Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)PL. ÚS 5/2018
PDF · 143.06 KB
No categories available
PL. ÚS 5/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2019 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,
Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka,
Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza (sudca spravodajca)
a Rudolfa Tkáčika v konaní o návrhu prezidenta Slovenskej republiky na začatie konania
podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 5 ods. 1 prvej vety
a § 14 ods. 3 tretej vety zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení
neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 4 ods. 3
Zmluvy o Európskej únii a čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie takto
rozhodol:
1. Súdnemu dvoru Európskej únie p r e d k l a d á tieto prejudiciálne otázky:
I. Možno vykladať článok 35 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa
zrušuje smernica 2003/54/ES, hlavne vo svetle bodu 33 jej odôvodnenia, tak, že bráni
takému postupu členského štátu, ktorým by v rámci novelizácie vnútroštátneho
transpozičného opatrenia uvedenej smernice zrušil právomoc priamo občanmi voleného
prezidenta republiky vymenúvať a odvolávať predsedu regulačného úradu a zveril ju vláde,
čím by nastolil právny stav, ktorý existoval pred transpozíciou uvedenej smernice?
II. Možno vykladať článok 35 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa
zrušuje smernica 2003/54/ES, hlavne vo svetle bodu 34 jej odôvodnenia, tak, že bráni takej
vnútroštátnej úprave, ktorá s úmyslom zabezpečiť ochranu verejného záujmu umožní
ministerstvám byť účastníkom cenového konania pred regulačným orgánom?
2. Konanie o návrhu prezidenta Slovenskej republiky za účelom predloženia
prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie p r e r u š u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bol 16. októbra 2017
doručený návrh prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) na začatie konania
podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 5
ods. 1 prvej vety a § 14 ods. 3 tretej vety zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových
odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o regulácii v sieťových
odvetviach“) s čl. 1 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii
a čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Návrh prezidenta vychádza z právneho názoru, podľa ktorého napadnuté ustanovenia
zákona o regulácii v sieťových odvetviach predstavujú nesprávnu transpozíciu smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách
pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (ďalej len „smernica
2009/72“) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009
o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica
2003/55/ES (ďalej len „smernica 2009/73), v dôsledku ktorej sa dostali do rozporu s čl. 4
ods. 3 Zmluvy o Európskej únii v spojení s čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
v dôsledku čoho sú zároveň aj v rozpore s čl. 1 ods. 1 a 2 ústavy.
II.
Napadnuté ustanovenia vnútroštátneho práva
Zákon o regulácii v sieťových odvetviach predstavuje vnútroštátnu transpozíciu
smernice 2009/72 a smernice 2009/73.
Zákon o regulácii v sieťových odvetviach bol novelizovaný zákonom č. 164/2017
Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 164/2017 Z. z.“).
Napadnuté ustanovenie § 5 ods. 1 prvej vety zákona o regulácii v sieťových
odvetviach malo pred novelizáciou vykonanou zákonom č. 164/2017 Z. z. nasledujúce
znenie:
„Na čele úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej
republiky na návrh vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).“
Po novelizácii vykonanej zákonom č. 164/2017 Z. z. napadnuté ustanovenie § 5
ods. 1 prvá veta zákona o regulácii v sieťových odvetviach znie takto:
„Na čele úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej
republiky (ďalej len „vláda“).“
V dôvodovej správe k zákonu č. 164/2017 Z. z. sa v súvislosti so zmenou znenia § 5
ods. 1 prvej vety zákona o regulácii v sieťových odvetviach uvádza:
„Mení sa spôsob kreovania predsedu úradu. Podľa účinnej právnej úpravy predsedu
vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky.
Navrhuje sa, aby predsedu menovala do funkcie vláda Slovenskej republiky. Tento krok
reflektuje reálnu zodpovednosť vlády Slovenskej republiky v oblasti regulácie sieťových
odvetví, pričom v kontexte ďalších zmien nezávislosť úradu zostáva nedotknutá. Plnú
zodpovednosť za energetickú politiku v Slovenskej republike nesie vláda Slovenskej
republiky, právomoci prezidenta sú v tejto oblasti veľmi obmedzené. Preto je náležité
a logické, aby bola právomoc menovať a odvolávať predsedu úradu priznaná vláde
Slovenskej republiky.“
Napadnuté ustanovenie § 14 ods. 3 zákona o regulácii v sieťových odvetviach malo
pred novelizáciou vykonanou zákonom č. 164/2017 Z. z. nasledujúce znenie:
„Účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý predložil návrh ceny.
