Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 278/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti LUXIS, s. r. o.,

IČO 46 274 880, Račianska 77, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom

Kovácsom, advokátska kancelária, Ružová dolina 613/17, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia , , a 3, a

Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 26. júla 2018, ale aj a

Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 29. mája 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti LUXIS, s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola elektronicky

8. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti LUXIS, s. r. o.,

IČO 46 274 880, Račianska 77, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia , , a 3, a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 26. júla 2018, ale aj a , ako aj

dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. mája 2019.

2. Sťažovateľka namieta, že vzhľadom na , a

písm. f) a o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ako aj

ods. 2 sťažovateľke nie sú dostupné žiadne iné právne

prostriedky, ktorými by sa mohla domáhať vykonania nápravy v súvislosti s nezákonným

postupom a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu, ktorými došlo k porušeniu jej

označených práv podľa a dohovoru. Sťažovateľka vyčerpala všetky riadne opravné

prostriedky, použitie ktorých v danom prípade existujúca právna úprava umožňovala, avšak

k zjednaniu nápravy a odstráneniu nepriaznivých následkov nezákonného zásahu

a porušenia základných práv sťažovateľky do podania ústavnej sťažnosti nedošlo, pričom

iné právne prostriedky (dovolanie) v danom prípade nie sú prípustné.

3. K porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a práva konať pred súdom podľa

, práva na verejné vyhlásenie rozsudku podľa , ako

aj čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale aj práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru

došlo vydaním rozhodnutia vo veci samej vo forme uznesenia o zamietnutí návrhu.

Ide o taký postup, ktorým okresný súd porušil niekoľko základných práv sťažovateľky,

keďže o veci samej mal rozhodnúť rozsudkom. Rozhodnutím vo forme uznesenia namiesto

rozsudku tak došlo k porušeniu práva sťažovateľky na verejné vyhlásenie rozsudku a práva

na vyhlásenie rozsudku v mene Slovenskej republiky v zmysle , ako aj

základného práva na dvojinštančné konanie, teda práva podať opravný prostriedok. Návrh

na súpis hnuteľných vecí podľa ustanovenia vzhľadom

na tento špeciálny postup bol vecou samou, bol teda samotným predmetom konania,

o ktorom mal okresný súd povinnosť rozhodnúť rozsudkom, a nie uznesením (§ 234 a § 212

ods. 1 ). Pokiaľ i napriek tomu rozhodol uznesením, odňal

sťažovateľke právo v zmysle .

4. Podľa sťažovateľky okresný súd vydaním uznesenia namiesto rozsudku odňal

sťažovateľke právo na podanie opravného prostriedku, ktoré by jej za bežných okolností

patrilo. Vydaním uznesenia namiesto rozsudku vo veci samej okresný súd odňal

sťažovateľke právo konať pred súdom a znemožnil jej domáhať sa preskúmania súdneho

rozhodnutia v medziach kasačného opravného prostriedku. Právo sťažovateľky

na dvojinštančné konanie preto bolo porušené.

5. Okresný súd dospel k názoru, že poverovať súdneho exekútora spísaním

zadržaných vecí súdom alebo vykonávať zo strany súdu akýsi predbežný súpis vecí je za

danej situácie neúčelné a nehospodárne. Ide o právny záver, ktorý je pre sťažovateľku

prekvapivý a znamená odopretie spravodlivosti. Nezákonné zamietnutie návrhu na súpis

hnuteľných vecí podľa so zdôvodnením, že poverovať

súdneho exekútora je neúčelné a nehospodárne, znamená vo svojich dôsledkoch neprípustné

odopretie súdnej ochrany uplatnenému subjektívnemu právu.

6. Za rovnako arbitrárne považuje sťažovateľka aj tvrdenie okresného súdu o tom, že

súpis hnuteľných vecí by mal byť údajne spojený s neprimeranými nákladmi. Ide o tvrdenie,

ktoré nebolo nijako podložené. Samotný úkon vykonania súpisu je otázkou doslova 20

minút.

