Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 66/2018
PDF · 166.54 KB
No categories available
PL. ÚS 66/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 66/2018-125
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2019 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,
Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka,
Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa
Tkáčika (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti , ,
a , , kandidátov na funkciu primátora mesta
Poltár, zastúpených advokátom Mgr. Michalom Kičom, advokátska kancelária,
Bajkalská 21/A, Bratislava, vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb primátora mesta
Poltár konaných 10. novembra 2018 za účasti , zastúpenej
spoločnosťou Nechala & Co. s. r. o., advokátska kancelária, Panenská 23, Bratislava,
v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Pavel Nechala, PhD., takto
rozhodol:
Konanie o sťažnosti a z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. novembra 2018 doručená sťažnosť , (ďalej aj
„sťažovateľ v prvom rade“), doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 4. decembra
2018, a , (ďalej aj „sťažovateľ v druhom
rade“, spolu aj „sťažovatelia“), kandidátov na funkciu primátora mesta Poltár, zastúpených
advokátom Mgr. Michalom Kičom, advokátska kancelária, Bajkalská 21/A, Bratislava,
vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb primátora mesta Poltár konaných 10. novembra
2018.
2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že sú oprávnenými navrhovateľmi
v súlade s ustanovením § 60 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“), keďže sťažovateľ v prvom rade získal 815 platných hlasov, teda 32,70 %
z celkového počtu odovzdaných 2492 platných hlasov, a sťažovateľ v druhom rade získal
390 platných hlasov, teda 15,65 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.
Sťažovatelia svoju sťažnosť smerovali proti kandidátke (ďalej len
„odporkyňa“), ktorá skončila v predmetných voľbách prvá v poradí, keď získala 881
platných hlasov, teda 35,35 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.
3. Sťažovatelia argumentovali, že napádajú voľby z dôvodu ich neústavnosti
a nezákonnosti, keď podľa ich vyjadrenia boli porušené niektoré nimi špecifikované
referenčné normy, a síce článok 30 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
ustanovenia § 2 a § 24 ods. 7 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného
práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako
aj ustanovenia § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene
a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení
neskorších predpisov.
4. Sťažovatelia v sťažnosti prezentovali skutkový stav, zakladajúci podľa ich názoru
porušenie označených referenčných noriem. V sťažnosti popísali, že v meste Poltár bolo
vytvorených sedem volebných okrskov, pričom počas volebného dňa hlasovalo do tzv.
prenosnej volebnej schránky spolu 92 voličov, kde vopred o túto formu hlasovania
požiadalo mestský úrad 46 voličov a ďalších 46 voličov malo vzniesť túto požiadavku až
v priebehu dňa konania volieb. V nadväznosti na to sťažovatelia dôvodili, že sa dozvedeli
o skutočnostiach, v zmysle ktorých mala byť vo volebnom okrsku č. 1 prenosná volebná
schránka k voličom, ktorí požiadali o túto formu hlasovania, transportovaná súkromným
osobným motorovým vozidlom, na ktorom boli „z oboch bočných strán viditeľne, jasne
a zreteľne nalepené výrazné volebné agitačné plagáty odporkyne ako kandidátky na funkciu
primátorky mesta“. Vyslanými členmi okrskovej volebnej komisie mali byť príbuzná
odporkyne (jej matka) a členka komisie, ktorú nominovala politická strana SPOLU –
Občianska demokracia, podporujúca práve odporkyňu. Vozidlo malo byť riadené
kandidátom na funkciu poslanca mestského zastupiteľstva, ktorý bol podľa sťažovateľov
podporovaný takisto politickou stranou SPOLU – Občianska demokracia. Sťažovatelia
dodali, že označených členov okrskovej volebnej komisie sprevádzajúcich prenosnú
volebnú schránku určil predseda okrskovej volebnej komisie, otec uvedeného kandidáta
na funkciu poslanca, ktorý mal riadiť predmetné vozidlo. Ako dôkazy preukazujúce takýto
skutkový stav sťažovatelia označili výsluch svedka , ktorý mal byť
priamym svedkom popísaných udalostí, ako aj k sťažnosti priložené CD nosiče, obsahujúce
podľa ich vyjadrenia obrazový záznam a fotografie zachytávajúce popísané okolnosti.
