Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 124/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti MAVEBA spoločnosť

s ručením obmedzeným, Železničiarska 6, Hanušovce nad Topľou, IČO 36 480 428,

zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, Slovenská 69, Prešov, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.

z 27. novembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti MAVEBA spoločnosť s ručením

obmedzeným o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára

2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti MAVEBA spoločnosť s ručením

obmedzeným, Železničiarska 6, Hanušovce nad Topľou, IČO 36 480 428 (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou,

Slovenská 69, Prešov, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), ako aj práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 27. novembra 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v konaní

o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom vedenom okresným súdom

pod sp. zn. v procesnom postavení žalovanej. Pôvodne bolo predmetom

konania vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom za obdobie od 4. júna 2006

do 4. júna 2008. Žalobkyne počas konania postupne žiadali o rozšírenie žaloby o obdobie

od 5. júna 2008 do 4. júna 2010 a následne od 6. marca 2016 do 6. marca 2018. Okresný súd

uznesením sp. zn. z 24. apríla 2018 návrhom žalobkýň vyhovel a zmenu

žaloby pripustil. Prvým výrokom rozsudku č. k. -740 z 27. novembra 2018

okresný súd meritórne rozhodol o nároku žalobkýň za obdobie od 4. júna 2006

do 31. decembra 2016. Piatym výrokom napadnutého rozsudku žalobu, čo sa týka zvyšku,

za obdobie od 1. januára 2017 do 6. marca 2018 vylúčil na samostatné konanie, pričom ho

odôvodnil tým, že výsledky vykonaného dokazovania neumožňujú vo veci meritórne

rozhodnúť, keďže sa znalecké posudky obdobím od 1. januára 2017 ďalej nezaoberali.

3. Podľa názoru sťažovateľky piaty výrok napadnutého rozsudku a postup okresného

súdu, ktorý mu predchádzal, porušuje jej „právo na spravodlivý proces a v rámci neho aj

princíp rovnosti zbraní a rovnosti procesných strán“.

4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza: „Ustanovenie nepripúšťa

vylúčenie veci v prípade, ak výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania nepostačujú pre

rozhodnutie o veci (resp. o nároku vo vzťahu k ďalšiemu uplatnenému obdobiu) a je

potrebné doplniť dokazovanie.

Pokiaľ mal súd za to, že výsledky dovtedy vykonaného dokazovania nemôžu byť

podkladom na konanie o zmenenej žalobe, mal návrh na jej zmenu nepripustiť. ( ).

Pokiaľ však súd takúto zmenu pripustil (t. j. mal za to, že výsledky doterajšieho dokazovania

môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu), mal o nej meritórne rozhodnúť.“

5. Sťažovateľka namieta, že žalobkyne síce navrhli rozšírenie žaloby, avšak

na preukázanie svojho návrhu nenavrhli vykonanie žiadneho dôkazu, neuniesli teda dôkazné

bremeno, a preto mal okresný súd zamietnuť ich žalobu v rozšírenej časti. Tým, že vylúčil

návrh žalobkýň za obdobie rokov 2017 a 2018 na samostatné konanie, zvýhodnil ich

na úkor sťažovateľky a zároveň porušil princíp rovnosti strán pred súdom.

6. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo obchodnej spoločností MAVEBA, spoločnosť s ručením

obmedzeným na súdnu ochranu podľa SR a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. -740 zo dňa 27. 11.

2018 o vylúčení žaloby žalobkýň na vydanie bezdôvodného obohatenia čo do zvyšku

za obdobie od 01. 01. 2017 do 6. 03. 2018 , porušené boli.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou je povinný uhradiť spoločnosti MAVEBA,

spoločnosť s ručením obmedzeným trovy konania.“

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

13. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (m. m. ).

14. Zo samotnej ústavnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd rozsudkom

č. k. -740 z 27. novembra 2018 rozhodol vo veci samej a okrem iného piatym

výrokom vylúčil „žalobu žalobkýň o vydanie bezdôvodného obohatenia, čo do zvyšku,

za obdobie od 1. 1. 2017 do 6. 3. 2018 na samostatné konanie“.

15. Podľa názoru sťažovateľky má piaty výrok napadnutého rozsudku okresného

súdu povahu uznesenia, keďže sa ním „nerozhoduje vo veci samej“, a preto sa ústavnou

sťažnosťou domáha preskúmania „uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.

-740 zo dňa 27. 11. 2018 o vylúčení žaloby žalobkýň na vydanie

bezdôvodného obohatenia čo do zvyšku za obdobie od 01. 01. 2017 do 6. 03. 2018“.

16. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil, že okresný súd

zvolil vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým vylúčil žalobu o vydanie bezdôvodného

obohatenia, čo sa týka zvyšku, za obdobie od 1. januára 2017 do 6. marca 2018

na samostatné konanie, rozsudok, a nie uznesenie ako formu rozhodnutia, ako to namieta

sťažovateľka. Súčasťou uvedeného rozsudku je i poučenie o možnosti podať proti nemu

odvolanie bez toho, aby súd rozlišoval prípustnosť odvolania samostatne proti rozsudočným

výrokom a výrokom charakteru uznesenia. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že obe

procesné strany využili právo podať proti napadnutému rozsudku odvolanie, a to žalobcovia

vo vzťahu k všetkým jeho výrokom a žalovaná (sťažovateľka) vo vzťahu k výrokom I, II,

III, V a VI. Spis bol 29. apríla 2019 predložený odvolaciemu súdu.

17. Ústavný súd vlastnou činnosťou (dopytom na okresnom súde) zistil, že

sťažovateľka podala proti napadnutému výroku odvolanie. O tomto odvolaní ako

prostriedku ochrany základného práva podľa a práva podľa dohovoru je oprávnený

a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní

sťažovateľky (bez ohľadu na to, či je odvolanie prípustné) v danom prípade vylučuje

právomoc ústavného súdu.

18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

ústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2019