Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 112/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júna 2019 predbežne

prerokoval ústavnú sťažnosť

, a

,

obaja zastúpení advokátom

, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 19. apríla 2018, ako aj postupom a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 11. decembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a

ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. mája 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, a

(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 19. apríla 2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“),

ako aj postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 11. decembra 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu

Bratislava V (ďalej aj „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) z 18. januára 2018

sp. zn. boli obvinení (sťažovateľ),

a (sťažovateľ) uznaní za vinných zo zločinu prevádzačstva

spolupáchateľstvom podľa a a

s poukazom na na tom skutkovom základe, že 6. júna 2017

v čase o 23.45 h v Bratislave v mestskej časti Čunovo v priestore bývalého hraničného

priechodu Čunovo ‒Rajka na vstupe do Slovenskej republiky pri jazde z územia Maďarska

na územie Slovenskej republiky boli pri kontrole osobných motorových vozidiel

príslušníkmi Policajného zboru z mobilnej jednotky Úradu hraničnej a cudzineckej polície

Prezídia Policajného zboru, ktoré ako vodiči riadili sťažovatelia, nájdení na zadných

sedadlách motorových vozidiel štátni občania Sýrskej arabskej republiky a Irackej republiky

v počte 10 osôb, pričom bolo zistené, že tieto osoby nastúpili do priestorov vozidiel

na pokyn obvineného sťažovateľa 6. júna 2017

v blízkosti čerpacej stanice OMV v Maďarsku pri meste Budapešť a sťažovatelia spoločne

pomáhali týmto občanom Sýrskej arabskej republiky a Irackej republiky dostať sa

bez platných cestovných dokladov na územie Rakúskej republiky, pričom za nelegálny

prechod z územia Sýrie a Iraku na územie Rakúskej republiky každý z týchto

utečencov zaplatil, resp. mal zaplatiť prevádzačom od 2 500 eur až do 7 000 eur, obvinený

mal od alebo , ktorý prevoz

migrantov organizoval vo Viedni, dostať odmenu vo výške 2 500 eur a obvinený sťažovateľ

mal podľa vlastného vyjadrenia dostať za prepravu

utečencov odmenu vo výške 300 eur.

Za to okresný súd uložil sťažovateľom trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, trest

prepadnutia veci a trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 5 rokov.

2.1 Krajský súd napadnutým rozsudkom odvolania prokurátora a obvinených

sťažovateľov podľa zamietol. V odôvodnení napadnutého

rozsudku krajský súd v relevantnej časti týkajúcej sa sťažovateľov uviedol:

„K samotnej právnej kvalifikácii skutku odvolací súd uvádza, že táto bola správne

prvostupňovým súdom posúdená ako spáchanie zločinu prevádzačstva spolupáchateľstvom

podľa § 20 Tr. zák. k § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138

písm. j) Tr. zák., čo vyplýva z nasledujúcich skutočností.

Z vyššie uvádzaných dôkazov vykonaných v tomto konaní je zrejmé, že obžalovaní

úmyselným spoločným konaním v úmysle získať finančné prostriedky prevážali desiatich

migrantov z územia Maďarskej republiky cez územie Slovenskej republiky s úmyslom ich

odviezť do Rakúskej republiky.

Prvostupňovým súdom vyhodnotené konanie obžalovaných ako spolupáchateľstvo

podľa § 20 Tr. zák. vyplývalo z toho, že trestná činnosť bola spáchaná spoločným konaním

všetkých troch obžalovaných, čo je zrejmé z vyššie opísaných skutočností týkajúcich sa toho,

ako sa obžalovaní spoločne na troch motorových vozidlách dostali k miestu, kde boli

nelegálni migranti, ako títo nelegálni migranti nastúpili do motorových vozidiel a ako boli

odvezení. Odvolací súd pripomína, že pri spolupáchateľstve podľa ustálenej súdnej praxe

nie je nevyhnutné, aby každý zo spolupáchateľov uskutočnil celé konanie, ale postačuje to,

že súhrn ich konania napĺňa všetky znaky dotknutého trestného činu za predpokladu

existencie spoločného úmyslu spáchať daný trestný čin.

