Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 155/2019
PDF · 164.63 KB
No categories available
II. ÚS 155/2019
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júna 2019
predbežne prerokoval návrh ,
zastúpeného advokátkou JUDr. Gabrielou Kľačanovou, Andreja Kmeťa 28, Martin,
na obnovu konania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky
pod sp. zn. IV. ÚS 311/2012 a takto
rozhodol:
Návrh na obnovu konania vo veci vedenej Ústavným súdom
Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 311/2012 o d m i e t a ako podaný zjavne
neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 27. mája 2019
doručený návrh (ďalej len
„navrhovateľ“), na obnovu konania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn.
2. Navrhovateľ v návrhu na obnovu konania v podstatnom uviedol:
„ je právnym nástupcom pôvodnej sťažovateľky
, , ktorá zomrela titulom dedenia. Pôvodná
sťažovateľka sa návrhom zo dňa 20.12.2011, podaným priamo v podateľni krajského súdu,
domáhala konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy - v tom čase Obvodného
pozemkového úradu v Martine v reštitučnej veci. Predmetom reštitučného konania bol
nárok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa Zákona NR SR č. 503/2003 Z. z.,
uplatnený pôvodnou sťažovateľkou dňa 29.12.2004. Obvodný pozemkový úrad v Martine
o nároku pôvodnej sťažovateľky nerozhodol v primeranej lehote. Pôvodná sťažovateľka
pred podaním návrhu na súd vyčerpala všetky prostriedky, ktorých použitie jej umožňovali
osobitné predpisy v súlade s ust. § 250t ods. (1) poslednej vety O. s. p. Pôvodná
sťažovateľka sťažnosťou napadla len výrok o trovách konania, nie meritórne rozhodnutie
krajského súdu vo veci samej. Krajský súd návrhu pôvodnej sťažovateľky vyhovel a uložil
Obvodnému pozemkovému úradu v Martine (dnes Okresný úrad Martin, odbor pozemkový
a lesný) povinnosť o uplatnenom reštitučnom nároku pôvodnej sťažovateľky konať
a rozhodnúť v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia.
Zároveň uložil správnemu orgánu povinnosť zaplatiť pôvodnej sťažovateľke trovy právneho
zastúpenia vo výške 396,61 EUR za tri úkony právnej služby do 30 dní od právoplatnosti
uznesenia. V tejto časti pôvodná sťažovateľka považovala rozhodnutie krajského súdu
za právne nesprávne...
Krajský súd nijakým spôsobom neodôvodnil tú skutočnosť, že nepriznal pôvodnej
sťažovateľke právo na náhradu trov konania za päť úkonov tak, ako si ich pôvodná
sťažovateľka uplatnila. Ak by chcel krajský súd aplikovať v prejednávanej právnej veci
ustanovenie § 150 O. s. p., museli by na to existovať dôvody a muselo by sa jednať
o výnimočný prípad. Pôvodná sťažovateľka si myslela, že odôvodnenie rozhodnutia
krajského súdu čo do výroku o trovách konania nespĺňa zákonom požadované náležitosti
v zmysle ust. § 157 ods. (2) O. s. p. - nedávalo jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky náhrady trov súdneho konania. Nebol v ňom zároveň
dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia čo do výroku o náhrade trov
súdneho konania. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť pôvodnej sťažovateľky
odmietol ako zjavne neopodstatnenú a poukázal na to, že namietaná suma zjavne
nedosahuje ani trojnásobok minimálnej mzdy ako podmienky prípustnosti dovolania proti
právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu vo veciach týkajúcich sa peňažného plnenia.
