Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 73/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti DRX-INVEST, s. r. o.,

IČO 36 217 875, Brigádnická 2, Košice, zastúpenej advokátom Mgr. Františkom

Chocholom, advokátska kancelária, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, vo veci

namietaného porušenia a postupom

Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálneho odboru v konaní vedenom

pod sp. zn. V 449/1997 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti DRX-INVEST, s. r. o., o d m i e t a

ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. februára 2019 osobne do podateľne doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti

DRX-INVEST, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 46

ods. 2 a (ďalej len „“) postupom

Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálneho odboru (ďalej len „okresný úrad“)

v konaní vedenom pod sp. zn. V 449/1997.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že 25. júna 1996 uzatvorila obchodná spoločnosť

(ďalej len „predávajúca“), s obchodnou spoločnosťou

(ďalej len „kupujúca“), kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti

v katastrálnom území zapísané na liste vlastníctva č. . Návrh na vklad

vlastníckeho práva do katastra bol podaný 28. apríla 1997.

3. Rozhodnutím okresného úradu č. 449/1997 z 3. júla 1997 bol vklad vlastníctva

v prospech kupujúcej povolený. Dňa 9. júla 1998 podala Okresná prokuratúra Vranov

nad Topľou (ďalej len „okresná prokuratúra“) proti povoleniu vkladu protest. Okresný úrad

sám protestu nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie nadriadenému orgánu. Krajský úrad

v Prešove, katastrálny odbor (ďalej len „krajský úrad“) rozhodnutím č. 6/98

z 12. októbra 1998 nevyhovel protestu okresnej prokuratúry. Proti nevyhoveniu protestu

10. februára 2000 Krajská prokuratúra v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) podala

protest. Krajský úrad protestu nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie Úradu geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad geodézie“), ktorý rozhodnutím

č. LPOO/1651/2000/Ba z 24. júla 2000 vyhovel protestu krajskej prokuratúry a rozhodnutie

krajského úradu, ako aj rozhodnutie okresného úradu zrušil.

4. Úrad geodézie rozhodoval po troch rokoch od povolenia vkladu, teda po uplynutí

všetkých zákonných lehôt. Dôvodom jeho rozhodnutia malo byť údajné nepresné označenie

obchodných mien predávajúcej a kupujúcej v kúpnej zmluve. Toto rozhodnutie nebolo

kupujúcej a predávajúcej nikdy doručené.

5. Okresný úrad po doručení zrušujúceho rozhodnutia najprv zrušil vlastné

rozhodnutie o povolení vkladu a následne rozhodnutím č. V 449/1997 z 29. januára 2001

návrh na povolenie vkladu kúpnej zmluvy z 25. júna 1996 zamietol, a to bez toho,

aby konanie o návrhu na vklad prerušil a vyzval účastníkov na odstránenie odstrániteľných

nedostatkov kúpnej zmluvy.

6. Na základe odvolania kupujúcej rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 1. marca 2007 bolo rozhodnutie okresného úradu,

ktorý vtedy už bol označený ako Katastrálny úrad Prešov, Správa katastra Vranov

nad Topľou (ďalej len „správa katastra“) zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie

s vyslovením záväzného právneho názoru, podľa ktorého ak návrh na vklad vlastníctva

a jeho prílohy trpia odstrániteľnými nedostatkami, konanie o návrhu na vklad má byť

prerušené s tým, aby sa nedostatky odstránili a až po márnom uplynutí lehoty na odstránenie

nedostatkov by bolo možné návrh na vklad zamietnuť, resp. konanie o ňom zastaviť.

7. Správa katastra 16. júla 2007 rozhodla o opätovnom zamietnutí návrhu na vklad

vlastníctva na základe kúpnej zmluvy z 25. júna 1996, pričom nerešpektovala právny názor

krajského súdu, konanie o návrhu na vklad vlastníctva neprerušila a nevyzvala ani

na odstránenie vád návrhu.

8. Rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 28. februára 2008 bolo

rozhodnutie správy katastra č. V 449/1997 zo 16. júla 2007 zrušené a vec jej bola vrátená

na ďalšie konanie z dôvodu nepredloženia administratívneho spisu.

9. Novým rozhodnutím správy katastra č. V 449/1997 z 9. júna 2008 bol návrh

na vklad opäť zamietnutý. Proti rozhodnutiu podala kupujúca 15. júna 2008 odvolanie

a po podaní odvolania 8. júla 2008 postúpila všetky svoje práva vyplývajúce z kúpnej

zmluvy z 25. júna 1996 na sťažovateľku.

10. Rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 11. augusta 2009 bolo

rozhodnutie správy katastra zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd

už konal so sťažovateľkou ako so žalobkyňou. V odôvodnení rozsudku poukázal na to,

že správa katastra nepredložila spolu s opravným prostriedkom všetky listinné dôkazy,

hoci toto pochybenie jej bolo vytknuté už v skoršom rozsudku krajského súdu

sp. zn. z 28. februára 2008 vrátane poučenia o tom, čo treba chápať

pod úplným administratívnym spisom.

11. Novým rozhodnutím správy katastra č. V 449/1997 zo 17. mája 2010 bol návrh

na vklad opäť zamietnutý. Na základe opravného prostriedku sťažovateľky v poradí štvrtým

rozsudkom krajského súdu sp. zn. zo 14. septembra 2010 bolo rozhodnutie

správy katastra opäť zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie.

12. Po štvrtom rozsudku krajského súdu správa katastra rozhodla o návrhu

na povolenie vkladu listom z 13. januára 2014 označeným ako „Komentár k zastaveniu

konania o povolení vkladu č. V 449/1997“, ktorý adresovala likvidátorovi kupujúcej.

Z obsahu listu vyplýva, že konanie o povolení vkladu bolo právoplatne skončené listom

z 13. januára 2014.

13. Sťažovateľka sa proti uvedenému „rozhodnutiu“ odvolala. Odvolací orgán

písomnosťou č. Vo 1/2014/Mi z 22. apríla 2014 doručenou sťažovateľke 2. mája 2014

označenou ako „Odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Vranov nad Topľou,

katastrálneho odboru č. V 449/1997 zo dňa 13.1.2014 o zastavení konania o návrhu

na vklad vlastníckeho práva – oznámenie“ uviedol, že odvolanie sťažovateľky

je neprípustné, lebo táto nemá žiadny právny vzťah k predmetu konania.

14. Sťažovateľka so záverom odvolacieho orgánu nesúhlasila a podala

krajskému súdu ďalšiu žalobu, ktorá bola rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 5. augusta 2015 zamietnutá.

15. Na základe odvolania sťažovateľky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 27. septembra 2018 bol rozsudok krajského súdu

zmenený tak, že rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov boli zrušené a vec bola

vrátená na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu.

16. Sťažovateľka konštatuje, že o návrhu na vklad vlastníckeho práva

z 28. apríla 1997 nie je právoplatne rozhodnuté dodnes (teda do spísania ústavnej sťažnosti

z 19. februára 2019), pričom v apríli 2019 mala uplynúť doba 22 rokov od podania návrhu.

17. Na základe uvedeného skutkového stavu sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Okresný úrad Vranov nad Topľou svojim postupom v konaní vedenom na Okresnom

úrade Vranov nad Topľou, katastrálnom odbore, pod sp. zn. V 449/1997 porušil základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v Čl. 46 ods. 2,

127 ods. 2 SR.

Okresnému úradu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. V 447/1997

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je Okresný úrad

Vranov nad Topľou povinný vyplatiť jeho právnemu zástupcovi do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

18. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ak nie je

ďalej ustanovené inak, použije sa tento zákon aj na konania začaté do 28. februára 2019.

Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

19. Vec napadla ústavnému súdu 22. februára 2019 a nebola pôvodne pridelená

sudcovi spravodajcovi, a tak v zmysle čl. X ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len

„rozvrh“) bola táto vec po 26. apríli 2019 v zmysle rozvrhu prerozdelená a náhodným

výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi

spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu prejednaná a rozhodnutá

v druhom senáte ústavného súdu v zložení Jana Laššáková (predsedníčka senátu),

Peter Molnár a Ľuboš Szigeti.

20. Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že hoci ústavná sťažnosť bola

ústavnému súdu doručená 22. februára 2019, teda ešte za účinnosti zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, vzhľadom

na ustanovenie postupuje ústavný súd v tejto veci

už na základe tohto zákona.

21. Jadrom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého aj keď

od podania návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva uplynulo už viac ako 22 rokov,

správne konanie nebolo dosiaľ ukončené, hoci ho správne orgány považujú (v rozpore

so zákonom a so záväzným právnym názorom najvyššieho súdu) za ukončené. Inými

slovami, sťažovateľka je presvedčená, že správne orgány sú vo veci nečinné.

22. Podľa žalobca sa môže žalobou

domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom

konaní.

23. Z citovaného ustanovenia vyplýva,

že je v právomoci správnych súdov konať o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej

správy, a to postupom upraveným v ustanoveniach § 242 až § 251 Správneho súdneho

poriadku. Tým je vzhľadom na a

vylúčená prípustnosť ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom.

24. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 56 ods. 2

písm. d) tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2019