K prvostupňovým súdom vyhodnotenom konaní obžalovaných ako spáchania

trestného činu závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách podľa vyššie

citovaných ustanovení § 355 ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák.

a § 127 ods. 12 Tr. zák. odvolací súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne

preukázané, že obžalovaní prevážali v troch motorových vozidlách spolu 10 migrantov

uvedených v skutkovej vete napadnutého rozsudku, ktorí nedovolene prekročili štátnu

hranicu Slovenskej republiky.

Prevozom každého nelegálneho migranta obžalovaní nedovolene zasiahli

do chráneného záujmu na ochrane štátnej hranice Slovenskej republiky

pred nelegálnou migráciou (objektom tohto trestného činu je záujem štátu na kontrole osôb,

ktoré prekračujú štátnu hranicu), teda uvedený záujem na ochrane štátnej hranice

Slovenskej republiky bol porušený ohľadom prevozu desiatich osôb, čím bol trestný čin

spáchaný na viacerých osobách, t. j. závažnejším spôsobom konania.

V tomto ohľade je nepodstatnou skutočnosť, že nelegálne prevážaní migranti nie sú

poškodenými osobami, resp. že trestný čin nebol spáchaný na ich ujmu, keďže zo znenia

skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 Tr. zák. (rovnako ako podľa

§ 355 ods. 1 Tr. zák.) vyplýva, že pri tomto trestnom čine je postihované konanie

uskutočňované vo vzťahu k osobám nedovolene prekračujúcim štátnu hranicu, teda

trestnosť konania páchateľa sa viaže k určitej osobe resp. osobám (ľuďom), ktoré

nedovolene prekročia štátnu hranicu, z čoho potom treba odvodiť, že pokiaľ podľa

vymedzenia skutku nedovolene prekročia štátnu hranicu tri osoby alebo viac osôb,

je splnený zákonný znak, že čin bol spáchaný na viacerých osobách, t. j. závažnejším

spôsobom konania podľa § 355 ods. 3 písm. d) Tr. zák., keďže závažnejším spôsobom

konania sa podľa § 138 písm. j) Tr. zák. rozumie páchanie trestného činu na viacerých

osobách, ktorými sa podľa Tr. zák. na účely rozumejú

najmenej tri osoby.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na znenie skutkovej podstaty zločinu

prevádzačstva podľa § 355 ods. 4 písm. a) a ods. 5 písm. a) Tr. zák., ktoré upravuje

prísnejší postih, ak je činom spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo smrť osoby, resp. ťažká

ujma na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, a teda prísnejší postih

aj ohľadom týchto kvalifikovaných skutkových podstát je viazaný na osobu resp. osoby

nedovolene prekračujúce štátnu hranicu.

Pokiaľ obžalovaní v odvolaniach pri svojej argumentácii poukazovali na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. , odvolací súd k tomu uvádza, že uvedené

rozhodnutie sa týkalo majetkového trestného činu krádeže podľa § 212 Tr. zák.,

a nie trestného činu prevádzačstva podľa § 355 Tr. zák., pričom skutočnosť, že trestný

čin prevádzačstva podľa § 355 Tr. zák. je možné spáchať závažnejším spôsobom konania –

na viacerých osobách podľa § 355 ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j)

Tr. zák. už výslovne uviedol Najvyšší súd SR v inom svojom neskoršom rozhodnutí,

a to v uznesení sp. zn. zo dňa 14.11.2017, keď posudzoval dovolaciu

námietku odsúdeného, ktorý výslovne namietal takú právnu kvalifikáciu skutku (spáchanie

trestného činu prevádzačstva na viacerých osobách).

Napokon pokiaľ obžalovaní v odvolaniach pri svojej argumentácii poukazovali

na stanovisko Najvyššieho súdu SR ohľadom kvalifikačného pojmu spáchania trestného

činu na viacerých osobách (R 13/2015), odvolací súd k tomu uvádza, že uvedené stanovisko

sa týkalo výkladu a aplikáciu tohto kvalifikačného pojmu pri majetkových trestných činoch,

čo nie je prejednávaný prípad a skutočnosť, že trestný čin môže byť spáchaný na viacerých

osobách aj pri trestnom čine, v prípade ktorého dotknuté osoby nie sú poškodenými v

zmysle , výslovne vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

zo dňa 8.7.2014, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a súdov SR ako R 15/2015 a podľa ktorého pri trestnom čine nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa

§ 172 Tr. zák. je možné spáchať trestný čin na osobe, hoci táto osoba nie je poškodeným

vrátane spáchania takého trestného činu na viacerých osobách podľa § 138 písm. j) Tr. zák.