7. Pre sťažovateľku je nepochopiteľné, že všeobecné súdy nerozlišujú medzi jej

záložným a zádržným právom. Záložné právo sťažovateľky vyplýva jednak z čl. III bodu

5 zmluvy o nájme nebytových priestorov z 27. januára 2014 („právo veci nájomcu predať

a z výťažku uspokojiť svoje splatné pohľadávky voči nájomcovi, pričom zbytok je povinný

vrátiť nájomcovi“), ale tiež z ustanovenia . Na ochranu

zákonného záložného práva môže sťažovateľka zadržať hnuteľné veci žalovanej, pokiaľ jej

pohľadávka na nájomnom nebola uhradená, pretože po odnesení vecí by záložné právo

sťažovateľky k hnuteľným veciam žalovanej zo zákona zaniklo. Ide teda o právny

prostriedok ochrany, ktorým sťažovateľka môže ochrániť svoje záložné právo tak, aby ho

neskôr mohla vykonať. Ako to vyplýva z ustanovenia § 672 ods. 2 druhej vety Občianskeho

zákonníka, takýto prostriedok právnej ochrany môže sťažovateľka uplatniť, ak sa hnuteľné

veci odstraňujú (teda ak by hrozil zánik záložného práva odnesením veci) a nájomné nie je

zaplatené alebo zabezpečené. V takom prípade, ak sťažovateľka zadrží hnuteľné veci na

ochranu svojho záložného práva, je povinná požiadať súd o spísanie vecí. Nespísanie

hnuteľných vecí je potom len svojvôľou súdu, ktorý takéto rozhodnutie neoprel o žiadne

zákonné ustanovenie. Uvedeným právnym názorom došlo k porušeniu princípov právneho

štátu a princípu právnej istoty podľa , ako aj k porušeniu základného

práva na spravodlivý súdny proces podľa a dohovoru.

8. Pokiaľ ide o otázku „zabezpečenia“ nájomného (ustanovenie § 672 ods. 2 druhá

veta ), tento zákonný pojem je súdmi vykladaný chybne, a to na

ujmu sťažovateľky z toho dôvodu, že jej pohľadávka údajne má byť zabezpečená ručením.

Ručenie nemá uhradzovaciu funkciu, a preto je slabším prostriedkom ochrany ako záložné

právo. Okresný súd zároveň poprel existujúcu judikatúru tvrdeniami o tom, že pre zmenu

procesného predpisu nie je možné prihliadať na judikatúru posudzujúcu hmotnoprávnu

normu, a že preto by od 1. júla 2016 nemala vo veci existovať žiadna relevantná judikatúra.

Pritom hmotnoprávne ustanovenie druhej vety sa

nezmenilo a sťažovateľka nevidí dôvod na rozdielny výklad za situácie, keď sa o veci

konalo od 29. júla 2014. Druhým porušením legitímnych očakávaní sťažovateľky

vychádzajúcich zo záveru, že ak súd pri žiadosti o preventívny súpis vydá formálne

rozhodnutie, nájomcovi ho doručí až na mieste samom tak, aby nebol zmarený účel

preventívneho súpisu, je postup okresného súdu, ktorý doručil uznesenie žalovanej

a umožnil podať jej odvolanie, čím zmaril účel súpisu. Došlo tým k závažnému zásahu do

princípu právnej istoty, resp. legitímnych očakávaní sťažovateľky a v konečnom dôsledku

k hrubému porušeniu princípu spravodlivosti.

9. Okresný súd neumožnil sťažovateľke reagovať na podanie žalovanej z 24. mája

2018, ktoré žalovaná podala elektronicky, a toto vyjadrenie zaslal sťažovateľke až spolu

s meritórnym rozhodnutím, ktorým návrh zamietol. Ide o postup, ktorým bola porušená

požiadavka na rovnosť zbraní v zmysle čl. 47 ods. 2 a 3, ako aj práva na spravodlivý súdny

proces podľa .

