovenskej republiky. Tento krok

reflektuje reálnu zodpovednosť vlády Slovenskej republiky v oblasti regulácie sieťových

odvetví, pričom v kontexte ďalších zmien nezávislosť úradu zostáva nedotknutá. Plnú

zodpovednosť za energetickú politiku v Slovenskej republike nesie vláda Slovenskej

republiky, právomoci prezidenta sú v tejto oblasti veľmi obmedzené. Preto je náležité

a logické, aby bola právomoc menovať a odvolávať predsedu úradu priznaná vláde

Slovenskej republiky.“

Napadnuté ustanovenie § 14 ods. 3 zákona o regulácii v sieťových odvetviach malo

pred novelizáciou vykonanou nasledujúce znenie:

„Účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý predložil návrh ceny.

Ak sa začalo cenové konanie na podnet úradu, je účastníkom konania regulovaný subjekt,

ktorého má úrad v úmysle cenovo regulovať.“

Po novelizácii vykonanej napadnuté ustanovenie

ods. 3 zákona o regulácii v sieťových odvetviach znie takto:

„Účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý predložil návrh ceny.

Ak sa začalo cenové konanie na podnet úradu, je účastníkom konania regulovaný subjekt,

ktorého má úrad v úmysle cenovo regulovať. Účastníkom cenového konania je aj

ministerstvo, ak ide o cenové konanie podľa § 11 ods. 1 písm. d), § 11 ods. 1 písm. e)

pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, § 11 ods. 2 písm. c) a § 11 ods. 2

písm. d) pre prevádzkovateľa distribučnej siete, do ktorej je pripojených viac ako 100 000

odberných miest, alebo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ak ide

o cenové konanie podľa § 11 ods. 4 písm. a) až c).“

V dôvodovej správe k sa v súvislosti so zmenou

zákona o regulácii v sieťových odvetviach uvádza:

„Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvu životného prostredia

Slovenskej republiky sa vo vybraných cenových konaniach priznáva procesné postavenie

účastníka konania, čím sa im v týchto cenových konaniach poskytnú procesné možnosti

na účel dôslednej ochrany verejného záujmu.“

III.

Potreba odpovedí na prejudiciálne otázky

Dôvodom tvrdeného nesúladu napadnutej vnútroštátnej právnej úpravy so Zmluvou

o Európskej únii a so Zmluvou o fungovaní Európskej únie má byť nerešpektovanie

povinnosti riadnej transpozície smerníc 2009/72 a 2009/73, a to v súvislosti s požiadavkou

zabezpečenia nezávislosti regulačného úradu, ktorá vyplýva z čl. 35 ods. 4 smernice

2009/72 (resp. z čl. 39 ods. ) a tiež z čl. 35 ods.

(resp. z čl. 39 ods. ).

Nevyhnutným predpokladom na rozhodnutie ústavného súdu o návrhu prezidenta je

teda posúdenie, či zákon o regulácii v sieťových odvetviach v znení po novelizácii

vykonanej predstavuje riadnu transpozíciu smerníc 2009/72

a 2009/73. Ku kvalifikovanému posúdeniu tejto otázky ústavný súd potrebuje odpovede

na položené prejudiciálne otázky smerujúce k výkladu pojmu „nezávislosť“ regulačného

úradu.

V záujme zjednodušenia textu prejudiciálnych otázok sa tieto týkajú len výkladu

smernice 2009/72. Vzhľadom na totožnú právnu úpravu problematiky nezávislosti

v smerniciach 2009/72 a 2009/73 by mali byť odpovede Súdneho dvora Európskej únie

(ďalej len „Súdny dvor“) použiteľné aj vo vzťahu k smernici 2009/73.

K pojmu „nezávislosť“ sa Súdny dvor vo svojej judikatúre už vyjadril tak, že

vo vzťahu k verejnému orgánu tento pojem obvykle označuje štatút, ktorý dotknutému

verejnému orgánu zabezpečuje možnosť konať úplne slobodne, bez akýchkoľvek pokynov

a nátlaku (rozsudok Súdneho dvora z 9. 3. 2010 vo veci C-518/07, Komisia/Nemecko,

Prezident vo svojom návrhu identifikoval dva zásahy do nezávislosti regulačného

úradu spôsobené Prvým je zmena oprávnenia vymenúvať

a odvolávať predsedu regulačného úradu, ktoré prešlo z priamo občanmi voleného

prezidenta na vládu. Druhým zásahom má byť rozšírenie okruhu účastníkov cenového

konania pred regulačným úradom o ministerstvá, ktoré majú v rámci konania obhajovať

verejný záujem.