5. V nasledujúcom bode sťažnosti sťažovatelia predostreli ďalšie skutkové okolnosti
zakladajúce podľa nich nezákonnosť a neústavnosť namietaných volieb. Podľa ich
vyjadrenia predseda okrskovej volebnej komisie č. 5 „prijímal počas dňa volieb
prostredníctvom SMS na svoj vlastný mobilný telefón od neznámej osoby údaje o voličoch,
ktorých následne dopisoval do zoznamu osôb žiadajúcich si hlasovanie do prenosnej
volebnej schránky, a to bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom upovedomil o tom členov
okrskovej volebnej komisie a bez toho, aby títo mohli zaujať stanovisko, či sa skutočne
jedná o osoby u ktorých je znemožnené hlasovanie v hlasovacej miestnosti, resp. sú tu iné
závažné dôvody pre umožnenie hlasovania do prenosnej volebnej schránky. Tieto osoby
následne sám spolu s ďalším členom okrskovej volebnej komisie s prenosnou volebnou
schránkou navštívil.“. Ako dôkaz preukazujúci tento skutkový stav sťažovatelia označili
výsluch svedka , ktorý ako člen predmetnej okrskovej volebnej komisie mal
byť priamym svedkom popísaných udalostí.
6. Sťažovatelia s odkazom na prezentované skutočnosti argumentovali, že
„ považujú konanie okrskovej volebnej komisie č. 1 za závažný a hrubý volebný delikt
a zároveň neprípustný spôsob vedenia volebnej kampane v prospech kandidáta v deň volieb,
ktorý vo vzájomnej súvislosti vedie k spochybneniu zákonnosti a regulárnosti volieb ako
celku“. Sú toho názoru, že „neboli zo strany okrskovej volebnej komisie obdobne
propagovaní a preto bola kandidátka, odporkyňa, podstatným spôsobom neoprávnene
zvýhodnená, čo vedie zákonite ku skresleniu výsledku volieb a závažnému porušeniu
volebného moratória“. Napokon v uvedenom kontexte zavŕšili svoju argumentáciu
nasledujúcou úvahou: „Volič, ktorého navštívi s prenosnou schránkou okrsková volebná
komisia na vozidle propagujúcom jednu kandidátku, vedenom iným kandidátom na
poslanca v úzkom vzťahu s touto kandidátkou, pričom členkou komisie je matka tejto
kandidátky, môže oprávnene nadobudnúť obavu o tajnosť jeho voľby, čo ho zákonite
odrádza od odovzdania hlasu súperom zvýhodnenej kandidátky. Schopnosť takto konajúcej
a zloženej komisie garantovať dôveru voliča v tajnosť jeho volebného aktu je iluzórna, čo
popiera slobodu a tajnosť voľby v jej samotnej ústavnej definícii, čím dochádza
k závažnému zásahu do ústavného práva voličov na slobodné a tajné voľby (čl. 30 ods. 3
ústavy), ktoré je premietnuté v konkrétnej zákonnej úpravy § 24 ods. 7 ZoPVVP, tu rovnako
porušenej.“
7. Sťažovatelia v nadväznosti na uvedenú argumentáciu predložili ďalšie tvrdenie,
a síce že sa v deň konania volieb v centre mesta Poltár vrátane miest nachádzajúcich sa
pred volebnými miestnosťami opakovane premiestňovalo špecifikované osobné motorové
vozidlo (odlišné od už uvedeného motorového vozidla, ktoré malo byť použité na prevoz
prenosnej volebnej urny). Toto vozidlo malo distribuovať stravu niektorým vybraným
členom okrskových volebných komisií a boli na ňom podľa sťažovateľov „z oboch bočných
strán viditeľne, jasne a zreteľne nalepené výrazné volebné agitačné plagáty odporkyne ako
kandidátky na funkciu primátorky mesta“. Sťažovatelia hodnotili popísanú situáciu ako
neprípustnú volebnú kampaň vykonávanú v bezprostrednej blízkosti hlasovacích miestností,
ktorá bola podľa nich spôsobilá zasiahnuť veľké skupiny voličov. Ako preukazujúce dôkazy
sťažovatelia označili výsluch svedka , ktorý mal byť priamym svedkom
popísaných udalosti, a tiež k sťažnosti priložené CD nosiče, obsahujúce podľa ich názoru
obrazový záznam a fotografie zachytávajúce popísané udalosti.
8. Sťažovatelia v sťažnosti ďalej prezentovali skutočnosti, ktoré im mali byť
oznámené predsedníčkou okresnej organizácie, Strany rómskej koalície v Poltári, a ktorej
tieto informácie mali byť sprostredkované touto staranou nominovanými členmi
jednotlivých okrskových volebných komisií. Títo členovia okrskových volebných komisií sa
mali vyjadriť, že „v súvislosti s celodennou účasťou pozorovateľov na voľbách dochádzalo
k narúšaniu súkromia voličov, kedy im na pokyn predsedu okrskovej volebnej komisie
nebolo umožnené hlasovať za zastretou plentou, pričom miesto na úpravu hlasovacích
lístkov bolo v dohľade pozorovateľov“. Podľa sťažovateľov ide s ohľadom na minimálny
rozdiel hlasov medzi odporkyňou a sťažovateľom v prvom rade o závažnú volebnú vadu,
ktorá bola spôsobilá ovplyvniť výsledok volieb. Ako preukazujúce dôkazy označili
výsluchy svedkov (členky okrskovej volebnej komisie č. 1),
(členky okrskovej volebnej komisie č. 2), (člena okrskovej
volebnej komisie č. 3) a (člena okrskovej volebnej komisie č. 4), ktorí mali byť
priamymi svedkami popísaných udalostí.