10. Po podaní žiadosti o súpis hnuteľných vecí okresný súd pridelil vec sudcovi

určenému v rozpore s rozvrhom práce na rok 2014, keďže ju pridelil súdnemu oddeleniu

24 Cb. Pritom podľa II. časti Spoločné zásady pre trestnoprávny, občianskoprávny

a obchodnoprávny úsek rozvrhu práce okresného súdu na rok 2014 v zmysle bodu 35b

návrhy na vykonanie súpisu hnuteľných vecí podľa sa

zapisujú do registra „C“ náhodným výberom s tým, že v zmysle bodu 36 v prípade

nejasnosti aplikácie týchto zásad rozhoduje predseda súdu. Z aplikovania zásad

vymedzených rozvrhom práce je zrejmé, že súdne oddelenie 24 Cb je organizačne zaradené

pod Obchodnoprávny register. Predmetná vec je však žiadosťou o vykonanie súpisu

hnuteľných vecí podľa ustanovenia . Napriek

skutočnosti, že v zmysle už spomínaného bodu 35b mal byť predmetný návrh zapísaný

do Občianskoprávneho registra „C“, táto povinnosť splnená nebola. Vzhľadom

na skutočnosť, že žiadosť bola pridelená v rozpore s rozvrhom práce okresného súdu na rok

2014, sťažovateľka namietala nezákonnosť obsadenia súdu, resp. porušenie práva

na zákonného sudcu.

11. Sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

«I. Pridelením návrhu sťažovateľa na súpis hnuteľných vecí podľa § 672 ods. 2

súdnemu oddeleniu 24Cb zapísanému v registri súdnemu oddeleniu v registri „Cb“ a nie

v registri „C“ bola vec pridelená v rozpore s bodom 35b/ Spoločných zásad pre

trestnoprávny, občianskoprávny a obchodnoprávny úsek vymedzených Rozvrhom práce

Okresného súdu Bratislava III na rok 2014, Spr. 3947/2013 v zmysle požiadavky „Návrhy

na vykonanie súpisu hnuteľných vecí podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákona sa zapisujú do

registra „C“ náhodným výberom.“, čím Okresný súd Bratislava III porušil základné právo

sťažovateľa na práva na zákonného sudcu podľa Čl. 48 ods. 2 (správne má byť zrejme

podľa , pozn.) SR a na spravodlivé konanie a rozhodnutie podľa Čl. 46

ods. 1 SR a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Výrokom uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.07.2018, č. k.:

-377 (1314217771), ktorým súd návrh v merite veci zamietol rozhodnutím

vo forme uznesenia, bolo porušené právo sťažovateľa konať pred súdom podľa Čl. 46 ods. 1

SR, právo na verejné vyhlásenie rozsudku v zmysle Čl. 142 ods. 3 SR ako aj

Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj základné právo

sťažovateľa na účinný opravný prostriedok podľa Čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

III. Výrokom uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.07.2018, č. k.:

-377 (1314217771), ktorým súd návrh v merite veci zamietol tak návrh

na súpis hnuteľných vecí ako aj návrh na preventívny súpis s odôvodnením, že so súpisom

by boli spojené neprimerané náklady a takéto konanie by bolo značne nehospodárne, bolo

porušené právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces a na prístup k súdu [denegatio

iustitiae] podľa Čl. 46 ods. 1 SR ako aj Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, a došlo k porušeniu princípu právnej istoty ako súčasti právneho

štátu podľa Čl. 1 ods. 1 SR.