Navrhovateľ sa domnieva, že Krajský súd v Žiline pôvodnej sťažovateľke absolútne
odňal možnosť na prístup k súdu tým, že opomenul rozhodnúť o náhrade dvoch úkonov
právnej pomoci, ktoré boli vynaložené účelne na bránenie legitímnych záujmov pôvodnej
sťažovateľky v reštitučnom konaní. Argumentácia, že sa jedná o nízku sumu, nedosahujúcu
trojnásobok minimálnej mzdy ako podmienky prípustnosti dovolania, nie je náležitá
a prípustná, nakoľko v správnych veciach dovolanie vôbec prípustné nie je, predmetom
sporu nie je peňažné plnenie, ale reštitučný nárok a konanie proti nečinnosti
je jednostupňové, voči ktorému nie je prípustný akýkoľvek opravný prostriedok - riadny
a súčasne ani mimoriadny, a teda sa nejedná o rozhodnutie odvolacieho súdu.
Európsky súd pre ľudské práva v Rozsudku zo dňa 27.11.2018 - sťažnosť číslo
8394/13 vyslovil porušenie čl. 6 ods. (1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.“
3. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„I. Ústavný súd Slovenskej republiky povoľuje obnovu konania vo veci vedenej
Ústavným súdom SR pod sp. zn.: IV. ÚS 311/2012-9.
II. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn.: IV. ÚS 311/2012-9 zo dňa 14.06.2012.“
4. Navrhovateľ zároveň navrhol, aby ústavný súd po povolení obnovy predmetného
konania a zrušení predmetného rozhodnutia ústavného súdu prijal pôvodnú ústavnú
sťažnosť na ďalšie konanie, v ktorom by nálezom takto rozhodol:
„I. Základné právo právnej predchodkyne sťažovateľa p. na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. (1) Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces
podľa čl. 6 ods. (1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením
Krajského súdu v Žiline zo dňa 10.04.2012, sp. zn.: 20S/6/2012-59, porušené bolo.
II. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Krajského súdu v Žiline
zo dňa 10.04.2012, sp. zn.: 20S/6/2012-59 a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie
konanie.
III. Kancelária Ústavného súdu SR je povinná uhradiť navrhovateľovi trovy konania
vo výške 346,26 EUR (slovom: tristoštridsaťšesťeur a dvadsaťšesťcentov) na účet
JUDr. Gabriely Kľačanovej, advokátky so sídlom... IBAN... do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 133 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) proti rozhodnutiu
ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu
medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je
Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní
pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
7. Podľa § 42 ods. 2 písm. r) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
návrhom na začatie konania je návrh na obnovu konania pred ústavným súdom podľa
8. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podľa § 214 zákona o ústavnom súde právoplatné rozhodnutie ústavného súdu
možno za podmienok ustanovených týmto zákonom napadnúť návrhom na obnovu konania
pred ústavným súdom, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie vznikne
Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté
rozhodnutie ústavného súdu. Ustanovenie § 55 písm. c) sa v tomto prípade nepoužije.
11. Podľa § 215 zákona o ústavnom súde návrh na obnovu konania pred ústavným
súdom je oprávnený podať ten, kto bol vo veci uvedenej v § 214 účastníkom konania
pred ústavným súdom a v koho prospech orgán medzinárodnej organizácie rozhodol.
12. Podľa § 219 ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu na obnovu konania, ktorý
smeruje proti rozhodnutiu senátu ústavného súdu, rozhoduje iný senát ústavného súdu.
III.
Právne hodnotenie a závery ústavného súdu
13. Ústavný súd konštatuje, že navrhovateľovo podanie je možné kvalifikovať
ako návrh na obnovu konania v zmysle čl. 133 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. r)
14. Podstatou navrhovateľovho návrhu na obnovu konania je, aby ústavný súd
povolil obnovu konania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 311/2012,
ktorého predmetom bola ústavná sťažnosť podľa čl. 127 ústavy podaná ,
ktorej právnym nástupcom je navrhovateľ. Navrhovateľ pritom ako dôvod povolenia
obnovy konania uvádza rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva č. 8394/13 vo veci
Kľačanová proti Slovenskej republike z 27. 11. 2018.
15. Ústavný súd navrhovateľov návrh na obnovu konania predbežne prerokoval
na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
16. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či navrhovateľov návrh
na obnovu konania obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde),
všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné
náležitosti návrhu na obnovu konania (§ 214, § 215, § 216 a § 217 zákona o ústavnom súde)
a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
17. V rámci predbežného prerokovania ústavný súd dospel k záveru,
že navrhovateľov návrh na obnovu konania je potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, a to z dôvodu, že bol podaný zjavne neoprávnenou osobou.
