Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-8Csp/463/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobkyne: J. X., Q.. XX.X.XXXX, U. Ž. X, zastúpenej Mgr. Bc. Petrom Kubákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Werferova 1, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/ A, o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.06.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 19.11.2019 žiadala, aby súd uložil žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo dňa 19.6.2015, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej; uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.6.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Okresný súd Košice - okolie uznesením zo dňa 16. decembra 2019 č. k. -26 zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalobkyňa neosvedčila riziko vymáhania nezákonného plnenia žalovaným v 1. rade, keďže neosvedčila, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému v 1. rade, aby od nej vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a tiež úroky a poplatky, na ktoré nemá nárok. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Žalobkyňa doložila k návrhu len dohodu o zrážkach zo mzdy, výzvu žalovaného v 1. rade adresovanú žalovanému v 2. rade na vykonávanie zrážok z jej mzdy a oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky. Ani jedna z týchto listín ale neosvedčuje tvrdenie žalobkyne, že prostredníctvom zrážok zo mzdy žalovaný v 1. rade vymáha plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok alebo premlčanú pohľadávku. K možnosti osvedčiť tieto tvrdenia súd uviedol, že ako dôvod neobstojí, že úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX žalobkyňa nedisponuje. Navyše z článku I. bodu 1 Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že táto zabezpečuje Dohodu o splatení dlhu a privátnej novácii zo dňa 19.6.2015. Privátna novácia predstavuje nahradenie doterajšieho záväzku novým záväzkom ( ). Uvedené znamená, že medzi žalobkyňou a veriteľom malo dôjsť k zmluvnému zrušeniu ich doterajšieho záväzku a jeho nahradením novým záväzkom s tým, že doterajší záväzok zanikol a žalobkyňa je povinná splniť už nový záväzok. Žiadne bližšie okolnosti o obsahu tohto záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade ale nie sú súdu známe,

sama žalobkyňa sa o novácii v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bližšie prakticky vôbec nezmieňuje a z návrhu nevyplýva ani to, prečo k nemu dohodu o splatení dlhu a novácii nedoložila.

3. Žalobkyňa proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.01.2020 sp. zn. potvrdil napadnuté uznesenie Okresného súdu Košice - okolie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa neosvedčila nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a zároveň neosvedčila skutočnosť, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda, že bez neodkladnej úpravy pomerov bude jej hroziť vznik škody alebo inak dochádza k porušovaniu jej práv a oprávnených záujmov. Žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia ani to, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému v 1. rade vymôcť od nej plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, úroky a poplatky na ktoré nemá nárok. Žalobkyňa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doložila len dohodu o zrážkach zo mzdy a výzvu žalovaného v 1. rade adresovanú žalovanému v 2. rade na vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne a oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky. Je treba dať za pravdu súdu prvej inštancie, že ani jedna z predložených listín neosvedčuje tvrdenie žalobkyne, že prostredníctvom zrážok zo mzdy žalovaný v 1. rade vymáha plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok alebo premlčanú pohľadávku. V tomto štádiu konania bez úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi Poštovou bankou a.s. a žalobkyňou, ako aj dohody o splatení dlhu a privátnej novácii zo dňa 19.6.2015, nemôže odvolací súd zaujať názor k (ne)platnosti úverovej zmluvy, resp. či ide o úverovú zmluvu bez úrokov a bez poplatkov, ani k námietke premlčania práva, ani k (ne)platnosti dohody o splatenie dlhu a privátnej novácii.

5. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 30.12.2020 navrhla opätovne nariadiť neodkladné opatrenie, keďže zabezpečením do súdneho spisu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.08.2010 uzavretej medzi žalobkyňou a poštovou bankou, a. s. došlo k významnému posunu v dokazovaní, resp. k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie podľa ust. . Mala za to, že v zmluve o úvere je uvedený celkový počet mesačných splátok 70 vo výške mesačnej splátky 165,50 €, čiže celková suma uhradená žalobkyňou by mala byť vo výške 11.585 €. Avšak ak spočítame v úverovej zmluve uvedenú výšku úveru 6.400 € a celkovú výšku nákladov 4.238.01 €, dostaneme číslo 10.638 €. Z uvedeného je zrejmé, že veriteľ úmyselne uviedol nesprávny údaj týkajúci sa celkovej výšky nákladov, ktorý úmyselne ponížil o sumu 947 € (28.529 SK), pričom správny údaj mal byť 5.185 €. Ide o nesprávne stanovenie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a tým pádom aj nesprávne určenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť tak, ako to definuje zákon, čím je spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume "preplatenia" úveru, a preto treba úver považovať za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov. Uvedené je významné i pre správne stanovenie RPMN, nakoľko je nepochybné, že ak sú celkové náklady na úver stanovené v predmetnej zmluve v nižšej sume ako sú v skutočnosti, je následne aj RPMN stanovená v nižšej percentuálnej výške. Čo sa týka Dohody o splatení dlhu a privátnej novácii zo dňa 19.06.2015, ktorú predložil žalovaný v l. rade na podpis žalobkyni, v dohode je uvedená pohľadávka vo výške 13.836,46 €, ktorá je zložená z istiny a príslušenstva pohľadávky pozostávajúceho z vyčíslených nákladov spojených s právnym zastúpením. Z uvedeného však nijakým spôsobom nevyplýva, aká suma predstavuje istinu pôvodnej pohľadávky, resp. aká suma predstavuje náklady právneho zastúpenia. Už táto skutočnosť robí predmetnú dohodu neurčitou do tej miery, že je neplatná, a na základe neplatnej dohody nemôžu byť vykonávané zrážky zo mzdy. Pôvodná istina pohľadávky žalovaného v 1. rade bola vo výške 6.400 €. Ak by na istinu nebola poukázaná žiadna platba, tak druhá časť záväzku by bola minimálne vo výške 7.436,46 € a predstavovala by náklady spojené s právnym zastúpením. Je doslova nemysliteľné, aby žalobkyňa mala skutočne dlh minimálne vo výške 7.436,46 € majúci svoj pôvod v nákladoch spojených s právnym zastúpením, ktorý dlh mal byť pojatý do Dohody o splatení dlhu a privátnej novácii zo dňa 19.06.2015. Ide o zrejme o fabuláciu a tento domnelý dlh je teraz vymáhaný cez inštitút zrážok z mzdy. Už len táto samotná skutočnosť podľa jej názoru dostatočne osvedčuje potrebu bezodkladne upraviť pomery lebo je zrejmé, že sa jedná doslova o podvodné konanie na úkor spotrebiteľa Navyše ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, prvá splátka bola splatná dňa 17.09.2010 a ďalšie boli splatné v mesačných intervaloch a teda v čase uzavretia Dohody o splatení dlhu a privátnej novácii musel byť dlh, resp. jeho istina, pokiaľ nebola uhradená, v značnej časti premlčaná (splátky od 09/2010 do 05/2012). Z tohto dôvodu konanie žalovaného v 1. rade, resp. samotná novácia záväzku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Taktiež

podľa čl. II bod 2 Dohody je v zmluve uvedený úrok z omeškania vo výške 0,05% denne, čo predstavuje ročný úrok vo výške 18,25% a ako taký je v rozpore s kogentným ust. § 517 ods. 2 Obč. zák., resp. jeho vykonávacím predpisom. Jedná sa tak tiež o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a dohoda o zrážkach zo mzdy nadväzujúca na ňu by umožňovala vymáhať toto nezákonné príslušenstvo. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému v 1. rade, aby od žalobkyne vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, tiež platby na ktoré nemôže mať nárok, a to bez súdnej kontroly. Pritom v tejto veci sa s pravdepodobnosťou rovnajúcou istotu jedná o konanie protizákonné, keďže Dohoda o splatením dlhu a privátnej novácii zo dňa 19.06.2015 a na ňu nadväzujúca Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a dokonca nie je ani zrejmé v čom v skutočnosti spočíva domnelý dlh spotrebiteľa, respektíve v akej výške sa jedná o istinu, v akej o príslušenstvo a taktiež povaha príslušenstva definovaná ako vyčíslené náklady spojené s právnym zastúpením vo výške presahujúcej istinu poskytnutého spotrebiteľského úveru sa javí ako zrejme nezákonná. Obava, že žalovaný v 1. rade zasiahne do majetkovej sféry žalobkyne bez súdneho prieskumu zmluvných podmienok a de facto mimosúdne zexekvuje jej majetok sa reálne naplnila požiadaním zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy, preto v záujme zabráneniu ďalšej majetkovej ujmy na úkor žalobkyne navrhla, aby konajúci súd žalovaným v 1. a2. rade zakázal výkon zrážok zo mzdy. Žalobkyňa žiada aby jej bola súdom poskytnutá reálna ochrana jej práv a aby bolo žalovaným v 1. a 2. rade nariadené neodkladným opatrením zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.