Vláda Slovenskej republiky vo svojom stanovisku, ktoré v rámci konania predložila

ústavnému súdu, tvrdí, že presun oprávnenia vymenúvať a odvolávať predsedu regulačného

úradu z prezidenta na vládu nemôže spochybniť nezávislosť regulačného úradu, keďže

zákon o regulácii v sieťových odvetviach obsahuje celý komplex ďalších záruk nezávislosti

regulačného úradu, ktoré neboli novelizáciou vykonanou

dotknuté.

Napriek tomu po novelizácii zákona o regulácii v sieťových odvetviach vykonanej

existujú pochybnosti o správnosti transpozície smernice

2009/72. Tieto pochybnosti súvisia s cieľom sledovaným smernicou, ktorým je

(vychádzajúc z bodu 33 jej odôvodnenia) prispieť k posilneniu nezávislosti regulačného

úradu, a to hlavne od vlády členského štátu. Z tohto pohľadu sa zdá, že zmeny vyvolané

nemožno vnímať ako posilnenie nezávislosti regulačného úradu

od vlády. Je pritom nepochybné, že k posilneniu nezávislosti regulačného úradu došlo

schválením pôvodného znenia zákona o regulácii v sieťových odvetviach v porovnaní

s predchádzajúcou právnou úpravou, ktorú predstavoval o regulácii

v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže schválením

pôvodného znenia zákona o regulácii v sieťových odvetviach došlo k prenosu právomoci

vymenúvať a odvolávať predsedu regulačného úradu z vlády na prezidenta. Prostredníctvom

napadnutej novelizácie zákona o regulácii v sieťových odvetviach vykonanej zákonom

č. sa však právny stav vo vzťahu k vymenúvaniu a odvolávaniu predsedu

regulačného úradu vrátil do obdobia pred transpozíciou smernice 2009/72, keďže sa táto

právomoc opätovne zverila vláde.

Rovnaké závery vyplývajú aj vo vzťahu k umožneniu toho, aby vybrané ministerstvá

bolo účastníkmi cenového konania vedeného pred regulačným úradom. Právna úprava

z obdobia pred transpozíciou smernice 2009/72, ktorú predstavuje už spomenutý zákon

č. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, túto možnosť v § 14 predvídala. V rámci transpozície smernice 2009/72

vykonanej prostredníctvom zákona o regulácii v sieťových odvetviach však táto možnosť

bola odstránená, avšak po novelizácii zákona o regulácii v sieťových odvetviach vykonanej

platná právna úprava opätovne umožňuje ministerstvám byť

účastníkom cenového konania pred regulačným úradom. Z tohto pohľadu sa javí, že

novelizácia

neprispieva k posilneniu nezávislosti regulačného úradu v porovnaní s právnym stavom,

ktorý existoval v čase, keď sa vykonala transpozícia smernice 2009/72 (schválením

pôvodného znenia zákona o regulácii v sieťových odvetviach), tak ako to vzhľadom na svoj

cieľ požaduje smernica 2009/72.

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Súdny dvor právomoc vydať

predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú:

a) výkladu zmlúv;

b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti

ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je

tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor.

Vzhľadom na už uvádzané dôvody ústavný súd rozhodol o predložení

prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej

únie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

IV.

Prerušenie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia (ďalej len „“).

V súlade s prvej vety súd konanie preruší, ak podal návrh

na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom podľa medzinárodnej zmluvy,

ktorou je Slovenská republika viazaná.

Keďže ústavný súd rozhodol o predložení návrhu na začatie prejudiciálneho konania

pred Súdnym dvorom v súlade s čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, rozhodol

zároveň podľa prvej vety v spojení s zákona o ústavnom

súde o prerušení konania (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2019