Pokiaľ obžalovaní poukazovali v konaní, že iné rozhodnutia tunajšieho odvolacieho

súdu, resp. skoršie rozhodnutia prvostupňového súdu právnu kvalifikáciu spáchania zločinu

prevádzačstva na viacerých osobách nepriznali, tak odvolací súd uvádza, že práve rozdielny

výklad senátov Krajského súdu v Bratislave ohľadom právnej kvalifikácie trestného činu

prevádzačstva podľa § 355 ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák.

(závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách) bol predmetom rokovania

trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave dňa 11.9.2017, na ktorom bol

väčšinou hlasov sudcov tohto kolégia prijatý taký záver, že trestný čin prevádzačstva je

možné spáchať na viacerých osobách a v tomto smere nie je určujúce, či stanovisko

trestnoprávneho kolégia krajského súdu je alebo nie je záväzný prameň práva a odvolací

súd ho uvádza pre úplnosť posúdenia v odvolaniach namietanej problematiky.

Z vyššie uvádzaných dôvodov teda nebolo možné vyhovieť odvolacím námietkam

obžalovaných, aby ich konanie bolo právne posúdené iba podľa § 355 ods. 2 písm. a)

Tr. zák. resp. § 355 ods. 1 Tr. zák. a tieto boli vyhodnotené odvolacím súdom

za nedôvodné.“

2.2 O sťažovateľmi podanom dovolaní rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením

tak, že dovolania odmietol. Najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil v relevantnej časti

týkajúcej sa sťažovateľov takto:

«Obvinení , a

vo svojich dovolaniach zhodne odôvodnili naplnenie tohto dovolacieho dôvodu nesprávnou

aplikáciou § 138 písm. j) Tr. zák. konajúcimi súdmi, s poukazom na to, že trestný čin

prevádzačstva nemôže byť spáchaný na osobe (osoba nie je objektom ani predmetom tohto

trestného činu) a z tohto dôvodu je vylúčená aplikácia § 138 písm. j) Tr. zák., teda

spáchanie trestného činu na viacerých osobách. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné

poukázať na uznesenie najvyššieho súdu z 8. júla 2014, sp. zn. , uverejnené

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 15,

roč. 2015 – I., v zmysle ktorého „pri trestnom čine podľa § 172 Tr. zák. je čin spáchaný

na osobe, ak páchateľ omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor zabezpečil

niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 1 písm. a) až c) tohto ustanovenia

(napr. doviezol, kúpil, zadovážil alebo predal) od inej osoby alebo inej osobe, na jej vlastné

použitie alebo na ďalšiu distribúciu a ktorá teda nie je poškodeným. Od tohto sa potom

odvíja posúdenie znaku „na chránenej osobe“ v zmysle § 139 ods. 1, a § 172 ods. 2 písm. d)

Tr. zák. a „na viacerých osobách“ v zmysle § 138 ods. 1 písm. j) a § 172 ods. 2 písm. c)

Tr. zák.“ Vychádzajúc z uvedeného je potrebné doplniť vo vzťahu k predmetnej veci

nasledovné:

Ustanovenie § 355 ods. 2 Tr. zák. chráni záujem štátu na kontrole osôb. ktoré

prekračujú štátnu hranicu. Podľa tejto základnej skutkovej podstaty sa napĺňa objekt

skutkovej podstaty tohto trestného činu pre jedinú osobu, ktorá nie je štátnym občanom

Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky tým,

že páchateľ v úmysle získať pre seba alebo iného priamo či nepriamo finančnú výhodu

alebo inú materiálnu výhodu, pre túto osobu buď organizuje nedovolené prekročenie štátnej

hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie umožní,

alebo v ňom pomáha, alebo na tento účel vyrobí, zaobstará, poskytne alebo drží falošný

cestovný doklad alebo falošný doklad totožnosti.

