Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 66/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-125

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2019 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka,

Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa

Tkáčika (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti , ,

a , , kandidátov na funkciu primátora mesta

Poltár, zastúpených advokátom Mgr. Michalom Kičom, advokátska kancelária,

Bajkalská 21/A, Bratislava, vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb primátora mesta

Poltár konaných 10. novembra 2018 za účasti , zastúpenej

spoločnosťou Nechala & Co. s. r. o., advokátska kancelária, Panenská 23, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Pavel Nechala, PhD., takto

rozhodol:

Konanie o sťažnosti a z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. novembra 2018 doručená sťažnosť , (ďalej aj

„sťažovateľ v prvom rade“), doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 4. decembra

2018, a , (ďalej aj „sťažovateľ v druhom

rade“, spolu aj „sťažovatelia“), kandidátov na funkciu primátora mesta Poltár, zastúpených

advokátom Mgr. Michalom Kičom, advokátska kancelária, Bajkalská 21/A, Bratislava,

vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb primátora mesta Poltár konaných 10. novembra

2018.

2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že sú oprávnenými navrhovateľmi

v súlade s ustanovením § 60 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), keďže sťažovateľ v prvom rade získal 815 platných hlasov, teda 32,70 %

z celkového počtu odovzdaných 2492 platných hlasov, a sťažovateľ v druhom rade získal

390 platných hlasov, teda 15,65 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.

Sťažovatelia svoju sťažnosť smerovali proti kandidátke (ďalej len

„odporkyňa“), ktorá skončila v predmetných voľbách prvá v poradí, keď získala 881

platných hlasov, teda 35,35 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.

3. Sťažovatelia argumentovali, že napádajú voľby z dôvodu ich neústavnosti

a nezákonnosti, keď podľa ich vyjadrenia boli porušené niektoré nimi špecifikované

referenčné normy, a síce (ďalej len „“),

ustanovenia a o podmienkach výkonu volebného

práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako

aj ustanovenia a o volebnej kampani a o zmene

a doplnení o politických stranách a politických hnutiach v znení

neskorších predpisov.

4. Sťažovatelia v sťažnosti prezentovali skutkový stav, zakladajúci podľa ich názoru

porušenie označených referenčných noriem. V sťažnosti popísali, že v meste Poltár bolo

vytvorených sedem volebných okrskov, pričom počas volebného dňa hlasovalo do tzv.

prenosnej volebnej schránky spolu 92 voličov, kde vopred o túto formu hlasovania

požiadalo mestský úrad 46 voličov a ďalších 46 voličov malo vzniesť túto požiadavku až

v priebehu dňa konania volieb. V nadväznosti na to sťažovatelia dôvodili, že sa dozvedeli

o skutočnostiach, v zmysle ktorých mala byť vo volebnom okrsku č. 1 prenosná volebná

schránka k voličom, ktorí požiadali o túto formu hlasovania, transportovaná súkromným

osobným motorovým vozidlom, na ktorom boli „z oboch bočných strán viditeľne, jasne

a zreteľne nalepené výrazné volebné agitačné plagáty odporkyne ako kandidátky na funkciu

primátorky mesta“. Vyslanými členmi okrskovej volebnej komisie mali byť príbuzná

odporkyne (jej matka) a členka komisie, ktorú nominovala politická strana SPOLU –

Občianska demokracia, podporujúca práve odporkyňu. Vozidlo malo byť riadené

kandidátom na funkciu poslanca mestského zastupiteľstva, ktorý bol podľa sťažovateľov

podporovaný takisto politickou stranou SPOLU – Občianska demokracia. Sťažovatelia

dodali, že označených členov okrskovej volebnej komisie sprevádzajúcich prenosnú

volebnú schránku určil predseda okrskovej volebnej komisie, otec uvedeného kandidáta

na funkciu poslanca, ktorý mal riadiť predmetné vozidlo. Ako dôkazy preukazujúce takýto

skutkový stav sťažovatelia označili výsluch svedka , ktorý mal byť

priamym svedkom popísaných udalostí, ako aj k sťažnosti priložené CD nosiče, obsahujúce

podľa ich vyjadrenia obrazový záznam a fotografie zachytávajúce popísané okolnosti.