6. Okresný súd Košice - okolie uznesením zo dňa 21. januára 2021 č. k. -149 uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.06.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.06.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa skutočnosťami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými (resp. zadováženými) listinnými dôkazmi osvedčila oprávnenosť navrhovaného neodkladného opatrenia z hľadiska existencie (ohrozeného) práva a pravdepodobnosť nároku, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Rovnako osvedčila aj existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, čo vyplýva z Dohody o zrážkach zo mzdy (č. l. 15), z Oznámenia o postúpení pohľadávky (č. l. 16), z výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 01.10.2019 (č. l. 17), z Dohody o privátnej novácii (Dohoda o splatení dlhu, č. l. 70 - 71), zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX (č. l. 69 - 70). Žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Uložením požadovanej povinnosti v danom prípade možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha, t.j. zabrániť ohrozeniu jej práv vykonávaním eventuálnych nezákonných zrážok zo mzdy. V rovnaký deň ako Dohoda o splatení dlhu a Dohoda o privátnej novácii bola žalobkyňou podpísaná aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Nebolo sporným, že žalobkyňa spolu s Dohodou o splatení dlhu a Dohodou o privátnej novácii bola zaslaná na podpis aj Dohoda o zrážkach ho mzdy. Žalovaný v 1. rade ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobkyne k uzavretej Dohode o splatení dlhu zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie aj ďalších dohôd, a to aj dohody o zrážkach zo mzdy. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový formulárový charakter, ktorý žalobkyňa nemohla ovplyvniť. Výška dlžnej sumy z úverového zmluvného vzťahu, ktorú si žalovaný v I. rade voči žalobkyni nárokuje, je s poukazom na námietku žalobkyne, že úver je bezúročný a bez poplatkov, sporná. Tiež žalobkyňa rozporuje samotnú výšku pohľadávky (13.836,46 €) uvedenú v Dohode o splatení dlhu, považuje túto dohodu za neplatnú, tiež poukazuje na neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v tejto dohode. Za týchto okolností je dostatočne osvedčená obava žalobkyne, aby nedošlo k neprijateľným a nezákonným zrážkam z jej mzdy, čím je osvedčená potreba žalobkyne dočasnej úpravy pomerov, a to aj za účelom zamedzenia vzniku prípadných ďalších sporov medzi stranami.

7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Uznesenie napadol v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa právneho názoru žalovaného v 1. rade napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení je nepreskúmateľné a nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia došlo k porušeniu práva žalovaného zakotveného v SR na také rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, a to najmä