IV. Výrokom uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.07.52018, č. k.:

-377 (1314217771) v spojení s výrokom uznesenia Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 29.05.2019, č. k.: -463 (1314217771), ktorým súd prvej

inštancie zamietol návrh na súpis hnuteľných vecí ako aj návrh na preventívny súpis

s odôvodnením, že „došlo k zmene okruhu vecí“, bolo porušené základné právo sťažovateľa

na spravodlivý súdny proces garantované Čl. 46 ods. 1 SR ako aj Čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V. Postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.:

a ukladaním povinností sťažovateľovi nad rámec zákonného ust. § 672

ods. 2 , a následným výrokom uznesenia Okresného súdu

Bratislava III zo dňa 26.07.2018, č. k.: -377 (1314217771) v spojení

s výrokom uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.05.2019, č. k.: 2Cob/16/2019-

463 (1314217771), ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na súpis hnuteľných vecí ako

aj návrh na preventívny súpis s odôvodnením, že žalobca neuviedol, „aké ďalšie veci, ktoré

sú vlastníctvom odporcu, navrhovateľ stále ešte zadržiava“, ktoré zistenie bolo úlohou súdu

a vlastným predmetom konania, bol porušený základný princíp právneho štátu a princíp

právnej istoty podľa Čl. 1 ods. 1 SR a bolo porušené základné právo sťažovateľa

na spravodlivý súdny proces garantované Čl. 46 ods. 1 SR ako aj Čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

VI. Neprihliadnutím na zmluvné záložné právo sťažovateľa samostatne existujúceho

popri zákonnom záložnom práve sťažovateľa a nevykonaním súpisu hnuteľných vecí

Okresným súdom Bratislava III bolo postupom a výrokom uznesenia Okresného súdu

Bratislava III zo dňa 26.07.2018, č. k.: -377 (1314217771) v spojení

s výrokom uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.05.2019, č. k.:

463 (1314217771), ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na súpis hnuteľných vecí ako

aj návrh na preventívny súpis, bolo porušené základné právo sťažovateľa na spravodlivý

súdny proces garantované Čl. 46 ods. 1 SR ako aj Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

VII. Výrokom uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.07.2018, č. k.:

-377 (1314217771) v spojení s výrokom uznesenia Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 29.05.2019, č. k.: -463 (1314217771), ktorým súd prvej

inštancie zmietol návrh na súpis hnuteľných vecí ako aj návrh na preventívny súpis

z dôvodu, že ručiteľské vyhlásenie je platné, hoci rozsudkom

Okresného súdu Žilina zo dňa 04.07.2017, č. k.: -351 (5114224478)

potvrdeného rozsudkom Krajského súd v Žiline zo dňa 18.04.2018, č. k.: 13Cob/195/2017-

482 (5114224478) bolo totožné ručiteľské vyhlásenie vyhlásené za

absolútne neplatné, bol porušený základný princíp právneho štátu a z neho vyplývajúci

princíp právnej istoty a princíp predvídateľnosti súdneho rozhodovania a ochrany

legitímnych očakávaní podľa Čl. 1 ods. 1 SR a bolo porušené základné právo

sťažovateľa na spravodlivý súdny proces garantované Čl. 46 ods. 1 SR ako aj Čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

VIII. Doručením vyjadrenia protistrany zo dňa 24.05.2018 podaného elektronicky až

spolu s meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie sťažovateľovi v konaní vedenom pred

Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn.: bez možnosti vyjadrenia sa

k nemu, bola postupom Okresného súdu Bratislava III porušená požiadavka na rovnosť

zbraní v zmysle Čl. 47 ods. 2 a 3 SR a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a práva na spravodlivý súdny proces podľa Čl. 46 ods. 1

SR v neprospech sťažovateľa.

IX. Nepodaním návrhu na podanie výkladového stanoviska k jednotnej aplikácii ust.

Okresný súd Bratislava III a Krajský súd v Bratislave

porušili základné právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces garantované Čl. 46 ods. 1

SR ako aj Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

X. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.07.2018, č. k.:

-377 (1314217771) a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

29.05.2019, č. k.: -463 (1314217771) sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému

súdu Bratislava III na ďalšie konanie a rozhodnutie.

XI. Okresnému súdu Bratislava III a Krajskému súdu v Bratislave sa zakazuje

pokračovať v porušovaní označených základných práv sťažovateľa.

