Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 166/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júna 2019

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej, sudcu Petra Molnára a sudcu Ľuboša

Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, Ústav na výkon trestu odňatia slobody, ,

zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Kuzmom, Floriánska 16, Košice, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. novembra 2018 doručená sťažnosť , , Ústav na výkon

trestu odňatia slobody, (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Kuzmom, Floriánska 16, Košice, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , pôvodne pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení

obžalovaného účastníkom napadnutého konania. Sťažovateľovi bolo uznesením

vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti organizovanej kriminalite,

odboru Východ z 18. septembra 2007 pod ČVS: PPZ-17/BOK-V-2006 vznesené obvinenie

z trestného činu vraždy podľa a . Prokurátor

Krajskej prokuratúry v Košiciach podal 16. apríla 2013 v tejto trestnej veci okresnému súdu

na sťažovateľa, a obžalobu.

3. Sťažovateľ v sťažnosti popisuje priebeh napadnutého konania takto:

«Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 14.6.2014

sp. zn. uznal za vinných sťažovateľa a jeho spoluobvinených z vraždy

v spolupáchateľstve podľa k , (ďalej

len „rozsudok z 24.6.2014“). Proti rozsudku z 24.6.2014 podali odvolanie sťažovateľ,

spoluobvinení a prokurátor.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 11.3.2015

sp. zn. -4427 podľa , ,

zrušil rozsudok z 24.6.2014 a podľa vec vrátil okresnému

súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol (ďalej len „uznesenie

z 11.3.2015“).

Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.11.2015 uznesením podľa

vylúčil trestnú vec sťažovateľa zo spoločnej veci

na samostatné konanie a bola jej predelená sp. zn. .

Okresný súd rozsudkom z 22.6.2016 sp. zn. uznal sťažovateľa vinným

z trestného činu vraždy v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h)

(ďalej len „“). Proti tomuto rozsudku sťažovateľ

podal odvolanie.

Krajský súd uznesením z 31.1.2018 sp. zn. podľa § 316 ods. 3 písm. a)

zrušil a podľa

vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský

súd uložil okresnému súdu, aby vo veci konal v inom zložení senátu...

Spis bol vrátený okresnému súdu dňa 15.3.2018.

Sťažovateľ dňa 21.8.2018 adresoval okresnému súdu sťažnosť pre nečinnosť podľa

(ďalej len „“).

Okresný súd v odpovedi k sťažnosti z 27.8.2018 sp. zn. oznámil

sťažovateľovi, že termín hlavného pojednávania v predmetnej trestnej veci je vytýčený

na deň 26.11.2018. Z uznesenia z 31.1.2018 vyplýva, že je nutné opätovne vykonať

dokazovanie v inom zložení senátu.

Dňa 26.11.2018 bolo vykonané prvé hlavné pojednávanie, na ktorom bol vypočutý

sťažovateľ a následne bolo hlavné pojednávanie odročené na deň 4. februára 2019.»

4. Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na začatie konania dňom vznesenia obvinenia

(18. septembra 2007) a napadnuté konanie považuje za extrémne dlhé. Upriamil pozornosť

na to, že konečné rozhodnutie nebolo dosiaľ vydané a vzhľadom na potrebu opätovného

vykonania celého dokazovania v inom zložení senátu v intenciách vysloveného právneho

názoru krajského súdu je toho názoru, že meritórne rozhodnutie okresného súdu

nie je ani možné očakávať v skorej budúcnosti. Predmetnú trestnú vec nepovažuje

sťažovateľ za skutkovo alebo právne zložitú aj s poukazom na fakt, že trestné stíhanie

(pôvodne) spoluobžalovaných za ten istý skutok trvalo 3 roky a 7 mesiacov. Sťažovateľ

tvrdí, že svojím správaním nezapríčinil extrémnu dĺžku konania, reagoval na výzvy orgánov

činných v trestnom konaní a nekonal obštrukčne. Postup okresného súdu v konaní

s poukazom na jeho dva meritórne rozsudky zrušené odvolacím súdom považuje

za neefektívny. Podľa názoru sťažovateľa k extrémnej dĺžke konania podstatným spôsobom

prispeli orgány činné v trestnom konaní, lebo „v období po vznesení obvinenia

sťažovateľovi uznesením z 18.9.2007 až do vznesenia obvinenia spoluobvineným uznesením

z 17.10.2012 nepostupovali podľa príslušných ustanovení

(, ) inak povedané, nepostupovali tak,

ako sa to od nich očakáva ( ). Ide o 5 rokov trvajúcu nečinnosť.

... Z uvedených dôvodov preto sťažovateľ výslovne žiada Ústavný súd, aby preskúmal

celkovú dĺžku konania od vznesenia obvinenia, teda aj postup orgánov činných v trestnom

konaní od 18.9.2007.

... Na základe vyššie uvedených skutočností je možné dospieť k záveru, že ničím

neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu, ako aj neefektívnou činnosťou okresného

súdu v spojení s nezákonným postupom orgánov činných v trestnom konaní a ich pomalým

postupom vo vyšetrovaní v napadnutom konaní došlo k porušeniu práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ako aj práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“.

5. Sťažovateľ na základe tejto sťažnostnej argumentácie žiada, aby ústavný súd

po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom v tomto znení:

„Základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. boli porušené.

Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. zakazuje

pokračovať v porušovaní základných práv na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa os. 2 a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15000,-

€, ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozsudku.

priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je

Okresný súd Košice I povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. Milana Kuzmu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

6. Sťažovateľ požadované finančné zadosťučinenie odôvodňuje takto:

„Porušenie základných práv dolieha na sťažovateľa osobitne nepriaznivo, trpí

pocitom právnej neistoty, bezmocnosti, krivdy, poníženia a menejcennosti a bola u neho

v podstate negovaná dôvera v možnosť poskytnutia spravodlivosti v štáte. ... V danom

prípade ide o obzvlášť závažný zločin vraždy, ktorý je masívne medializovaný a stigmatizuje

sťažovateľa viac ako 11 rokov... Vzhľadom na význam predmetu konania pre sťažovateľa,

celkovú dĺžku konania, povahu veci, právnu kvalifikáciu a skutočnosť, že v tejto chvíli

nie je možné predpokladať, kedy bude vo veci vynesené konečné rozhodnutie, považuje

sťažovateľ priznanie sumy 15000,- € od Okresného súdu Košice I za primerané

a spravodlivé.“

7. Právna vec sťažovateľa bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi

Oroszovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019.

Z tohto dôvodu bola vec prerozdelená náhodným výberom použitím technických

prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu a predbežne prejednaná

II. senátom ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví tohto uznesenia.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa návrh na začatie konania

je neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov,

v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky

konania boli splnené.

13. Podľa ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.

III.

14. Predmetom predbežného prerokovania je sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Predpokladom vyslovenia porušenia týchto práv je v zmysle

doterajšej judikatúry ústavného súdu trvajúce súdne konanie, v ktorom je sťažovateľom

označený orgán verejnej moci neodôvodnene nečinný alebo je jeho postup neefektívny

takým významným spôsobom, že to vytvára stav, ktorý je nezlučiteľný s podstatou

a obsahom základného práva podľa , resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru.

K namietanému porušeniu označených práv postupom orgánov činných

v trestnom konaní počas prípravného konania

15. Z evidencie vlastnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva,

že v predchádzajúcom konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn.

bol nálezom z 11. decembra 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 17. februára 2014,

meritórne preskúmaný postup Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej

kriminalite, odboru Východ, Košice v celom prípravnom konaní vedenom

pod sp. zn. ČVS:PPZ-17/BOK-V-2006 (prípravné konanie bolo ukončené podaním

obžaloby 16. apríla 2013, pozn.). Predmetným nálezom ústavného súdu bolo vyslovené,

že v tomto konaní nebolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

s poukazom na faktické prerušenie prípravného konania a jeho skutkovú a právnu zložitosť.

Plynulosť toho istého prípravného konania sťažovateľ opätovne napáda touto sťažnosťou,

pričom k zmene skutkového stavu vo vzťahu k prípravnému konaniu nedošlo, keďže vec

nebola vrátená do prípravného konania a po náleze ústavného súdu už viac nepokračovalo.

16. V tejto špecifickej procesnej situácii nález ústavného súdu

sp. zn. z 11. decembra 2013 podľa

bráni prípustnosti tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta neprimeranú dĺžku

prípravného konania.

17. Z uvedeného dôvodu ústavný súd v tejto časti sťažnosť odmieta ako neprípustnú

podľa .

K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu

18. Neprimeranú dĺžku odvolacieho konania vedeného Krajským súdom v Košiciach

pod sp. zn. napadol sťažovateľ ústavnou sťažnosťou z 21. septembra 2017,

avšak konanie o nej bolo zastavené z dôvodu späťvzatia sťažnosti sťažovateľom bez

uvedenia dôvodu.

19. Ak teda sťažovateľ v predchádzajúcom konaní sťažnosť podanú v čase trvania

zásahu krajského súdu vzal späť a touto aktuálnou sťažnosťou (a jej petitom) sa domáha

vyslovenia porušenia označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní,

ústavný súd sa sústredil na posúdenie priebehu a plynulosti konania pred okresným súdom.

20. Z popisu konania vedeného okresným súdom, ktorý poskytol sťažovateľ,

vyplýva, že prvý meritórny rozsudok vydal okresný súd 14. júna 2014 a od 24. júna 2014

do 11. marca 2015 prebiehalo odvolacie konanie. Po vrátení veci okresný súd uznesením

z 12. novembra 2015 vylúčil vec vo vzťahu k sťažovateľovi na samostatné konanie,

v ktorom opäť rozhodol rozsudkom z 22. júna 2016. Nasledovalo ďalšie odvolacie konanie,

z ktorého sa vec vrátila okresnému súdu 15. marca 2018. Okresný súd po vrátení veci

uskutočnil dve hlavné pojednávania 26. novembra 2018 a 4. februára 2019. Ku dňu podania

ústavnej sťažnosti (30. novembra 2018) teda okresný súd celkovo konal vo veci sťažovateľa

po dobu 3 rokov a dvoch mesiacov, počas ktorých dvakrát meritórne rozhodol.

21. Ústavný súd zastáva názor, že doterajšia dĺžka napadnutého konania vedeného

okresným súdom (aj s prihliadnutím na vydanie dvoch meritórnych rozhodnutí)

nepredstavuje taký závažný a ústavne relevantný zásah do podstaty a účelu základného

práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru,

ktorý by odôvodňoval prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, a preto sťažnosť sťažovateľa

už pri predbežnom prejednaní odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

22. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi

obrátiť sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní

pred okresným súdom podľa jeho názoru dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2019