Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 549/2018
PDF · 239.92 KB
No categories available
II. ÚS 549/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júna 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov
Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť
, a ,
zastúpených advokátom JUDr. Romanom Frnčom, Uralská 11, Košice, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 167/2014 a takto
rozhodol:
1. Základné právo a na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 C 167/2014 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Kežmarok p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
2 C 167/2014 k o n a l bez zbytočných prieťahov.
3. a p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume každému po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré im j e Okresný súd
Kežmarok p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Kežmarok j e p o v i n n ý uhradiť a
trovy konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva
centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Romana Frnča, Uralská 11, Košice, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra
2018 doručená ústavná sťažnosť , a
(ďalej aj „sťažovatelia“ alebo
„žalobcovia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Kežmarok (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 C 167/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti predovšetkým vyplynulo, že 2. júla 2014 bola
okresnému súdu podaná žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
reálnym rozdelením veci (rodinného domu a priľahlých pozemkov). Konanie je vedené
pod sp. zn. 2 C 167/2014 a ku dňu podania ústavnej sťažnosti nebolo právoplatne skončené.
Sťažovatelia, ktorí sú v napadnutom konaní v postavení žalobcov, namietajú, že okresný
súd za štyri roky od podania žaloby nariadil len jediné pojednávanie a vo veci meritórne
nerozhodol. Sťažovatelia tvrdia, že „nie sú vypracované všetky znalecké posudky a teda je
len veľmi malý predpoklad, že konanie bude v skorej dobre skončené.“.
3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti zdôrazňujú, že samotná predsedníčka okresného
súdu v reakcii na ich sťažnosť konštatovala, že „súd pri vykonávaní znaleckého
dokazovania doposiaľ efektívne nevyužíval prostriedky, ktoré má podľa právneho poriadku
k dispozícii na zabezpečenie plynulého postupu súdneho znalca pri vykonávaní znaleckého
dokazovania.“.
4. Vzhľadom na uvedené, poukazujúc na prieťahy v napadnutom konaní, ktoré
podľa názoru sťažovateľov svojím postupom a nečinnosťou spôsobil okresný súd,
sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 167/2014 bolo porušené ich základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň tiež
v petite ústavnej sťažnosti požadovali prikázať okresnému súdu, aby v napadnutom konaní
konal bez zbytočných prieťahov, a priznať im finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €
a úhradu trov konania.
5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a uznesením
č. k. II. ÚS 549/2018-12 z 28. novembra 2018 ju prijal v celom rozsahu na ďalšie konanie.
6. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku
okresného súdu, aby sa vyjadrila k ústavnej sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na tom,
aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu v prípise
sp. zn. 1 SprO 1044/2018 zo 6. februára 2019 po urgencii ústavného súdu oznámila,
že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.
7. Predsedníčka okresného súdu v citovanom prípise v podstatnom uviedla:
„Zo samotnej povahy sporu, ako aj z obsahu spisu, je nepochybné, že vo veci je
potrebné znalecké dokazovanie, a to ako znalcom z odboru Stavebníctvo, tak aj znalcom
z odboru Geodézie a kartografie, ktoré má vplyv na skutkovú zložitosť sporu. Podľa obsahu
spisu obe sporové strany zhodne udávajú, že domové nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
sporu, spoločne užívajú, pričom dlhodobo medzi nimi pretrvávajú konflikty. Vec považujem
za skutkovo zložitú aj z dôvodu, že strany sami nemajú záujem a nezvládajú riešenie
dlhodobého vzájomného konfliktu, ktorý dosiahol najvyšší stupeň (fyzické napádanie), ktoré
podstatným spôsobom sťažuje vykonávanie dôkazov.“
Predsedníčka okresného súdu v citovanom prípise konštatovala, že „vec... nie je
doposiaľ právoplatne skončená“, podrobne uviedla chronológiu procesných úkonov
vykonaných v napadnutom konaní a uzavrela, že „sťažnosť sťažovateľov je potrebné
hodnotiť v kontexte zváženia aj ich podielu na dlhodobom neriešení a gradovaní konfliktu
so žalovanou, ktorý sťažuje postup súdu v konaní... zastávam názor, že postup súdu v konaní
nebol doposiaľ efektívny. Súd nedostatočne efektívne využíval procesné prostriedky
na zabezpečenie súčinnosti žalovanej so znalcom a znalcov so súdom. V postupe súdu
možno tiež konštatovať opakované kratšie obdobia nečinnosti tak, ako to vyplýva z prehľadu
úkonov.“.
8. Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby sa vyjadril, či
trvá na ústnom pojednávaní, a zároveň mu zaslal vyjadrenie predsedníčky okresného súdu
sp. zn. 1 SprO 1044/2018 zo 6. februára 2019 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.
9. Právny zástupca sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 27. februára
2019 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a zdôraznil, že
„Sťažovatelia... absolútne odmietajú tvrdenie, že by z ich strany išlo gradovanie konfliktu či
jeho dlhodobé neriešenie. Práve sťažovatelia si od svojej sťažnosti sľubujú promptnejší
postup súdu v danej veci. Ako vidno z popisu úkonu súdov, ani v roku 2018 nedošlo k takým
úkonom, ktoré by efektívne viedli k tomu, aby bolo možné znalecký posudok vyhotoviť. Ide
práve o neefektívny postup súdu, ktorý spôsobuje gradovanie a eskalovanie konfliktu,
pričom za správanie žalovanej sťažovatelia nenesú žiadnu zodpovednosť...
Sťažovatelia si dovolia upriamiť pozornosť, že tohto roku to už bude päť rokov
bez toho, aby bolo vynesené aspoň neprávoplatné meritórne rozhodnutie.“.
II.
10. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie a z vyjadrenia predsedníčky
okresného súdu ústavný súd zistil nasledujúci prehľad procesných úkonov:
Dňa 2. júla 2014 bola okresnému súdu podaná žaloba.
Dňa 17. decembra 2014 okresný súd uložil žalobcom zaplatiť súdny poplatok.
Dňa 23. decembra 2014 bol okresnému súdu zaplatený súdny poplatok.
Dňa 13. januára 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
na účely ustanovenia znalca z odboru geodézie a kartografie.
Dňa 15. mája 2015 okresný súd uznesením č. k. 2 C 167/2014-18, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 22. júla 2015, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcami z odboru
stavebníctva a z odboru geodézie a kartografie a určil im lehotu na vypracovanie znaleckého
posudku 90 dní od doručenia spisu.
Dňa 22. mája 2015 bol okresnému súdu doručený návrh žalovanej na uzavretie
dohody v spore a vyjadrenie nesúhlasu s osobami znalcov.
Dňa 13. júna 2015 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcov, ktorým
vyjadrili nesúhlas s návrhom žalovanej.
Dňa 29. októbra 2015 bol spis doručený znalcovi z odboru geodézie a kartografie.
Dňa 2. novembra 2015 žalobcovia zložili preddavok na trovy znaleckého
dokazovania.
Dňa 16. decembra 2015 bola súdu doručená žiadosť znalca o preddavok na trovy
znaleckého dokazovania.
Dňa 15. januára 2016 bolo súdu doručené oznámenie znalca o termíne ohliadky
nehnuteľnosti na 22. január 2016.
Dňa 5. februára 2016 znalec súdu oznámil, že obhliadka sa neuskutočnila z dôvodu
námietok žalovanej a z obavy o svoju bezpečnosť.
Dňa 5. decembra 2016 okresný súd nariadil vyplatenie preddavku na trovy
znaleckého dokazovania.
Dňa 2. marca 2017 bolo súdu doručené oznámenie znalca o určení termínu obhliadky
nehnuteľnosti na 17. marec 2017.
Dňa 7. marca 2017 súd písomne upozornil žalovanú na povinnosť poskytnúť
znalcovi súčinnosť pod hrozbou realizácie poriadkových opatrení a zároveň požiadal políciu
o súčinnosť pri obhliadke konanej 17. marca 2017.
Dňa 13. júla 2017 bol okresnému súdu doručený písomný znalecký posudok znalca
z odboru geodézie a kartografie spolu s geometrickým plánom.
Dňa 8. augusta 2017 vyzval okresný súd sporové strany, aby sa vyjadrili
k znaleckému posudku.