XII. Okresný súd Bratislava III a Krajský súd v Bratislave sú povinní nahradiť

sťažovateľovi trovy konania vo výške 346,26 EUR (2 úkony právnej služby – prevzatie

a príprava právneho zastupovania + spísanie ústavnej sťažnosti a jej podanie vrátane

režijných paušálov) na účet advokáta JUDr. Martina Kovácsa..., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Z napadnutých rozhodnutí súdu sťažnosťou

12. Uznesením okresného súdu č. k. -377 z 26. júla 2018 v právnej

veci sťažovateľky ako žalobkyne proti obchodnej spoločnosti s. r. o, ako

žalovanej (ďalej len „žalovaná“) bola žiadosť sťažovateľky o vykonanie súpisu hnuteľných

vecí podľa ustanovenia zamietnutá. Okresný súd

posúdil, že ručiteľské vyhlásenie je platné, v dôsledku čoho sú

pohľadávky sťažovateľky voči žalovanému zo zmluvy o nájme zabezpečené ručením tretej

osoby. Na základe toho súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na

zadržanie hnuteľných vecí v zmysle ustanovenia ,

keďže pohľadávka sťažovateľky voči žalovanému z titulu nájomného je zabezpečená.

Bez ohľadu na uvedené okresný súd posudzuje, že sťažovateľka má v súčasnosti voči

žalovanému právoplatné súdne rozhodnutie na zaplatenie dlžného nájomného vo výške

istiny a príslušenstva. V súčasnosti procesné predpisy nemajú úpravu týkajúcu sa postupu

súdu pri súpise hnuteľných vecí, ani úpravu o výkone rozhodnutia, s výnimkou rozhodnutia

vo veciach maloletých. Výkon rozhodnutia v ostatných veciach je upravený Exekučným

poriadkom. Pri exekúcii na uspokojenie práva na peňažné plnenie exekútor bezodkladne

vykoná potrebné úkony na zistenie majetku postihnuteľného exekúciou v rozsahu

primeranom vymáhanému nároku. S prihliadnutím na uvedené je súd toho názoru, že

sťažovateľka sa môže účinnejšie domáhať ochrany svojich práv postupom podľa

Exekučného poriadku. Po štyroch rokoch od zadržania veci nie je podľa súdu namieste

poverovať súdneho exekútora spísaním vecí v zmysle

a § 195 písm. d) Exekučného poriadku, pretože existuje jednoznačná právna úprava

týkajúca sa súpisu hnuteľných vecí pre účely uspokojenia pohľadávky priznanej

právoplatným súdnym rozhodnutím.

13. Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote odvolanie

s tým, že uznesením okresného súdu boli porušené základné zásady civilného konania,

vo veci rozhodoval sudca určený v rozpore s rozvrhom práce okresného súdu, došlo

k porušeniu princípu právnej istoty, popretiu konštantnej judikatúry, odňatiu práva

sťažovateľky konať pred súdom, porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces,

porušeniu princípu rovnosti zbraní v konaní, porušeniu zásady legitímnych očakávaní

a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Uznesením krajského súdu č. k.

463 z 29. mája 2019 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené. Uznesenie krajského súdu

bolo doručené 8. júla 2019. Odvolací súd bol toho názoru, že odvolanie sťažovateľky nie je

dôvodné. Pokiaľ ide o námietku žalobcu v podanom odvolaní, že v predmetnej veci malo

byť rozhodnuté rozsudkom, a nie uznesením, a že došlo k porušeniu práva na verejné

vyhlásenie rozsudku a , odvolací súd sa pridržiava svojho právneho

názoru, že v predmetnej veci nejde o sporové konanie a je potrebné pri podanom návrhu

zo strany žalobcu na súpis hnuteľných vecí postupovať podľa príslušných ustanovení § 672

.

14. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, že vec mala byť podľa rozvrhu práce daná

do registra „C“ a že bola rozhodnutá nezákonným sudcom, keďže bola nesprávne zapísaná

do oddelenia „Cb“, odvolací súd sa s touto námietkou sťažovateľky nestotožňuje

a poukazuje na to, že aj v prípade, že vec má byť zapísaná do registra „C“ a bola zapísaná

mylne do registra „Cb“, bola náhodným výberom pridelená „príslušnému“ sudcovi. Nebolo

tak porušené právo na spravodlivý proces. Odvolací súd dospel k záveru, že vec bola

pridelená zákonnému sudcovi, keďže mylný zápis nebol zo strany sudcu v stanovenej lehote

namietaný. Odvolací súd navyše poukazuje na skutočnosť, že sporným medzi

sťažovateľkou a žalovaným z hľadiska posúdenia súdu bola otázka, či predmetná vec je

sporovým alebo nesporovým konaním. S ohľadom na to nemožno zapísanie veci v registri

„Cb“ považovať za takú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Sudca, ktorému bola vec pridelená, je sudcom Okresného súdu Bratislava III.

Zo žiadnych listinných dôkazov nebolo preukázané, že by mu nebola vec pridelená

zákonným spôsobom, pretože sudca, ktorý v predmetnej veci rozhodoval, je sudcom

Okresného súdu Bratislava III. Aj napriek tomu, že rozhoduje spory zaradené v registri

„Cb“, nebolo preukázané, že by mu táto vec nebola pridelená náhodným výberom.

Zapísanie veci do súdneho oddelenia „24 Cb“ nie je porušením základného práva žalobcu

na zákonného sudcu garantovaného v a prvej vety dohovoru.

Sudca, ktorý rozhoduje v oddelení „Cb“, môže rozhodovať nesporovú vec z oddelenia „C“,

pokiaľ mu bola pridelená náhodným výberom.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že

ručiteľský záväzok je platným záväzkom. Stotožňuje sa i so záverom,

že vo veci o zaplatenie nájomného s príslušenstvom bolo v prospech sťažovateľky

právoplatne rozhodnuté Okresným súdom Žilina v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v

Žiline, preto sa sťažovateľka môže účinne domáhať ochrany svojich práv postupom podľa

Exekučného poriadku. V súčasnosti platné procesné predpisy

a nemajú úpravu týkajúcu sa postupu súdu pri súpise

hnuteľných vecí ani úpravu o výkone rozhodnutia s výnimkou rozhodnutia vo veciach

maloletých detí. Preto sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že v

súčasnosti by bolo neúčelné a nehospodárne spisovať predbežný súpis zadržaných vecí.

III.

Relevantné ustanovenia právnych predpisov

16. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

17. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

18. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

19. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

IV.

Právny záver

20. Na prerokovanie a rozhodnutie o podanej ústavnej sťažnosti nie je daná

právomoc ústavného súdu, preto je potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie [, ].

21. Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 26. júla 2018 podala

sťažovateľka (riadiac sa poučením okresného súdu, ktoré podľa jej právneho názoru bolo

nesprávne) odvolanie ako riadny opravný prostriedok, o ktorom krajský súd meritórne konal

a rozhodol, keď svojím uznesením č. k. -463 z 29. mája 2019 uznesenie

okresného súdu potvrdil. O ochrane označených práv sťažovateľky teda meritórne konal

a rozhodol krajský súd v rámci odvolacieho konania, čím je zároveň v tejto časti vylúčená

právomoc ústavného súdu.

22. Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka podala proti uzneseniu krajského

súdu č. k. -463 z 29. mája 2019 dovolanie, to aj napriek tomu, že v podanej

ústavnej sťažnosti zastáva jednoznačný právny názor o neprípustnosti dovolania v danom

prípade. Navyše treba dodať, že sťažovateľka nepovažovala za potrebné informovať

ústavný súd o tom, že v rozpore s vlastným právnym názorom dovolanie podala. Ústavný

súd zistil túto skutočnosť z vlastnej iniciatívy dopytom na okresný súd. Z uvedeného možno

uzavrieť, že právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky podľa a

dohovoru vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu má teraz v rámci dovolacieho konania

najvyšší súd.

23. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2019

predsedníčka senátu