5. V nasledujúcom bode sťažnosti sťažovatelia predostreli ďalšie skutkové okolnosti

zakladajúce podľa nich nezákonnosť a neústavnosť namietaných volieb. Podľa ich

vyjadrenia predseda okrskovej volebnej komisie č. 5 „prijímal počas dňa volieb

prostredníctvom SMS na svoj vlastný mobilný telefón od neznámej osoby údaje o voličoch,

ktorých následne dopisoval do zoznamu osôb žiadajúcich si hlasovanie do prenosnej

volebnej schránky, a to bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom upovedomil o tom členov

okrskovej volebnej komisie a bez toho, aby títo mohli zaujať stanovisko, či sa skutočne

jedná o osoby u ktorých je znemožnené hlasovanie v hlasovacej miestnosti, resp. sú tu iné

závažné dôvody pre umožnenie hlasovania do prenosnej volebnej schránky. Tieto osoby

následne sám spolu s ďalším členom okrskovej volebnej komisie s prenosnou volebnou

schránkou navštívil.“. Ako dôkaz preukazujúci tento skutkový stav sťažovatelia označili

výsluch svedka , ktorý ako člen predmetnej okrskovej volebnej komisie mal

byť priamym svedkom popísaných udalostí.

6. Sťažovatelia s odkazom na prezentované skutočnosti argumentovali, že

„ považujú konanie okrskovej volebnej komisie č. 1 za závažný a hrubý volebný delikt

a zároveň neprípustný spôsob vedenia volebnej kampane v prospech kandidáta v deň volieb,

ktorý vo vzájomnej súvislosti vedie k spochybneniu zákonnosti a regulárnosti volieb ako

celku“. Sú toho názoru, že „neboli zo strany okrskovej volebnej komisie obdobne

propagovaní a preto bola kandidátka, odporkyňa, podstatným spôsobom neoprávnene

zvýhodnená, čo vedie zákonite ku skresleniu výsledku volieb a závažnému porušeniu

volebného moratória“. Napokon v uvedenom kontexte zavŕšili svoju argumentáciu

nasledujúcou úvahou: „Volič, ktorého navštívi s prenosnou schránkou okrsková volebná

komisia na vozidle propagujúcom jednu kandidátku, vedenom iným kandidátom na

poslanca v úzkom vzťahu s touto kandidátkou, pričom členkou komisie je matka tejto

kandidátky, môže oprávnene nadobudnúť obavu o tajnosť jeho voľby, čo ho zákonite

odrádza od odovzdania hlasu súperom zvýhodnenej kandidátky. Schopnosť takto konajúcej

a zloženej komisie garantovať dôveru voliča v tajnosť jeho volebného aktu je iluzórna, čo

popiera slobodu a tajnosť voľby v jej samotnej ústavnej definícii, čím dochádza

k závažnému zásahu do ústavného práva voličov na slobodné a tajné voľby (čl. 30 ods. 3

), ktoré je premietnuté v konkrétnej zákonnej úpravy ZoPVVP, tu rovnako

porušenej.“

7. Sťažovatelia v nadväznosti na uvedenú argumentáciu predložili ďalšie tvrdenie,

a síce že sa v deň konania volieb v centre mesta Poltár vrátane miest nachádzajúcich sa

pred volebnými miestnosťami opakovane premiestňovalo špecifikované osobné motorové

vozidlo (odlišné od už uvedeného motorového vozidla, ktoré malo byť použité na prevoz

prenosnej volebnej urny). Toto vozidlo malo distribuovať stravu niektorým vybraným

členom okrskových volebných komisií a boli na ňom podľa sťažovateľov „z oboch bočných

strán viditeľne, jasne a zreteľne nalepené výrazné volebné agitačné plagáty odporkyne ako

kandidátky na funkciu primátorky mesta“. Sťažovatelia hodnotili popísanú situáciu ako

neprípustnú volebnú kampaň vykonávanú v bezprostrednej blízkosti hlasovacích miestností,

ktorá bola podľa nich spôsobilá zasiahnuť veľké skupiny voličov. Ako preukazujúce dôkazy

sťažovatelia označili výsluch svedka , ktorý mal byť priamym svedkom

popísaných udalosti, a tiež k sťažnosti priložené CD nosiče, obsahujúce podľa ich názoru

obrazový záznam a fotografie zachytávajúce popísané udalosti.

