Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 185/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša

Szigetiho (sudca spravodajca) prerokoval prijatý návrh ,

, , zastúpeného advokátkou JUDr.

Denisou Jánošíkovou, Klincová 37, Bratislava, na preskúmanie rozhodnutia Miestneho

zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Vajnory č. 56/2019 zo 17. apríla 2019 prijatého

podľa ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení ústavného a takto

rozhodol:

1. Rozhodnutie Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Vajnory

č. 56/2019 zo 17. apríla 2019 prijaté podľa ústavného o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona

č. z r u š u j e a vec v r a c i a Miestnemu zastupiteľstvu mestskej časti

Bratislava-Vajnory na ďalšie konanie.

2. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava-Vajnory j e p o v i n n é uhradiť

trovy právneho zastúpenia v sume 415,51 € (slovom

štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Denisy

Jánošíkovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I. Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) uznesením

č. k. -33 z 3. júla 2019 prijal na ďalšie konanie návrh

, , (ďalej len

„navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti

Bratislava-Vajnory (ďalej len „miestne zastupiteľstvo“) č. 56/2019 zo 17. apríla 2019 (ďalej

len „napadnuté rozhodnutie“) prijatého podľa ústavného o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona

č. (ďalej len „“).

2. Miestne zastupiteľstvo napadnutým rozhodnutím rozhodlo, že navrhovateľ tým, že

nepodal písomne oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov

do 10. januára 2019, porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu, za čo mu miestne zastupiteľstvo podľa čl. 9 ods. 10 písm. a)

a čl. 9 ods. 16 tohto ústavného zákona uložilo pokutu v sume 1 013 €.

3. Navrhovateľ pred ústavným súdom nespochybňuje to, že by si svoju povinnosť

podľa označeného ustanovenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu nesplnil,

namieta však výšku jemu uloženej pokuty, ktorá mala byť chybne (nezákonne) vypočítaná.

4. Navrhovateľ tvrdí, že podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu mu mala byť uložená pokuta v sume zodpovedajúcej jeho mesačnému

platu, teda 0 €, resp. v sume mesačného platu iných poslancov miestneho zastupiteľstva,

teda 88 €. Navrhovateľ argumentuje, že ak miestne zastupiteľstvo v jeho prípade

postupovalo podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a za jeho

mesačný plat považovalo priemernú nominálnu mesačnú mzdu v hospodárstve Slovenskej

republiky za uplynulý rok, konalo v rozpore s týmto ústavným zákonom, keďže predmetné

ustanovenie sa vzťahuje na konanie orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. a) ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu (výbor), nie na konanie orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b)

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu (obecné zastupiteľstvo).

5. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že

napadnutým rozhodnutím bol porušený ,

napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil miestnemu zastupiteľstvu na ďalšie konanie.

Zároveň navrhol, aby ústavný súd rozhodol aj o porušení čl. 7 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutým rozhodnutím

a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia.

II. Vyjadrenie miestneho zastupiteľstva a replika navrhovateľa

6. Miestne zastupiteľstvo sa k návrhu navrhovateľa vyjadrilo prípisom

č. ST-R/4727/703/2019/KOM z 19. júla 2019.

Miestne zastupiteľstvo zrekapitulovalo priebeh konania proti navrhovateľovi

a uviedlo, že poslancovi miestneho zastupiteľstva patrí za výkon poslaneckej činnosti:

„a) mesačná odmena vo výške 126 eur

b) odmena za účasť na zasadnutí komisie, vo výške 15 eur za zasadnutie,

c) odmena predsedu komisie za vedenie zasadnutia komisie vo výške 20 eur

d) odmena za výkon funkcie sobášiaceho vo výške 20 eur za sobáš.“

Miestne zastupiteľstvo ďalej uviedlo, že jedna dvanástina reálneho ročného príjmu

navrhovateľa za výkon funkcie poslanca predstavuje 0 €, avšak príjem, na ktorý by mal

nárok, predstavuje 126 €. Mieste zastupiteľstvo zároveň poukázalo na skutočnosť, že

navrhovateľ sa žiadnym jemu formálne či neformálne adresovaným úkonom nevzdal

svojej odmeny, ale (iba) mestskej časti neposkytol nevyhnutnú súčinnosť na to, aby mu

mohla byť odmena vyplatená.