z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny. Poukázal na viaceré rozhodnutia najvyšších súdnych autorít SR vrátane Ústavného súdu SR a tiež na rozhodnutia Ústavného súdu ČR pojednávajúce o obsahu práva na spravodlivý súdny proces, nenamietal však žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľné. Zdôraznil, že tak dohoda o privátnej novácii, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy bola žalobkyni doručovaná domov a tak žalobkyňa mala dostatok času obe dohody si preštudovať, premyslieť ich uzatvorenie, prípadne si ich dať právne posúdiť. Rovnako mala možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy nepodpísať, prípadne podpísať len dohodu o privátnej novácii, nemožno preto podľa neho dospieť k súdom prvej inštancie prijatému záveru, že sporná dohoda o zrážkach zo mzdy žalobkyni bola vnútená automaticky s dohodou o splatení dlhu, do ktorej mala byť táto veriteľom zahrnutá. Podľa odvolateľa ani samotná skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je formulárovou dohodou, nespôsobuje automaticky jej neplatnosť, či neprimeranosť, nakoľko žalobkyňa mala priestor danú dohodu nepodpísať a nevrátiť ju adresátovi. Odvolateľ nesúhlasil preto so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy, naopak, v danom prípade žalobkyňa sama dobrovoľne sa rozhodla, že dohodu o zrážkach zo mzdy podpíše, toto uskutočnila, pričom nikto ju k takémuto úkonu nenútil. Odvolateľ ďalej zastával názor, že v danom prípade neboli splnené procesné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu absencie neodkladnosti navrhovanej úpravy. Súd v danom prípade mal len preskúmať, či dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky zákonné požiadavky v zmysle a 551 Obč. zák. a či ide o platný právny úkon. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa odvolateľa nie je ani nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami , dvojstranný právny vzťah, ktorým sa zabezpečuje hlavný záväzok, a nemôže ísť preto ani o podmienku, ako ju definuje ustanovenie Obč. zák. Považoval preto za nemožné dohodu o zrážkach zo mzdy považovať za neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku, o čom pojednáva ustanovenie Obč. zák. , nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu. Ide o uplatnenie zákonného zabezpečovacieho inštitútu, ku ktorému dochádza práve v prípade neplnenia si povinnosti zmluvnou stranou.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu mala za to, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je náležite a dostatočne odôvodnené, citujúc pritom z 5. a 22. odseku odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Hoci odvolateľ namietajúc nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia v odvolaní cituje z viacerých rozhodnutí, tieto podľa žalobkyne na danú vec sú nepoužiteľné. Odvolateľ v odvolaní vôbec nereagoval, resp. nespochybňoval tie dôkazy a skutkové tvrdenia žalobkyne, ktoré súd označil v odôvodnení napadnutého uznesenia a nereagoval ani na súdom nastolenú otázku, ako je možné napríklad, že (i) výzvou na uskutočnenie zrážok zo mzdy žalovaný 1 požaduje od zamestnávateľa vykonať zrážky vo výške vyššej, než je uvedené v dohode o splatení dlhu, že (ii) zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne je v rozpore s kogentným ustanovením § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s vykonávacím predpisom. Za jedinú vecnú argumentáciu odvolateľa možno označiť jeho argumentáciu k okolnostiam uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, avšak odvolateľ vôbec nereagoval (iii) na dôkazy dodatočne obstarané do súdneho spisu, resp. argumentáciu ohľadom hmotného práva, pričom ani nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne citované aj v odôvodnení napadaného rozhodnutia o tom, (iv) že nie je zrejmé, aká suma predstavuje istinu pôvodnej pohľadávky poňatej do dohody z 19.6.2015 o splatení dlhu a privátnej novácii alebo že (v) v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o RPMN alebo že (vi) zo sumy 13 836,46 € minimálne 7 436,46 € (13 836,46

- 6 400) predstavuje náklady spojené s právnym zastúpením, čo je suma za právne služby doslova nepochopiteľná, nepodložená a nemajúca oporu v platnom práve; (vii) odvolateľ nereagoval ani na nesprávny údaj týkajúci sa celkovej výšky nákladov (4 238,01 €), ktorý je úmyselne znížený o 947 €, v dôsledku čoho sú nesprávne stanovené celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a tým pádom klamlivý je aj údaj o celkovej sume „preplatenia úveru“, z ktorého dôvodu úver treba považovať za úver poskytnutý bez úroku a bez poplatkov. Podľa žalobkyne odvolateľ sa snažil odviesť pozornosť súdu od pre skutkové posúdenie veci podstatných skutočností upriamovaním jeho pozornosti na okolnosti podpisu dohody o zrážkach zo mzdy, resp. uvádzaním dôvodov, prečo žalobkyňa mohla túto dohodu nepodpísať. Uniká mu pritom, že ak dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje vykonávať nezákonné zrážky zo mzdy, resp. nadväzuje na nezákonnú zmluvu, potom aj výkon zrážok je nezákonný. Na základe uvedených skutočností rozhodnutie súdu prvej inštancie žalobkyňa považuje za správne a zákonné. S ohľadom na obsah spisu, resp. na skutočnosti, ktoré z dôkazov založených v súdnom spise vyplývajú, podľa nej nemôžu vzniknúť pochybnosti o tom, že výška nároku žalovaného 1 je sporná, a preto nariadenie neodkladného opatrenia bolo namieste.

9. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobkyne opätovne akcentuje na spôsob uzatvorenia dohody o privátnej novácii ako na výsledok slobodného rozhodnutia žalobkyne uzatvoriť ju, ktorá skutočnosť podľa neho je rozhodujúca a má podstatný vplyv v predmetnom súdnom konaní, pričom rovnako šlo o jej slobodné rozhodnutie uzatvoriť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, a preto argumentáciu žalobkyne o nerovnosti práv podľa neho nemožno akceptovať. Nemenej dôležitým momentom podľa žalovaného je skutočnosť, že v danom prípade pôvodný záväzok žalobkyne bol slobodne a určito nahradený novým záväzkom, a preto je nadbytočné vyjadrovať sa k pôvodnému záväzku, keďže je tu nový a platný záväzok a navyše zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Podľa názoru žalovaného v posudzovanom prípade zákonom stanovené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia splnené preto neboli, nakoľko neexistuje žiadna naliehavá potreba upraviť pomery medzi stranami sporu. Naliehavosť takejto potreby je vylúčená práve tým, že sama žalobkyňa potvrdila, že dohodu o privátnej novácii, ako i dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorila slobodne a vážne, nemožno ju preto považovať za slabšiu stranu sporu. Odvolateľ trvá preto na podanom odvolaní v celom rozsahu.

10. Podľa názoru žalobkyne vyjadreného v duplike, v danom prípade je právne významným aj to, že žalovaný dosiaľ nepreukázal, dokonca vôbec sa ani nevyjadril ku skutočnosti už namietanej aj v konaní vo veci samej, a síce či vôbec došlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z pôvodného veriteľa v zmysle ustanovenia o bankách a rovnako dosiaľ ani neuviedol, z čoho konkrétne má táto pohľadávka pozostávať, v akom rozsahu a členení ide o istinu. Dohodu o privátnej novácii považuje za úkon, ktorým sa mali prekryť neprijateľné zmluvné podmienky dojednané v skoršom spotrebiteľskom úvere, a preto táto dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, resp. neplatným právnym úkonom. Ochrana spotrebiteľa k novácii kladie totiž výrazné limity a spotrebiteľ nováciou nemôže strácať ochranu, ktorú mu poskytuje zákon. O zachovanej identite spotrebiteľského záväzku svedčí aj rozhodovacia prax súdov, pričom žalobkyňa príkladmo dala do pozornosti súdu rozhodnutie NS SR, v zmysle ktorého právo spotrebiteľa domáhať sa na súde určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, zostáva zachované aj voči tomu, na koho dodávateľ postúpil svoju pohľadávku z úveru (R 72/2019). Z toho dôvodu okrem zmluvy o novácii za daného stavu podľa nej naďalej je nutné skúmať aj predchádzajúcu úverovú zmluvu z hľadiska (ne)dodržania ustanovení o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch.

11. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. zo dňa 16.08.2021 potvrdil uznesenie vo výroku I. a odmietol odvolanie proti výroku II. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dôvody a právne závery súdu prvej inštancie vyjadrené v odôvodnení napadnutého uznesenia sú vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Niet pochýb o tom, že dohoda z 19.6.2015 o zrážkach zo mzdy medzi obchodnou spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako právnym predchodcom banky a žalobkyňou bola uzavretá za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa (vtedy spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o.) podľa dohody z 19.06.2015 o splatení dlhu a o privátnej novácii, ktorou účastníci danej zmluvy všetky svoje sporné práva a nároky vzniknuté na základe ustanovení zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a jej príloh vrátane pohľadávky, ktorá k 19.6.2015 predstavovala 13 836,46 € (istina a príslušenstvo pozostávajúce z vyčíslených nákladov spojených s právnym zastúpením), nahradili právami a povinnosťami v zmysle dohody o privátnej novácii tak, že všetky doterajšie peňažné a nepeňažné nároky zo zmluvy o úvere zanikli ku dňu účinnosti dohody z 19.06.2015 o splatení dlhu a privátnej novácii a nahradili sa záväzkom žalobkyne veriteľovi zaplatiť 13 836,46 € a úroky z omeškania 0,05 % za každý deň omeškania až do zaplatenia z neuspokojenej časti záväzku, pričom tento záväzok ku dňu podpisu dohody bol už splatný v celom rozsahu. V tomto štádiu konania sa javí, že žalobkyňa napr. už i len poukazom na nedostatky zmluvy o úvere spočívajúce v nesprávnom určení celkovej výšky nákladov žalobkyne ako spotrebiteľa s platením záväzku z tejto zmluvy (70 x 165,50 € - 6 400 € nie je 4 238,01 €, ako je vyčíslené v úverovej zmluve, ale o 946,99 € viac, t. j. až 5 185 € ako správna celková výška nákladov úveru), opodstatnene namieta nesprávnosť výpočtu výšky jej záväzku z danej úverovej zmluvy, pretože v zmysle o spotrebiteľských úveroch zákonným dôsledkom už aj len tohto jediného nedostatku zmluvy je, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že poť. v dôsledku toho je nesprávne deklarovaná výška záväzku žalobkyne aj v dohode z 19.06.2015 o splatení dlhu a o privátnej novácii, na zabezpečenie plnenia ktorého sa majú vykonávať zrážky z jej mzdy. Žalobkyňa už len týmto tak jednoznačne osvedčila, že zrážky z jej mzdy na základe výzvy žalovaného 1 na uspokojenie pohľadávky k 01.10.2019 vo výške 14 062,79

€, sa majú vykonávať na uspokojenie pohľadávky, výška ktorej bezpochyby presahuje zákonnú výšku skutočného dlhu žalobkyne z danej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ žalovaný v 1. rade ako právny nástupca pôvodného veriteľa (banky) tvrdí, že dohoda o splatení dlhu a o privátnej novácii z 19.06.2015 úplne nahradila pôvodný záväzok žalobkyne zo zmluvy o úvere jej novým záväzkom vtedajšiemu veriteľovi (PRO CIVITAS, s.r.o.) zaplatiť 13 836,46 €, niet pochýb, že v danom prípade obe sporové strany za kľúčovú považujú (aj) túto dohodu z 19.06.2015, pričom medzi stranami nie je zhoda ani v tom, ako si vysvetľujú právne účinky danej dohody a jej vplyv na trvanie, či existenciu pôvodného záväzku žalobkyne ako spotrebiteľa zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo 17.08.2010. Vyriešenie tejto otázky nepochybne bude predmetom dokazovania vo veci samej, avšak z hľadiska rozhodovania o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým táto sa domáha, aby došlo k pozastaveniu vykonávania zrážok zo mzdy na základe spornej dohody o zrážkach zo mzdy, pre posúdenie právnych účinkov danej dohody o splatení dlhu a o privátnej novácii je právne významné aj to, že žalobkyňa spochybnila nielen výšku v danej dohode deklarovaného jej záväzku voči veriteľovi, ale aj hmotnoprávne oprávnenie žalovaného 1 na prijatie plnenia zo záväzku majúceho svoj pôvod v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo 17.08.2010 tvrdiac, že subjekt, s ktorým ona dohodu z 19.06.2015 o splatení dlhu a o privátnej novácii uzavrela, nie je právnym nástupcom banky ako jej pôvodného veriteľa z danej úverovej zmluvy vzhľadom na to, že banka nedodržala zákonné podmienky ustanovené v o bankách, za ktorých banka bez súhlasu klienta môže svoju splatnú pohľadávku alebo jej časť postúpiť na nebankový subjekt. Tým žalobkyňa pre účely nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne spochybnila, či účastníkmi dohody z 19.06.2015 vôbec boli účastníci pôvodného úverového záväzkového vzťahu, prípadne ich právni nástupcovia, pretože len týmito subjektmi uzavretá dohoda o novácii môže mať zákonom ustanovené právne účinky ( Obč. zák.) a v dôsledku toho dostatočne osvedčila, že zrážky z jej mzdy sa zrejme vykonávajú v prospech subjektu, ktorý nie je právnym nástupcom pôvodného veriteľa, t. j. v jeho prospech sa vykonávajú neoprávnene, keďže žalovaný 1 zrejme nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia na prijatie plnenia zmluvnej povinnosti žalobkyne.

12. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 01.02.2022. Žalobkyňa a jej právny zástupca sa pojednávanie zúčastnili. Nedostavil sa žalovaný, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti. Vychádzajúc z súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu a žiadala žalobe vyhovieť. 13. Súd vykonal dokazovanie podaniami a vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci: 14. V konaní bolo zistené, že žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom žalovaného - Poštovou bankou, a.s. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 17.08.2010 vo výške 6.400 €, ktorý mala žalobkyňa splácať v 70tich mesačných splátkach po 165,50 € mesačne. Celková výška nákladov bola 4.238,01 €, úroková sadzba 19% ročne, priemerná RPMN 18,09%, RPMN 20,74%. 15. Žalovaný dňa 19.06.2015 uzatvoril so žalobkyňou Dohodu o splatení dlhu, Dohodu o privátnej novácii, na základe ktorej sa účastníci tejto dohody dohodli, že všetky svoje práva a nároky, ktoré vznikli na základe ustanovení Zmluvy o úvere č. 5721503810 a jej príloh sa nahradia právami a povinnosťami v tejto dohode, teda zanikajú ku dňu účinnosti tejto dohody a nahrádzajú sa nasledujúcim záväzkom dlžníka zaplatiť veriteľovi dlh vo výške 13.836,46 €, ktorý je zložený z istiny pohľadávky a z príslušenstva pozostávajúceho z vyčíslených nákladov spojených s právnym zastúpením, ktorý dlžník bez akýchkoľvek pochybností, najmä o výške dlhu či dôvode vzniku, uznáva čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu. V prípade ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením záväzku, zaväzuje sa veriteľovi zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania až do zaplatenia z neuspokojených častí záväzku. 16. V rovnaký deň ako Dohoda o splatení dlhu, Dohoda o privátnej novácii bola žalobkyňou podpísaná aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, v zmysle ktorej veriteľ a dlžník uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. Obč. zák., ktorá je zabezpečením uspokojenia pohľadávky veriteľa podľa čl. II Dohody o splatení dlhu a privátnej novácii zo dňa 19.06.2015. Dlžník podpisom tejto Dohody potvrdzuje, že bol poučený a je si plne vedomý právnych dôsledkov jej uzatvorenia a že, v prípade, ak nebude riadne a včas uhrádzať splátky dlhu podľa Dohody o splatení dlhu a privátnej novácii zo dňa 19.06.2015, veriteľ je oprávnený predložiť túto Dohodu o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy na vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške podľa Nariadenia č. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a ich poukazovanie Veriteľovi vo výške ako pri zrážkach pri výkone rozhodnutia. Dlžník podpisom tejto