8. Sťažovatelia v sťažnosti ďalej prezentovali skutočnosti, ktoré im mali byť

oznámené predsedníčkou okresnej organizácie, Strany rómskej koalície v Poltári, a ktorej

tieto informácie mali byť sprostredkované touto staranou nominovanými členmi

jednotlivých okrskových volebných komisií. Títo členovia okrskových volebných komisií sa

mali vyjadriť, že „v súvislosti s celodennou účasťou pozorovateľov na voľbách dochádzalo

k narúšaniu súkromia voličov, kedy im na pokyn predsedu okrskovej volebnej komisie

nebolo umožnené hlasovať za zastretou plentou, pričom miesto na úpravu hlasovacích

lístkov bolo v dohľade pozorovateľov“. Podľa sťažovateľov ide s ohľadom na minimálny

rozdiel hlasov medzi odporkyňou a sťažovateľom v prvom rade o závažnú volebnú vadu,

ktorá bola spôsobilá ovplyvniť výsledok volieb. Ako preukazujúce dôkazy označili

výsluchy svedkov (členky okrskovej volebnej komisie č. 1),

(členky okrskovej volebnej komisie č. 2), (člena okrskovej

volebnej komisie č. 3) a (člena okrskovej volebnej komisie č. 4), ktorí mali byť

priamymi svedkami popísaných udalostí.

9. Napokon v závere sťažnosti sťažovatelia poukázali na skutočnosť podaného

trestného oznámenia vo veci volebnej korupcie. Podľa obsahu predmetného oznámenia

„údajne občianka mesta Poltár, p. mala od neznámej osoby prevziať finančnú

hotovosť v sume 3.000 €, ktorú mala rozdať medzi voličov, aby títo volili konkrétneho

kandidáta, a to odporkyňu“. Sťažovatelia v tejto súvislosti uviedli, že vyšetrovací spis

v označenej veci je vedený Prezídiom Policajného zboru, národnou kriminálnou agentúrou,

národnou protikorupčnou jednotkou, expozitúrou Stred pod ČVS:PPZ-48/NKA-PK-ST-SV-

2018. Podľa nich s ohľadom na pomerne malý rozdiel získaných hlasov medzi odporkyňou

a sťažovateľom v prvom rade predstavuje prípadná volebná korupcia rozhodnú okolnosť,

ktorá by mohla sama osebe viesť k inému výsledku volieb. Sťažovatelia ústavný súd žiadali

vykonať ako dôkaz zápisnice o výsluchu svedkov z označeného vyšetrovacieho spisu, resp.

vykonať vlastný výsluch týchto svedkov.

10. Odvolávajúc sa na všetky uvedené skutočnosti, sťažovatelia navrhli, aby ústavný

súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie vyhlásil voľby primátora mesta Poltár konané

10. novembra 2018 za neplatné.

II.

11. Ústavný súd uznesením pléna č. k. -45 z 12. decembra 2018

prijal sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie.

12. Dňa 22. januára 2019 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľov,

v ktorom uviedli: „Sťažovatelia berú späť svoju sťažnosť v celom rozsahu a žiadajú, aby

ústavný súd konanie o nej zastavil. Dôvodom späťvzatia sťažnosti je nemožnosť v lehote

na rozhodnutie o volebnej sťažnosti predložiť ústavnému súdu dôkazné prostriedky

dostatočné pre vyhovenie sťažnostnej argumentácii.“

III.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti

volieb do orgánov územnej samosprávy.

14. Podľa sťažnosť pre neústavnosť alebo

nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať

okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa

na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý

získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov. Podľa § 59 ods. 2 zákona o ústavnom

súde sťažnosť proti výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy môže podať aj

protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov. Sťažnosť môže podať aj najmenej 10 %

voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byť pripojené podpisy a adresy

týchto občanov.

15. Podľa ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne

zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

16. Podľa v prípadoch uvedených v odseku 1

písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom. Podľa

nález, ktorým sa vyhlásili voľby za neplatné, doručí sa aj s odôvodnením neodkladne

Národnej rade Slovenskej republiky a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Podľa § 63

ods. 4 rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. b) a c) oznámi

ústavný súd Národnej rade Slovenskej republiky alebo príslušnému orgánu miestnej

samosprávy, politickým stranám a politickým hnutiam, ako aj členovi orgánu uvedenému

v . Podľa uznesenie o zamietnutí sťažnosti sa

oznamuje iba sťažovateľovi.

17. Podľa ústavný súd rozhodne o sťažnosti

na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti

výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy do 90 dní od doručenia sťažnosti.

IV.

18. Z citovanej právnej úpravy konania vo volebných veciach upravenej v § 59 až

, s dôrazom na konanie vo veciach volieb do orgánov

miestnej samosprávy upravené v až vyplýva, že zákon

o ústavnom súde nepredpokladá (neupravuje) späťvzatie sťažnosti v konaní vo volebných

veciach.

19. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

alebo .

20. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1

ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

21. Aplikujúc základné princípy vyplývajúce z citovaných ustanovení , v danom

prípade ústavný súd na základe prejavu vôle sťažovateľov konanie o ich sťažnosti zastavil

(obdobne pozri , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2019