Pokiaľ ide o výšku navrhovateľovi uloženej pokuty, miestne zastupiteľstvo

poukazuje na rozhodnutia Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky

Bratislava, ktoré priložilo k svojmu vyjadreniu. Týmito rozhodnutiami boli tamojším

poslancom za obdobné porušenie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu uložené

pokuty vo výške 954 € v roku 2018, resp. 1 013 € v roku 2019, teda pokuty vypočítané,

aplikujúc čl. 9 ods. 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Miestne zastupiteľstvo ďalej k výške uloženej pokuty uviedlo, že ak by sa

pri stanovovaní výšky pokuty malo vychádzať iba zo skutočného ročného príjmu

navrhovateľa, uloženie pokuty by stratilo svoj sankčný zmysel. Účel pokuty podľa

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu spočíva na jednej strane v odradení

verejného funkcionára od neplnenia alebo porušovania povinností alebo obmedzení

podľa predmetného ústavného zákona a zároveň predstavuje sankciu verejného funkcionára

za dokonané nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo obmedzenia ustanoveného

týmto ústavným zákonom alebo iným zákonom.

Text ústavného zákona o ochrane verejného záujmu neumožňuje miestnemu

zastupiteľstvu a ani ústavnému súdu zohľadniť pri rozhodovaní konkrétne okolnosti prípadu

a znížiť pokutu, t. j. miestne zastupiteľstvo a ani ústavný súd nemajú vo vzťahu k uloženej

pokute moderačné oprávnenie.

Na záver miestne zastupiteľstvo uviedlo, že z jeho pohľadu, ako i z pohľadu

rozhodovania obecných zastupiteľstiev a zastupiteľstiev samosprávnych krajov považuje

za dôležité ustáliť, ako by mali v obdobných prípadoch postupovať, a to aj s ohľadom na to,

či sa verejný funkcionár vzdal svojej odmeny, alebo sa jej nevzdal, má na ňu právny nárok,

ale zatiaľ mu nebola vyplatená.

7. Navrhovateľ doručil ústavnému súdu repliku k vyjadreniu miestneho

zastupiteľstva, v ktorej konštatoval, že predmetné vyjadrenie potvrdzuje ním namietané

dôvody nesprávnosti uloženia pokuty, pričom miestne zastupiteľstvo sa k nesprávnej

aplikácii ústavného zákona podľa jeho názoru vôbec nevyjadrilo. Napokon poukázal na to,

že ďalšie tvrdenia miestneho zastupiteľstva uvádzané v jeho vyjadrení nemajú pre

posúdenie predmetnej veci relevanciu, a preto sa k nim, sledujúc hospodárnosť konania,

nebude vyjadrovať.

III. Posúdenie veci ústavným súdom

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“)

ústavný súd preskúma, či rozhodnutie orgánu verejnej moci príslušného na konanie

a rozhodovanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je

v súlade s a príslušnými právnymi prepismi vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov.

9. Ústavný súd konštatuje, že medzi účastníkmi konanie nie je sporné, že k porušeniu

povinnosti navrhovateľa podľa čl. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

skutočne došlo. Medzi miestnym zastupiteľstvom a navrhovateľom je však sporné, aká mala

byť navrhovateľovi uložená pokuta za porušenie tejto povinnosti.

10. Ústavný súd už judikoval, že v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preskúmava aj správnosť výšky pokuty

uloženej verejnému funkcionárovi (PLz. ).

11. V zmysle ustálenej judikatúry má totiž každý právo na to, aby sa v jeho veci

vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy (, ).

12. Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide

o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7.

Podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v prípade,

ak mesačný plat verejného funkcionára, voči ktorému vedie konanie orgán uvedený

v čl. 9 ods. 1 písm. a), je nižší ako priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve

Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, pri výpočte sumy podľa odseku 10

sa za mesačný plat považuje priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve

Slovenskej republiky za uplynulý kalendárny rok.

Podľa čl. 9 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného záujmu konanie o návrhu

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“)

vykonáva výbor, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. a) až n)

a t) až zk).

Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane verejného záujmu konanie o návrhu

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“)

vykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených

v čl. 2 ods. 1 písm. o) a p).

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. p) zákona o ochrane verejného záujmu tento ústavný zákon

sa vzťahuje na funkcie poslancov mestských zastupiteľstiev a poslancov zastupiteľstiev

mestských častí v Bratislave a v Košiciach.

13. Ústavný súd konštatuje, že navrhovateľ je poslancom miestneho zastupiteľstva,

teda verejným funkcionárom podľa čl. 2 ods. 1 písm. p) zákona o ochrane verejného

záujmu. Konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov vykonáva v jeho prípade v zmysle čl. 9 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane verejného

záujmu obecné zastupiteľstvo (miestne zastupiteľstvo).

14. Z citovaného čl. 9 ods. 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktorým

sa upravuje výpočet sumy pokuty pre verejného funkcionára, vyplýva, že označené

ustanovenie sa aplikuje iba (!) na verejného funkcionára, voči ktorému vedie konanie orgán

uvedený v čl. 9 ods. 1 písm. a) ústavného zákona (výbor). Keďže voči navrhovateľovi

vykonáva v zmysle čl. 9 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane verejného záujmu konanie

miestne zastupiteľstvo, výpočet sumy pokuty, ktorá mala byť navrhovateľovi uložená,

nemožno na základe označeného ustanovenia upravovať.

15. Rovnaký záver vyplýva aj z dôvodovej správy k ústavnému zákonu

č. , ktorým sa mení a dopĺňa ústavný o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (pozri časť „K čl. I bod 14“).

16. Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že vo veci navrhovateľa miestne

zastupiteľstvo pri výpočte pokuty aplikovalo ustanovenie zákona o ochrane verejného

záujmu, ktoré v danom prípade aplikovať nemožno, a preto postupovalo v rozpore s týmto

ústavným zákonom. V dôsledku nesprávnej aplikácie predmetného ustanovenia vo veci

navrhovateľa mu bola uložená pokuta vyššia než pokuta, aká mu podľa ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu mohla a mala byť uložená.

17. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa na to, aby ústavný súd rozhodol o porušení

čl. 7 dohovoru v jeho veci, ústavný súd konštatuje, že v tomto druhu konania takéto

rozhodnutie vydať nemôže (pozri ).

18. Vzhľadom na argumentáciu miestneho zastupiteľstva (pozri bod 6 tohto nálezu)

ústavný súd nad rámec už uvedeného považuje za potrebné vyjadriť sa aj k otázke výpočtu

pokuty v situácii, ak by sa verejný funkcionár (poslanec miestneho zastupiteľstva) vzdal

svojej odmeny alebo by sa jej nevzdal, má na ňu právny nárok, ale zatiaľ mu nebola

vyplatená.

19. Pokiaľ ide o konkrétnu situáciu navrhovateľa, miestne zastupiteľstvo poukázalo

na skutočnosť, že navrhovateľ sa odmeny za výkon funkcie poslanca miestneho

zastupiteľstva nevzdal, ale iba neposkytol nevyhnutnú súčinnosť na to, aby mu mohla byť

táto odmena vyplatená. Navrhovateľ túto skutočnosť vo svojej replike žiadnym spôsobom

nespochybnil. Navrhovateľ teda má nárok na vyplatenie odmeny za výkon svojej funkcie,

avšak táto mu zatiaľ z dôvodu jeho nesúčinnosti vyplatená nebola.

20. V prípade navrhovateľa, ktorý sa svojej odmeny nevzdal, je preto pri určení

výšky pokuty potrebné vychádzať z odmeny, na ktorú má nárok, a to aj v prípade, ak mu

ešte nebola vyplatená.

21. Pre úplnosť a potreby praxe považuje ústavný súd za vhodné vyjadriť sa aj

k situácii, keď sa poslanec miestneho zastupiteľstva vzdá svojej odmeny. V danej situácii by

podľa navrhovateľa mala byť akákoľvek jemu uložená pokuta podľa ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu 0 eur, keďže všetky týmto zákonom ustanovené pokuty sa

vypočítavajú ako násobok mesačnej odmeny.

22. Ústavný súd konštatuje, že na obdobnú situáciu reagoval ústavodarca ústavným

, ktorým novelizoval ústavný a zaviedol

v ňom spôsob ukladania pokút verejným funkcionárom, voči ktorým vedie konanie výbor

Národnej rady Slovenskej republiky a ktorý majú za výkon tejto funkcie odmenu,

resp. plat 0 eur. Ústavodarca v dôvodovej správe poukázal na to, že „sankcia vo výške

násobkov nuly sa míňa účinkom“.

23. Aj ústavný súd, zohľadňujúc zmysel a účel ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu, ktorým je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu

pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov

verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej

funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou

spojeného na osobný prospech (, ), ako aj na sankčný

a preventívny charakter pokuty konštatuje, že v situácii, ak sa verejný funkcionár podľa

čl. 2 ods. 1 písm. p) zákona o ochrane verejného záujmu (poslanec mestského zastupiteľstva

a poslanec zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave a v Košiciach) vzdá svojej odmeny,

je potrebné pri výpočte pokuty vychádzať z odmeny, ktorá by tomuto verejnému

funkcionárovi mala byť vyplatená v prípade, ak by sa svojej odmeny nevzdal.

24. Navyše, takýto výklad sleduje zámer ústavodarcu vyjadrený v ústavnom zákone

č. , ktorým sa mení a dopĺňa , keď

s účinnosťou od 1. januára 2020 bude možné uložiť pokutu za nesplnenie si povinnosti

podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu aj opakovane. Ukladanie pokuty

za porušenie povinnosti vypočítanej ako násobok nulovej odmeny, a to opakovane, by sa

podľa ústavného súdu úplne míňalo zmyslu a účelu ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu.

IV. Záver

25. Podľa ústavný súd nálezom zruší

rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci a vec mu vráti na ďalšie konanie, ak zistí, že

rozhodnutie nie je v súlade s alebo príslušnými právnymi prepismi vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.

26. Keďže ústavný súd zistil, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ústavným

zákonom o ochrane verejného záujmu, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil miestnemu

zastupiteľstvu na ďalšie konanie.

27. Podľa ak ústavný súd zruší rozhodnutie

príslušného orgánu verejnej moci a vec mu vráti na ďalšie konanie, je tento orgán verejnej

moci viazaný právnym názorom ústavného súdu.

28. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

29. Ústavný súd navrhovateľovi priznal úhradu za dva úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade príslušnými ustanoveniami

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,

a to za dva úkony vykonané v roku 2019 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia,

písomné podanie sťažnosti), a to každý úkon 163,33 €, t. j. spolu 326,66 €, čo spolu

s režijným paušálom dvakrát 9,8 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 346,26 €.

Ústavný súd nepriznal úhradu za úkon právnej služby (replika k vyjadreniu odporcu),

pretože táto replika neobsahovala žiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie ústavného

súdu. Keďže advokátka JUDr. Denisa Jánošíkova je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej

aj „DPH“), čo bolo ústavným súdom overené v príslušnom zozname daňových subjektov

registrovaných pre daň z pridanej hodnoty, uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške

20 % podľa vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov. Ústavný súd teda celkovo priznal úhradu trov vo výške

415,51 € (bod 2 výrokovej časti tohto nálezu).

30. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2019