Ak sa začalo cenové konanie na podnet úradu, je účastníkom konania regulovaný subjekt,
ktorého má úrad v úmysle cenovo regulovať.“
Po novelizácii vykonanej zákonom č. 164/2017 Z. z. napadnuté ustanovenie § 14
ods. 3 zákona o regulácii v sieťových odvetviach znie takto:
„Účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý predložil návrh ceny.
Ak sa začalo cenové konanie na podnet úradu, je účastníkom konania regulovaný subjekt,
ktorého má úrad v úmysle cenovo regulovať. Účastníkom cenového konania je aj
ministerstvo, ak ide o cenové konanie podľa § 11 ods. 1 písm. d), § 11 ods. 1 písm. e)
pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, § 11 ods. 2 písm. c) a § 11 ods. 2
písm. d) pre prevádzkovateľa distribučnej siete, do ktorej je pripojených viac ako 100 000
odberných miest, alebo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ak ide
o cenové konanie podľa § 11 ods. 4 písm. a) až c).“
V dôvodovej správe k zákonu č. 164/2017 Z. z. sa v súvislosti so zmenou § 14 ods. 3
zákona o regulácii v sieťových odvetviach uvádza:
„Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvu životného prostredia
Slovenskej republiky sa vo vybraných cenových konaniach priznáva procesné postavenie
účastníka konania, čím sa im v týchto cenových konaniach poskytnú procesné možnosti
na účel dôslednej ochrany verejného záujmu.“
III.
Potreba odpovedí na prejudiciálne otázky
Dôvodom tvrdeného nesúladu napadnutej vnútroštátnej právnej úpravy so Zmluvou
o Európskej únii a so Zmluvou o fungovaní Európskej únie má byť nerešpektovanie
povinnosti riadnej transpozície smerníc 2009/72 a 2009/73, a to v súvislosti s požiadavkou
zabezpečenia nezávislosti regulačného úradu, ktorá vyplýva z čl. 35 ods. 4 smernice
2009/72 (resp. z čl. 39 ods. 4 smernice 2009/73) a tiež z čl. 35 ods. 5 smernice 2009/72
(resp. z čl. 39 ods. 5 smernice 2009/73).
Nevyhnutným predpokladom na rozhodnutie ústavného súdu o návrhu prezidenta je
teda posúdenie, či zákon o regulácii v sieťových odvetviach v znení po novelizácii
vykonanej zákonom č. 164/2017 Z. z. predstavuje riadnu transpozíciu smerníc 2009/72
a 2009/73. Ku kvalifikovanému posúdeniu tejto otázky ústavný súd potrebuje odpovede
na položené prejudiciálne otázky smerujúce k výkladu pojmu „nezávislosť“ regulačného
úradu.
V záujme zjednodušenia textu prejudiciálnych otázok sa tieto týkajú len výkladu
smernice 2009/72. Vzhľadom na totožnú právnu úpravu problematiky nezávislosti
v smerniciach 2009/72 a 2009/73 by mali byť odpovede Súdneho dvora Európskej únie
(ďalej len „Súdny dvor“) použiteľné aj vo vzťahu k smernici 2009/73.
K pojmu „nezávislosť“ sa Súdny dvor vo svojej judikatúre už vyjadril tak, že
vo vzťahu k verejnému orgánu tento pojem obvykle označuje štatút, ktorý dotknutému
verejnému orgánu zabezpečuje možnosť konať úplne slobodne, bez akýchkoľvek pokynov
a nátlaku (rozsudok Súdneho dvora z 9. 3. 2010 vo veci C-518/07, Komisia/Nemecko,
Prezident vo svojom návrhu identifikoval dva zásahy do nezávislosti regulačného
úradu spôsobené zákonom č. 164/2017 Z. z. Prvým je zmena oprávnenia vymenúvať
a odvolávať predsedu regulačného úradu, ktoré prešlo z priamo občanmi voleného
prezidenta na vládu. Druhým zásahom má byť rozšírenie okruhu účastníkov cenového
konania pred regulačným úradom o ministerstvá, ktoré majú v rámci konania obhajovať
verejný záujem.
