Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 229/2019
PDF · 114.5 KB
No categories available
II. ÚS 229/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2019
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátska kancelária,
Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Košice I
sp. zn. 3 T 83/2013 z 10. marca 2014 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2019
doručená ústavná sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného
súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 83/2013 z 10. marca 2014
(ďalej aj „napadnutý rozsudok“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnutým rozsudkom bola schválená dohoda
o vine a treste pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a sťažovateľke
ako obvinenej ním bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 rokov nepodmienečne
so zaradením pre účely výkonu trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia. Zároveň jej bol uložený ochranný dohľad v trvaní 3 rokov. Tento rozsudok
nadobudol v zmysle Trestného poriadku právoplatnosť 10. marca 2014.
3. Podľa sťažovateľky napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho skutkového
zistenia veci a v dôsledku toho i nesprávneho právneho posúdenia a v dôsledku uvedeného
postupu a rozhodnutia súdu bolo porušené základné právo na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
3.1 Sťažovateľka uvádza, že orgány činné v trestnom konaní v jej veci nepostupovali
v súlade so základnými zásadami trestného konania, keď sa uspokojili iba s jej priznaním
viny a nevykonali žiadne procesné úkony, ako napr. vyšetrovací pokus alebo rekonštrukciu,
ktorými by bezpečne a bez pochybností potvrdili priznanie sťažovateľky. Sťažovateľka,
opisujúc spáchanie trestného činu, dopĺňa, že si z predmetnej noci z 30. apríla 2013
na 1. mája 2013 (keď došlo k spáchaniu trestného činu – vražde manžela dobodaním
skrutkovačom, deväťdesiatštyri bodných rán do oblasti hlavy, krku, trupu a končatín, pozn.)
v podstate nič nepamätá, avšak orgány činné v trestnom konaní, mysliac tým aj prokuratúru
a okresný súd, nebrali tieto rozdielne výpovede sťažovateľky vážne, týmito sa nezaoberali,
náležite ich nevyhodnotili.
4. Sťažovateľka navrhla vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:
„Základné právo
na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.: 3T 83/2013 zo dňa
10.3.2014 bolo porušené.
Rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn.: 3T 83/2013 zo dňa 10.3.2014, sa zrušuje
a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Okresný súd Košice I je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania v sume
301,68 €.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom
prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
6. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť
predbežne prerokoval, pričom ju skúmal z hľadísk uvedených v § 56 ods. 2 v spojení
s § 122 a nasl. zákona o ústavnom súde. Ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť
je potrebné považovať za oneskorenú.
6.1 Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie
nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov
zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto
písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,
začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto
zástupcovi.
6.2 Napadnutý rozsudok okresného súdu nadobudol v zmysle Trestného poriadku
právoplatnosť 10. marca 2014. Ústavná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená
18. júla 2019 (podaná na poštovú prepravu 17. júla 2019), t. j. nie v dvojmesačnej lehote
predpokladanej § 124 zákona o ústavnom súde.
6.3 Na základe uvedeného ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky
podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. septembra 2019