Na rozdiel od toho, v odseku 3 tejto skutkovej podstaty, ak páchateľ čin uvedený

v základnej skutkovej podstate spácha závažnejším spôsobom konania, je prísnejšie

trestaný. Pod závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. j) Tr. zák. je potom možné

chápať aj naplnenie základnej skutkovej podstaty uvedenej v odseku 2 § 355 Tr. zák.

nie na jedinej, ale na viacerých osobách. Tým sa napĺňa kvalifikovaná skutková podstata

tohto trestného činu podľa § 355 ods. 3 písm. d) Tr. zák. [s poukazom na už uvádzané

ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zák.].

Nezáleží pritom na tom. že osoba, resp. osoby uvedené v ods. 2, resp. ods. 3 písm. d)

§ 355 Tr. zák. nie sú poškodenými osobami, ani predmetom útoku a pod., pretože

zákonodarca mal zrejme na mysli prísnejšie postihnúť konanie páchateľa vo vzťahu

k viacerým osobám, než vo vzťahu k jednej jedinej osobe a vyjadril to v ods. 2 doslovne

(kto pre osobu...) a v ods. 3 písm. d) tohto ustanovenia odkazom na osobitný kvalifikačný

pojem (závažnejší spôsob konania - na viacerých osobách).

Možno preto uzavrieť, že spáchanie trestného činu prevádzačstva závažnejším

spôsobom konania - na viacerých osobách je možné, a z tohto dôvodu konajúce súdy

správne právne posúdili konanie všetkých troch obvinených podľa § 355 ods. 2 písm. a),

ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák.»

3. Sťažovatelia uvádzajú, že súdy v svojich rozhodnutiach kvalifikovali konanie

sťažovateľov ako závažnejší spôsob konania s ohľadom na počet prevádzaných utečencov

(t. j.1 0 osôb) čisto numericky podľa § 355 ods. 3 písm. d) v spojení s § 138 písm. j)

, keďže počet prevádzaných osôb bol viac ako 3 osoby.

3.1 Sťažovatelia upozorňujú, že už v odvolaní i dovolaní poukazovali,

že problematika kvalifikačného znaku spočívajúceho v závažnejšom spôsobe konania podľa

na viacerých osobách bola predmetom zjednocovania

súdnej praxe najvyšším súdom. Právnoteoretické východiská zjednocujúceho stanoviska

sp. zn. Tpj 69/2014 (R13/2015) sú použiteľné aj pri posudzovaní závažnejšieho spôsobu

konania (na viacerých osobách) vo vzťahu k iným druhom trestnej činnosti vrátane zločinu

prevádzačstva podľa .

3.2 Podľa sťažovateľov objektom trestného činu je celospoločenský záujem chránený

. Každá skutková podstata trestného činu má individuálny objekt,

t. j. vzťah alebo úsek vzťahov na ochranu ktorých je určené konkrétne ustanovenie osobitnej

časti . Individuálnym objektom trestného činu, ktorý je nevyhnutným

znakom každej skutkovej podstaty, je teda konkrétny chránený vzťah, proti ktorému trestný

čin smeruje (napr. vlastnícke právo k odcudzenej konkrétnej veci). Od objektu je podľa

sťažovateľov potrebné odlišovať predmet útoku (hmotný alebo nehmotný), proti ktorému

konanie páchateľa smeruje a na ktorom vyvoláva účinok (napr. odcudzená vec). Na predmet

páchateľ trestného činu bezprostredne útočí, a tým zasahuje aj objekt trestného činu.

Predmet útoku podľa sťažovateľov nie je znakom skutkovej podstaty trestného činu

charakterizujúcim objekt trestného činu, ale je znakom konkretizujúcim objektívnu stránku

skutkovej podstaty trestného činu, t. j. predovšetkým konanie páchateľa.

3.3 Ako sťažovatelia ozrejmujú, už v dovolaní argumentovali, že nelegálni migranti

nie sú ani predmetom útoku ani nie sú poškodenými (boli označení ako svedkovia), pretože

týmto je konkrétny úsek štátnej hranice, resp. územia Slovenskej republiky, na ktorom sa

nelegálni migranti pohybujú, prípadne zotrvajú bez príslušných povolení vydaných

Slovenskou republikou. Objektom trestnoprávnej ochrany nie je podľa mienky sťažovateľov

predmet útoku sám osebe (jeho hmotná podstata), ale právo príslušných orgánov štátu

rozhodovať o tom, kto vstúpi na územie Slovenskej republiky. Nelegálni migranti podľa