Vláda Slovenskej republiky vo svojom stanovisku, ktoré v rámci konania predložila
ústavnému súdu, tvrdí, že presun oprávnenia vymenúvať a odvolávať predsedu regulačného
úradu z prezidenta na vládu nemôže spochybniť nezávislosť regulačného úradu, keďže
zákon o regulácii v sieťových odvetviach obsahuje celý komplex ďalších záruk nezávislosti
regulačného úradu, ktoré neboli novelizáciou vykonanou zákonom č. 164/2017 Z. z.
dotknuté.
Napriek tomu po novelizácii zákona o regulácii v sieťových odvetviach vykonanej
zákonom č. 164/2017 Z. z. existujú pochybnosti o správnosti transpozície smernice
2009/72. Tieto pochybnosti súvisia s cieľom sledovaným smernicou, ktorým je
(vychádzajúc z bodu 33 jej odôvodnenia) prispieť k posilneniu nezávislosti regulačného
úradu, a to hlavne od vlády členského štátu. Z tohto pohľadu sa zdá, že zmeny vyvolané
zákonom č. 164/2017 Z. z. nemožno vnímať ako posilnenie nezávislosti regulačného úradu
od vlády. Je pritom nepochybné, že k posilneniu nezávislosti regulačného úradu došlo
schválením pôvodného znenia zákona o regulácii v sieťových odvetviach v porovnaní
s predchádzajúcou právnou úpravou, ktorú predstavoval zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii
v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže schválením
pôvodného znenia zákona o regulácii v sieťových odvetviach došlo k prenosu právomoci
vymenúvať a odvolávať predsedu regulačného úradu z vlády na prezidenta. Prostredníctvom
napadnutej novelizácie zákona o regulácii v sieťových odvetviach vykonanej zákonom
č. 164/2017 Z. z. sa však právny stav vo vzťahu k vymenúvaniu a odvolávaniu predsedu
regulačného úradu vrátil do obdobia pred transpozíciou smernice 2009/72, keďže sa táto
právomoc opätovne zverila vláde.
Rovnaké závery vyplývajú aj vo vzťahu k umožneniu toho, aby vybrané ministerstvá
bolo účastníkmi cenového konania vedeného pred regulačným úradom. Právna úprava
z obdobia pred transpozíciou smernice 2009/72, ktorú predstavuje už spomenutý zákon
č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, túto možnosť v § 14 predvídala. V rámci transpozície smernice 2009/72
vykonanej prostredníctvom zákona o regulácii v sieťových odvetviach však táto možnosť
bola odstránená, avšak po novelizácii zákona o regulácii v sieťových odvetviach vykonanej
zákonom č. 164/2017 Z. z. platná právna úprava opätovne umožňuje ministerstvám byť
účastníkom cenového konania pred regulačným úradom. Z tohto pohľadu sa javí, že
novelizácia zákona o regulácii v sieťových odvetviach vykonaná zákonom č. 164/2017 Z. z.
neprispieva k posilneniu nezávislosti regulačného úradu v porovnaní s právnym stavom,
ktorý existoval v čase, keď sa vykonala transpozícia smernice 2009/72 (schválením
pôvodného znenia zákona o regulácii v sieťových odvetviach), tak ako to vzhľadom na svoj
cieľ požaduje smernica 2009/72.
Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Súdny dvor právomoc vydať
predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú:
a) výkladu zmlúv;
b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti
ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je
tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor.
Vzhľadom na už uvádzané dôvody ústavný súd rozhodol o predložení
prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie (bod 1 výroku tohto uznesenia).
IV.
Prerušenie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky
Podľa § 31a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
V súlade s § 162 ods. 1 písm. c) prvej vety CSP súd konanie preruší, ak podal návrh
na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom podľa medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná.
Keďže ústavný súd rozhodol o predložení návrhu na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom v súlade s čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, rozhodol
zároveň podľa § 162 ods. 1 písm. c) prvej vety CSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom
súde o prerušení konania (bod 2 výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. januára 2019