Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 239/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára

a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , zastúpeného advokátom

, , ktorou namieta porušenie

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ústavného súdu

Slovenskej republiky v konaní o sťažovateľových sťažnostiach z 2. novembra 2017

a 10. novembra 2017, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ústavného

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v konaniach o sťažovateľových

sťažnostiach z 2. novembra 2017 a 10. novembra 2017.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta nečinnosť

ústavného súdu na základe tvrdenia o tom, že o jeho podaniach z 2. novembra 2017

(doručené ústavnému súdu 7. novembra 2017, pozn.) a 10. novembra 2017 (doručené

ústavnému súdu 16. novembra 2017, pozn.), ktoré boli označené ako sťažnosti, nebolo

dosiaľ rozhodnuté, čím dochádza k zbytočným prieťahom.

3. Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné ľudské práva a slobody sťažovateľa podľa ods. (2)

Slovenskej republiky v spojení a čl. 6 ods. (1) Medzinárodného Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, boli Ústavným súdom Slovenskej republiky porušené.

2. Ústavný súd SR prikazuje Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby vo veci konal

a obnovila stav pred porušením základných ľudských práva a slobôd sťažovateľa.

3. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná zaplatiť sťažovateľovi

náhradu trov konania...“

4. Ústavný súd z evidencie vlastnej rozhodovacej činnosti zistil, že podania

z 2. novembra 2017 a 10. novembra 2017 boli podľa obsahu vyhodnotené ako doplnenie

sťažnosti doručenej ústavnému súdu 25. októbra 2017 vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VI/3 Gc 236/17/1000-4.

Táto sťažnosť ani v spojení s uvedenými doplneniami však nespĺňala náležitosti ustanovené

zákonom pre sťažnosť podľa , a preto ju ústavný súd uznesením

sp. zn. z 28. novembra 2017 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

7. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

8. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

III.

10. Predmetom predbežného prerokovania je sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Predpokladom vyslovenia porušenia týchto práv je v zmysle

doterajšej judikatúry ústavného súdu trvajúce súdne konanie, v ktorom je sťažovateľom

označený orgán verejnej moci neodôvodnene nečinný alebo je jeho postup neefektívny

takým významným spôsobom, že to vytvára stav, ktorý je nezlučiteľný s podstatou

a obsahom základného práva podľa , resp. práva podľa

dohovoru.

11. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnostnou argumentáciou a prílohami

sťažnosti konštatuje, že sťažovateľovo tvrdenie o tom, že ústavný súd je vo veci jeho podaní

nedôvodne nečinný, nie je pravdivé. Podanie z 2. novembra 2017 a 10. novembra 2017 boli

ako doplnenia skoršej ústavnej sťažnosti predmetom posudzovania v konaní vedenom

ústavným súdom pod sp. zn. a bolo o nich rozhodnuté uznesením

z 28. novembra 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. februára 2018.

12. Vzhľadom na to, že aktuálna ústavná sťažnosť namieta prieťahy v právoplatne

skončenom konaní, v čase po nastolení právnej istoty nie je možné uvažovať o trvajúcom

zásahu ústavného súdu porušujúcom označené práva sťažovateľa. Ústavný súd preto

sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g)

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2019