18. Z hľadiska priznania aktívnej procesnej legitimácie na podanie návrhu na obnovu
konania pred ústavným súdom stanovuje zákon o ústavnom súde dve podmienky, ktoré
musia byť splnené kumulatívne.
Prvou podmienkou je, že návrh na obnovu konania pred ústavným súdom je
oprávnený podať ten, kto bol účastníkom konania pred ústavným súdom, ktorého obnovu
navrhovateľ navrhuje povoliť.
Druhou podmienkou je, že návrh na obnovu konania pred ústavným súdom je
oprávnený podať ten, v prospech koho rozhodol orgán medzinárodnej organizácie zriadený
na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
19. Pokiaľ ide o splnenie prvej podmienky priznania aktívnej procesnej legitimácie
na podanie návrhu na povolenie obnovy konania pred ústavným súdom, z navrhovateľovho
návrhu na obnovu konania vyplýva, že v konaní vedenom na ústavnom súde
pod sp. zn. IV. ÚS 311/2012, ktorého obnovu navrhovateľ navrhuje povoliť, boli účastníkmi
konania na jednej strane , ako navrhovateľka,
a na strane druhej Krajský súd v Žiline ako odporca. Keďže navrhovateľ nebol účastníkom
konania pred ústavným súdom, ktorého obnovu navrhuje povoliť, možno konštatovať,
že prvá podmienka priznania aktívnej procesnej legitimácie na podanie návrhu na povolenie
obnovy konania pred ústavným súdom nie je splnená.
20. Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach danej veci je
bez právneho významu navrhovateľom uvádzaná skutočnosť, že je právnym nástupcom
sťažovateľky, ktorá bola účastníčkou konania pred ústavným súdom, povolenie obnovy
ktorého navrhovateľ navrhuje. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť,
že vo svojej rozhodovacej činnosti vo vzťahu ku konaniu o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127
ústavy opakovane vyslovil, že ústavnú sťažnosť nemôže podať fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných osôb, nie
svojich. Ústavný súd zároveň vyslovil, že nemá právomoc konať o porušení základných
práv a slobôd už zomrelých osôb (II. ÚS 191/04). Z uvedeného tak logicky vyplýva, že ani
návrhom na povolenie obnovy konania o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy sa
navrhovateľ nemôže domáhať, aby ústavný súd v obnovenom konaní vyslovil porušenie
základného práva alebo slobody zomrelej osoby.
21. Ústavný súd v tejto súvislosti pre úplnosť taktiež pripomína, že inštitút obnovy
konania pred ústavným súdom (v danom prípade obnovy konania o ústavnej sťažnosti
podľa čl. 127 ústavy) napriek svojmu pomenovaniu nie je totožný s inštitútom obnovy
konania v civilnom konaní a jeho zásadná odlišnosť je daná samotným predmetom konania
o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, ktorým je rozhodovanie o porušení základných
práv a slobôd sťažovateľov, vo vzťahu ku ktorým nemožno pre prípad smrti sťažovateľov
uvažovať o právnom nástupníctve.
22. Vychádzajúc z uvedeného, možno uzavrieť, že navrhovateľ nebol účastníkom
konania pred ústavným súdom, ktorého obnovu navrhuje povoliť, a teda hneď prvá
podmienka priznania aktívnej procesnej legitimácie na podanie návrhu na povolenie obnovy
konania pred ústavným súdom nebola splnená. Vzhľadom na zákonnú požiadavku
kumulatívneho splnenia oboch podmienok priznania aktívnej procesnej legitimácie
na podanie návrhu na povolenie obnovy konania pred ústavným súdom bolo následne
bez právneho významu skúmať splnenie druhej podmienky.
23. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
navrhovateľov návrh na obnovu konania podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona o ústavnom súde
ako podaný zjavne neoprávnenou osobou.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. júna 2019