9. Napokon v závere sťažnosti sťažovatelia poukázali na skutočnosť podaného
trestného oznámenia vo veci volebnej korupcie. Podľa obsahu predmetného oznámenia
„údajne občianka mesta Poltár, p. mala od neznámej osoby prevziať finančnú
hotovosť v sume 3.000 €, ktorú mala rozdať medzi voličov, aby títo volili konkrétneho
kandidáta, a to odporkyňu“. Sťažovatelia v tejto súvislosti uviedli, že vyšetrovací spis
v označenej veci je vedený Prezídiom Policajného zboru, národnou kriminálnou agentúrou,
národnou protikorupčnou jednotkou, expozitúrou Stred pod ČVS:PPZ-48/NKA-PK-ST-SV-
2018. Podľa nich s ohľadom na pomerne malý rozdiel získaných hlasov medzi odporkyňou
a sťažovateľom v prvom rade predstavuje prípadná volebná korupcia rozhodnú okolnosť,
ktorá by mohla sama osebe viesť k inému výsledku volieb. Sťažovatelia ústavný súd žiadali
vykonať ako dôkaz zápisnice o výsluchu svedkov z označeného vyšetrovacieho spisu, resp.
vykonať vlastný výsluch týchto svedkov.
10. Odvolávajúc sa na všetky uvedené skutočnosti, sťažovatelia navrhli, aby ústavný
súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie vyhlásil voľby primátora mesta Poltár konané
10. novembra 2018 za neplatné.
II.
11. Ústavný súd uznesením pléna č. k. PL. ÚS 66/2018-45 z 12. decembra 2018
prijal sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie.
12. Dňa 22. januára 2019 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľov,
v ktorom uviedli: „Sťažovatelia berú späť svoju sťažnosť v celom rozsahu a žiadajú, aby
ústavný súd konanie o nej zastavil. Dôvodom späťvzatia sťažnosti je nemožnosť v lehote
na rozhodnutie o volebnej sťažnosti predložiť ústavnému súdu dôkazné prostriedky
dostatočné pre vyhovenie sťažnostnej argumentácii.“
III.
13. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti
volieb do orgánov územnej samosprávy.
14. Podľa § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť pre neústavnosť alebo
nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať
okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa
na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý
získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov. Podľa § 59 ods. 2 zákona o ústavnom
súde sťažnosť proti výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy môže podať aj
protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov. Sťažnosť môže podať aj najmenej 10 %
voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byť pripojené podpisy a adresy
týchto občanov.
15. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne
zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
16. Podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1
písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom. Podľa § 63 ods. 3 zákona o ústavnom súde
nález, ktorým sa vyhlásili voľby za neplatné, doručí sa aj s odôvodnením neodkladne
Národnej rade Slovenskej republiky a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Podľa § 63
ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. b) a c) oznámi
ústavný súd Národnej rade Slovenskej republiky alebo príslušnému orgánu miestnej
samosprávy, politickým stranám a politickým hnutiam, ako aj členovi orgánu uvedenému
v § 61. Podľa § 63 ods. 5 zákona o ústavnom súde uznesenie o zamietnutí sťažnosti sa
oznamuje iba sťažovateľovi.
17. Podľa § 63 ods. 6 zákona o ústavnom súde ústavný súd rozhodne o sťažnosti
na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti
výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy do 90 dní od doručenia sťažnosti.
IV.
18. Z citovanej právnej úpravy konania vo volebných veciach upravenej v § 59 až
§ 63d zákona o ústavnom súde, s dôrazom na konanie vo veciach volieb do orgánov
miestnej samosprávy upravené v § 59 až § 63 zákona o ústavnom súde vyplýva, že zákon
o ústavnom súde nepredpokladá (neupravuje) späťvzatie sťažnosti v konaní vo volebných
veciach.
19. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Civilného sporového poriadku alebo Trestného poriadku.
20. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1
CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
21. Aplikujúc základné princípy vyplývajúce z citovaných ustanovení CSP, v danom
prípade ústavný súd na základe prejavu vôle sťažovateľov konanie o ich sťažnosti zastavil
(obdobne pozri PL. ÚS 41/2018, PL. ÚS 65/2014).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. januára 2019