Dohody potvrdzuje, že pri jej podpisovaní konal slobodne a vážne a že Dohoda nebola uzavretá v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, a že si bol vedomý možnosti ju odmietnuť. 17. Žalovaný listom zo dňa 01.10.2019 (č. l. 17) požiadal zamestnávateľa žalobkyne (pôvodne žalovaný v 2. rade) o realizáciu výkonu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného v 1. rade vzniknutej na základe Dohody o splatení dlhu a privátnej novácii uzatvorenej z dôvodu nesplatenia úveru zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, pričom dlh žalobkyne ustálil ku dňu 01.10.2019 na sumu 14.062,97 €. 18. Podľa ust. (ďalej len „Obč. zák.“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 19. Podľa Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 20. Podľa Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 21. Podľa ust. Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 22. V odseku 4 tohto ustanovenia sú uvedené neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách len príkladmo, pričom pod písmenom a/ sa považuje za neprijateľnú podmienku aj tá, podľa ktorej má spotrebiteľ plniť a s ktorou nemal možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy. 23. Podľa odseku 5 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa odseku 9 neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. 24. Podľa Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať vopred svojich práv, ktorému tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 25. Podľa ust. Obč. zák. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 26. Podľa a Obč. zák. uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. 27. Podľa Obč. zák. právny úkon musí byť urobený určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Pre dohodu o zrážkach zo mzdy platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch a nasl. 28. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom bola uzavretá zmluva o úvere. Následne žalobkyňa a žalovaný uzavreli Dohodu o splatení dlhu, Dohodu o privátnej novácii, ktorá nahradila pôvodnú zmluvu a osobitne bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy podľa Obč. zák. k Dohode o privátnej novácii, pričom táto dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v deň uzavretia Dohody o privátnej novácii súčasne s touto Dohodou, pričom aj Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vopred vypracovaná formulárová dohoda. 29. Súd sa v prvom rade zaoberal (ne)platnosťou Dohody o privátnej novácii ako predbežnou otázkou a dospel k záveru, že Dohoda o splatení dlhu, Dohoda o privátnej novácii obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nie je určitá, nie je zrejmé, čo presne tvorí dlžná suma. Dohoda o splatení dlhu je neprimeraná v právach a povinnostiach zmluvných strán jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, jednostranne výhodná pre veriteľa (žalovaného), žalobkyňa uznala dlh vo výške 13.836,46 €, pričom pôvodný záväzok žalobkyne bol vo výške 6.400 € a celkové náklady spotrebiteľského úveru boli 4.238,01 €( spolu 10.638,01 €). Nie je zrejmé, čo tvorí samotnú pohľadávku, pričom podľa Dohody ju tvorí dlžná istina a príslušenstvo pozostávajúce z vyčíslených nákladov spojených s právnym zastúpením, teda tieto náklady mali tvoriť sumu 7.436,46 € (13.836,46 € - 6.400 €) a sú vo vyššej výške ako samotná pohľadávka. Zo strany žalovaného pri uzatváraní Dohody o splatení dlhu boli použité nekalé praktiky, skryté za možnosť úhrady dlhu v splátkach, pričom žalobkyňa takto uznala dlh v zjavne neexistujúcej výške, ktorého väčšina (7.436,46 €) bola tvorená príslušenstvom pozostávajúceho z vyčíslených nákladov spojených s právnym zastúpením (nevedno akým). Celé toto konanie žalovaného a aj samotná Dohoda o splatení dlhu je v rozpore s dobrými mravmi ( Obč. zák.), preto je neplatná. Takéto počínanie žalovaného nemôže požívať súdnu ochranu.

30. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ so svojim dlžníkom. Ako taká je samostatnou dohodou uzatvorenou podľa ustanovení , a preto sa na ňu vzťahujú okrem špeciálnych ustanovení aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch a nasl. Obč. zák. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom, čo znamená, že musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto inštitútu. Ak teda nie je určito a zrozumiteľne v dohode o zrážkach zo mzdy vyčíslená pohľadávka, ktorá sa má zabezpečiť, môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez akýchkoľvek možností dlžníka na obranu uplatní pohľadávku vo výške, na ktorú by nemal pri náležitej súdnej kontrole nárok v plnom rozsahu. V prípade, že zabezpečená pohľadávka v dohode o zrážkach zo mzdy nie je presne a úplne konkretizovaná, bez konkrétneho vyčíslenia tejto zabezpečenej pohľadávky, sa potom od spotrebiteľa de facto vyžaduje uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzatvorením dohody preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve a zároveň plnením, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy, čo Obč. zák. v považuje za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských právnych vzťahoch. 31. V danom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala konkrétnu výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, odkazuje len na Dohodu o splatením dlhu, kde má byť táto pohľadávka špecifikovaná, a tak vznikla aj hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, keďže veriteľovi takáto dohoda umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú spolu s Dohodou o splatení dlhu nemožno považovať za individuálne dojednanú, preto je neplatná v súlade s ust. Obč. zák. a takisto je neplatná pre neurčitosť v zmysle ust. Obč. zák. 32. Súčasne platí, že Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nemôže platne zabezpečovať neplatnú Dohodu o splatení dlhu. 33. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu súd žalobu žalobkyne považoval za dôvodnú, preto žalobe vyhovel, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 34. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. Podľa ust. ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 38. O nároku na náhradu trov konania (vrátane trov konania neodkladných opatrení) súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).