Dňa 14. augusta 2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej k znaleckému
posudku.
Dňa 17. augusta 2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcov k znaleckému
posudku.
Dňa 21. septembra 2017 bolo súdu doručené oznámenie znalca z odboru stavebníctva
a žiadosť o zabezpečenie súčinnosti žalovanej.
Dňa 26. apríla 2018 komunikoval súd so znalcom z odboru stavebníctva a termín
obhliadky domu bol určený na 11. máj 2018.
Dňa 26. apríla 2018 požiadal súd políciu o súčinnosť pri obhliadke konanej 11. mája
2018 a zároveň písomne upozornil žalovanú na povinnosť poskytnúť znalcovi súčinnosť
pod hrozbou realizácie poriadkových opatrení.
Dňa 2. mája 2018 bola súdu doručená žiadosť žalovanej o zrušenie znaleckého
dokazovania.
Dňa 11. mája 2018 znalec oznámil súdu, že žalovaná súčinnosť neposkytla.
Dňa 13. júna 2018 súd predvolal žalovanú na výsluch na 26. jún 2018.
Dňa 27. júna 2018 sa uskutočnil výsluch žalovanej.
Dňa 24. septembra 2018 bola súdu doručená správa znalca o priebehu vykonávania
znaleckého dokazovania.
Dňa 27. septembra 2018 súd upozornil žalovanú na jej povinnosť poskytnúť znalcovi
súčinnosť pod hrozbou realizácie poriadkových opatrení.
Podľa informácie poskytnutej okresným súdom napadnuté konanie nebolo ku dňu
rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončené.
III.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2
zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,
pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú
zachované.
13. Vzhľadom na oznámenia predsedníčky okresného súdu a právneho zástupcu
sťažovateľov, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd
v súlade s § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože
dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
14. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky
na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) na konanie
vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu je v jednotlivých prípadoch
príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec
pridelená. V súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce pracuje druhý senát ústavného súdu
v zložení Jana Laššáková (predsedníčka senátu), Peter Molnár a Ľuboš Szigeti. Vzhľadom
na to senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľov v takom
zložení, ako to je uvedené v záhlaví tohto nálezu.
15. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 167/2014 dochádza
k porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02, I. ÚS 132/03).
17. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ktorá je plne aplikovateľná
i po zmene právnej úpravy, konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04). Pre naplnenie práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne
nerozhodli (napr. I. ÚS 118/02).
18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana
sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
19. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016
zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového
a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.
20. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1
OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie
účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa
pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa
pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, v ktorý sa
bude konať nové pojednávanie.
21. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového
konania v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný
princíp konania je premietnutý aj do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku.
22. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom
konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné
právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch
základných kritérií: (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (2)
správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016). V súlade s judikatúrou
ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom
prípade.
23. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že ide o vec, ktorá
z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti a tvorí bežnú súčasť
rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Z hľadiska skutkovej zložitosti ústavný súd
pripúšťa, že k predĺženiu konania mohlo čiastočne prispieť, že v napadnutom konaní bolo
potrebné vykonať znalecké dokazovanie, napriek tomu však ústavný súd zastáva názor,
že v okolnostiach danej veci pri sústredenejšom a najmä efektívnejšom postupe okresného
súdu bolo možné plynulo postupovať tak, aby bol čo najskôr odstránený stav právnej
neistoty sťažovateľov.
24. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov
v preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť
osobitne zohľadnené na ťarchu sťažovateľov pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov
došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého konania
nebola vyvolaná správaním sťažovateľov. S tvrdením predsedníčky okresného súdu,
že sťažovatelia majú podiel na dlhodobom neriešení a gradovaní konfliktu so žalovanou,
ktorá sťažuje postup súdu v konaní, sa ústavný súd nestotožnil. Naopak, ústavný súd uznal
argumentáciu sťažovateľov, že ak v tejto veci ide o konanie, ktoré sa týka bydliska
sťažovateľov, mal by súd dbať na to, aby bola ochrana ich práv rýchla a účinná.
25. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného
postupu okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej
ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen
samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým
konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03,
IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
26. Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého
konania a zistil, že sa začalo 2. júla 2014 podaním žaloby okresnému súdu, trvá takmer
5 rokov a doteraz nie je právoplatne skončené. Okresný súd nariadil a uskutočnil vo veci len
jediné pojednávanie, z čoho je zrejmé, že celkom zjavne nezvolil v napadnutom konaní taký
procesný postup, ktorý by smeroval k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovatelia nachádzali.
27. Ústavný súd ďalej konštatuje, že z prehľadu procesných úkonov súdu
vykonaných v napadnutom konaní identifikoval viacero období nečinnosti okresného súdu.
Okresný súd bol absolútne nečinný v období 10 mesiacov, a to od 5. februára 2016, keď mu
znalec oznámil, že obhliadka sa neuskutočnila z dôvodu námietok žalovanej, až
do 5. decembra 2016, keď okresný súd nariadil vyplatenie preddavku na trovy znaleckého
dokazovania. Ďalším obdobím nečinnosti bolo 7 mesiacov od 21. septembra 2017, keď
znalec požiadal súd o zabezpečenie súčinnosti žalovanej, do 26. apríla 2018, keď bol
znalcom určený termín obhliadky domu a súd požiadal políciu o súčinnosť a písomne
upozornil žalovanú na dodržiavanie povinnosti poskytnúť znalcovi súčinnosť.
Ústavný súd zdôrazňuje, že od nariadenia znaleckého dokazovania uznesením
č. k. 2 C 167/2014-18 z 15. mája 2015 uplynuli 4 roky, no doteraz nie sú vypracované
všetky znalecké posudky, a teda je malý predpoklad, že konanie bude v najbližšej dobe
skončené, pričom celkovú dobu vykonávania znaleckého dokazovania nemožno považovať
za primeranú.
28. Ústavný súd už judikoval, že povinnosťou všeobecného súdu je organizovať svoj
procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,
kvôli ktorému sa naň obrátila strana sporu, či účastník konania (m. m. IV. ÚS 341/04).
29. Na základe uvedeného ústavný súd, konštatujúc, že okresný súd pri vykonávaní
znaleckého dokazovania v napadnutom konaní nepostupoval efektívne a zohľadňujúc
obdobia absolútnej nečinnosti okresného súdu, dospel k záveru, že okresný súd vo veci
sťažovateľov spôsobil vznik zbytočných prieťahov, čím porušil ich základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku
tohto nálezu).
30. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak porušenie práv alebo
slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo
slobody porušil, vo veci konal.
Keďže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej
sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3
písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 C 167/2014 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie [obdobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde].
32. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Podľa § 135 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ten, komu bolo uložené zaplatiť
sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote do dvoch mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi
nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý
aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.
33. Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €
a túto svoju požiadavku odôvodnili samotným porušením svojich práv.
34. Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania a prihliadajúc na obdobia
nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu, ústavný súd konštatuje,
že v posudzovanej veci existujú dôvody na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal
na celkovú dobu napadnutého konania, jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu
na vzniknutých prieťahoch. Podľa názoru ústavného súdu konkrétnym okolnostiam
posudzovanej veci zodpovedá priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €
každému zo sťažovateľov, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto
nálezu.
V.
35. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré
sťažovateľom vznikli v konaní pred ústavným súdom.
36. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
37. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľov
vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“).
38. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony
právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej
sťažnosti). Náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby vykonaný v roku
2019 (podanie z 27. februára 2019) ústavný súd sťažovateľom nepriznal, pretože stručné
stanovisko právneho zástupcu neprispelo k ďalšiemu objasneniu veci.
39. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2017
(§ 1 ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky
v sume 921 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 153,50 €
a jedna stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,21 €).
40. Sťažovateľom patrí ako náhrada trov právneho zastúpenia náhrada za 2 úkony
právnej služby v roku 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 307 € (hodnota
jedného úkonu znížená o 50 % a zároveň vynásobená dvomi za zastupovanie dvoch
sťažovateľov). Zároveň im patrí režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume
18,42 €. Celková výška náhrady trov konania predstavuje sumu 325,42 € (bod 4 výroku
tohto nálezu).
41. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
42. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júna 2019