názoru sťažovateľov nemôžu byť nielen objektom, ale ani predmetom trestného činu

prevádzačstva podľa , keď oni sami sa dopúšťajú protiprávneho

konania vstupom na územie Slovenskej republiky, aj keď toto konanie nie je označené

ako trestný čin podľa . Podľa už uvedeného podľa presvedčenia

sťažovateľov možno konštatovať, že v prípade prejednávaného trestného činu prevádzačstva

je objektom ochrana práv štátu chrániť štátnu hranicu, jej bezpečnosť a bezpečnosť

verejného poriadku, pričom predmetom útoku je v tomto prípade štát ‒Slovenská

republika, a nie prevážané osoby.

3.4 Z uvedeného podľa sťažovateľov možno jednoznačne vyvodiť, že predmetom

útoku nie je osoba, a teda nejde o trestný čin spáchaný na osobe. Pri predmetnom trestnom

čine prevádzačstva podľa nie je potom možné aplikovať osobitný

kvalifikačný pojem podľa . Osobitný kvalifikačný pojem

podľa by bolo možné podľa mienky sťažovateľov

aplikovať v prípade, ak by bol trestný čin spáchaný proti životu, zdraviu jednotlivých osôb,

resp. zásahu do ich telesnej integrity, keďže v takomto prípade by bol predmetom útoku

človek.

3.5 Sťažovatelia podľa svojich slov chcú ústavnou sťažnosťou poukázať aj na to,

že v podobných veciach, keď iní páchatelia spáchali rovnaký skutok, teda prevádzali

cez štátne hranice tri a viac osôb, boli odsúdení menším trestom, resp. bolo ich konanie

kvalifikované podľa § 355 ods. 1 alebo podľa § 355 ods. 2, kde je trestná sadzba oveľa

nižšia, pri jej spodnej hranici. Ústavnému súdu sťažovatelia predložili rozsudky krajských

súdov, kde v podobnej veci bolo rozhodnuté diametrálne odlišne. Sťažovatelia napr. citujú

rozsudok krajského súdu sp. zn. , podľa ktorého obžalovaní boli odsúdení

podľa s použitím a a Trestného

zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden rok). Skutok, ktorý spáchali odsúdení

v citovanom prípade, bolo prevádzačstvo troch osôb, avšak na rozdiel od sťažovateľov ich

skutok bol kvalifikovaný podľa , a nie podľa

písm. d) , a preto boli odsúdení na jeden rok odňatia slobody.

3.6 S obdobnými závermi sťažovatelia poukazujú na uznesenie krajského súdu

sp. zn. (prevádzaných 6 osôb) alebo uznesenie krajského súdu

sp. zn. (prevádzaných 6 osôb), kde súdy na obdobnú skutkovú podstatu

neaplikovali v spojení s .

4. Sťažovatelia navrhli vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:

„Základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základné právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.04.2018, sp. zn. , porušené bolo.

Základné právo sťažovateľ[ov] na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základné právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením

Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.12.2018, sp. zn. , porušené bolo.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.12.2018, sp. zn. sa zrušuje

a vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.04.2018, sp. zn.

sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd SR sú povinní uhradiť sťažovateľom trovy

konania...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa o Z. z. Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

III.

6. Ústavný súd podľa ústavnú sťažnosť

predbežne prerokoval, pričom ju skúmal z hľadísk uvedených v § 56 ods. 2 v spojení

s a nasl. . Ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť

je potrebné považovať za oneskorenú.

6.1 Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť 8. februára 2019

a sťažovateľom spolu s obvineným bolo napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu prostredníctvom ich právnych zástupcov ( ,

a ) v zmysle doručeniek zaslaných ústavnému súdu

na jeho žiadosť okresným súdom doručené 6. februára 2019, resp. 8. februára 2019.

Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 16. mája 2019 (podaná na poštovú prepravu

14. mája 2019), t. j. nie v dvojmesačnej lehote predpokladanej § 124 zákona o ústavnom

súde. Ústavný súd v zmysle poslednej vety tak nemôže

považovať za zachovanú ani lehotu na podanie ústavnej sťažnosti proti napadnutému

rozsudku krajského súdu.

6.2 Na základe uvedeného ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľov

podľa ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2019