Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 437/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, ,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky, ako aj jeho práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Košice ČVS: ORP-1226/JU-KE-2019 z 22. augusta 2019 a uznesením Okresného

súdu Košice II sp. zn. z 24. augusta 2019 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok náležitostí

ustanovených zákonom.

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 17. septembra

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

, (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj jeho práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice

ČVS: ORP-1226/JU-KE-2019 z 22. augusta 2019 (ďalej len „uznesenie o vznesení

obvinenia“) a uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 24. augusta 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“).

2. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená

sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce

bola predbežne prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová

(predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

3. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že v čase vznesenia obvinenia

pre prečin výtržníctva podľa

v znení neskorších predpisov mu nebolo umožnené navrhnúť vypočutie svedka

a že pred vznesením obvinenia mu nebol ustanovený právny zástupca. Ďalej namieta,

že ani pri rozhodovaní o jeho prvotnom vzatí do väzby mu nebol ustanovený právny

zástupca.

4. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu podanie z 24. októbra 2019 označené

ako „Oprava podania ústavnej sťažnosti podľa “, v ktorom požiadal

o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie o jeho ústavnej sťažnosti, pričom odkázal

na svoje majetkové pomery a na to, že v jeho veci nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie

práva, keďže jeho sťažnosť spĺňa všetky náležitosti. Zároveň doplnil petit svojej ústavnej

sťažnosti.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol

o porušení jeho v petite ústavnej sťažnosti označených práv uznesením o vznesení

obvinenia a napadnutým uznesením okresného súdu, prikázal okresnému súdu konať

spravodlivo a zákonne, nariadil jeho prepustenie z väzby na slobodu a priznal mu primerané

finančné zadosťučinenie v sume 5 500 €.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“).

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

12. Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namieta porušenie svojich práv

uznesením o vznesení obvinenia a napadnutým uznesením okresného súdu z dôvodu, že mu

pri vznesení obvinenia a ani pri rozhodovaní o prvotnom vzatí do väzby nebol ustanovený

právny zástupca. Taktiež namieta, že pri rozhodovaní o vznesení obvinenia mu nebolo

umožnené navrhnúť vypočutie svedka.

13. Ústavný súd hneď na úvod konštatuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľa nespĺňa

viaceré vyžadované náležitosti, čo by samo osebe zakladalo

dôvod na jej odmietnutie podľa ako návrhu,

ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom.

14. Ústavný súd poukazuje na to, že napadnuté uznesenie okresného súdu, resp. jeho

kópiu ústavnému súdu sťažovateľ vôbec nepredložil ( ).

Navyše, neosvedčil včasnosť podania svojej ústavnej sťažnosti (§ 124 zákona o ústavnom

súde) a ani vyčerpanie všetkých jemu dostupných opravných prostriedkov proti ním

napádaným rozhodnutiam ( a ).

15. Odhliadnuc od uvedených nedostatkov, majúc na zreteli postavenie sťažovateľa

a práva podľa a dohovoru, ktorých porušenie v konaní pred ústavným súdom

namieta [okrem iných právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 dohovoru, ktoré v zmysle

dohovoru patrí medzi najdôležitejšie práva v „demokratickej spoločnosti“ (pozri rozsudok

vo veci Ladent proti Poľsku z 18. 3. 2008, sťažnosť č. 11036/03, bod 45)], ústavný súd

považuje za potrebné vyjadriť sa aspoň stručne aj priamo k námietkam sťažovateľa.

16. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na to, že povinná obhajoba z dôvodu

väzobného stíhania obvineného podľa Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vzniká až

vykonateľnosťou rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie alebo súdu o vzatí do väzby

( a , ), nepôsobí spätne a nemá preto vplyv

na zákonnosť predchádzajúcich úkonov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 21. februára 2010).

17. Zo sťažovateľom predložených dokumentov vyplýva, že po jeho vzatí do väzby

mu bol opatrením sp. zn. z 26. augusta 2019 ustanovený obhajca JUDr. Milan

Kuzma. Z predložených dokumentov ďalej vyplýva, že sťažovateľ následne s pomocou

ustanoveného obhajcu požiadal o prepustenie z väzby na slobodu.

18. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že čl. 5 dohovoru neobsahuje

výslovnú zmienku o práve na právnu pomoc. Článok 5 dohovoru totiž obsahuje pružnejšie

procedurálne požiadavky ako čl. 6 dohovoru, pričom je oveľa prísnejší vo vzťahu

k požiadavke rýchlosti. Nie je preto povinnosťou orgánov vyčkávať, kým zadržaný sám

využije právnu pomoc, resp. nie je ich povinnosťou poskytnúť mu bezplatnú právnu pomoc

v rámci konania podľa čl. 5 dohovoru (pozri rozsudok vo veci Karachentsev proti Rusku

zo 17. 4. 2018, sťažnosť č. 23229/11, bod 62; tiež rozsudok vo veci Lebedev proti Rusku

z 25. 10. 2007, sťažnosť č. 4493/04, bod 84).

19. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že pri rozhodovaní o vznesení obvinenia mu nebolo

umožnené podať návrh na vypočutie svedka, resp. svedkov, ústavný súd poukazuje na to, že

v tom čase sťažovateľ nebol ešte (ani) obvinený, a teda mu takéto právo neprislúchalo.

Navyše, ak mal sťažovateľ pochybnosti o zákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia,

mohol proti nemu podať opravný prostriedok (sťažnosť).

20. Sťažovateľ v doplnení svojej ústavnej sťažnosti požiadal o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom, pričom poukázal na svoje majetkové pomery

a na to, že v jeho prípade nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu

ústavnosti ( ).

21. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svoje majetkové pomery v doplnení

ústavnej sťažnosti nijakým spôsobom nepreukázal. Ústavný súd však sťažovateľa na ich

preukázanie nevyzýval, pretože aj ak by ústavný súd považoval podmienku majetkových

pomerov v tomto prípade za splnenú, z už uvedeného (pozri body 16 až 19 tohto uznesenia)

vyplýva, že v tejto ústavnej sťažnosti by išlo o zrejmé bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti.

22. Ústavný súd vzhľadom na uvedené odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa

podľa ako návrh, ktorý nemá náležitosti

ustanovené zákonom, a návrhu sťažovateľa na ustanovenie právneho zástupcu nevyhovel.

23. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie

o jeho ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu