Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 437/2019
PDF · 140.26 KB
No categories available
I. ÚS 437/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2019
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,
, ,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj jeho práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Košice ČVS: ORP-1226/JU-KE-2019 z 22. augusta 2019 a uznesením Okresného
súdu Košice II sp. zn. 7 Tp 23/2019 z 24. augusta 2019 a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok náležitostí
ustanovených zákonom.
2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 17. septembra
2019 doručená ústavná sťažnosť , ,
, (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj jeho práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice
ČVS: ORP-1226/JU-KE-2019 z 22. augusta 2019 (ďalej len „uznesenie o vznesení
obvinenia“) a uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)
sp. zn. 7 Tp 23/2019 z 24. augusta 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“).
2. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného
súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení
dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená
náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená
sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce
bola predbežne prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová
(predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.
3. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že v čase vznesenia obvinenia
pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
v znení neskorších predpisov mu nebolo umožnené navrhnúť vypočutie svedka
a že pred vznesením obvinenia mu nebol ustanovený právny zástupca. Ďalej namieta,
že ani pri rozhodovaní o jeho prvotnom vzatí do väzby mu nebol ustanovený právny
zástupca.
4. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu podanie z 24. októbra 2019 označené
ako „Oprava podania ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy“, v ktorom požiadal
o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie o jeho ústavnej sťažnosti, pričom odkázal
na svoje majetkové pomery a na to, že v jeho veci nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie
práva, keďže jeho sťažnosť spĺňa všetky náležitosti. Zároveň doplnil petit svojej ústavnej
sťažnosti.
5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol
o porušení jeho v petite ústavnej sťažnosti označených práv uznesením o vznesení
obvinenia a napadnutým uznesením okresného súdu, prikázal okresnému súdu konať
spravodlivo a zákonne, nariadil jeho prepustenie z väzby na slobodu a priznal mu primerané
finančné zadosťučinenie v sume 5 500 €.
II.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
10. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo
dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným
právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej
moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán
porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť
reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05).
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
12. Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namieta porušenie svojich práv
uznesením o vznesení obvinenia a napadnutým uznesením okresného súdu z dôvodu, že mu
pri vznesení obvinenia a ani pri rozhodovaní o prvotnom vzatí do väzby nebol ustanovený
právny zástupca. Taktiež namieta, že pri rozhodovaní o vznesení obvinenia mu nebolo
umožnené navrhnúť vypočutie svedka.
13. Ústavný súd hneď na úvod konštatuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľa nespĺňa
viaceré zákonom o ústavnom súde vyžadované náležitosti, čo by samo osebe zakladalo
dôvod na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde ako návrhu,
ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom.
14. Ústavný súd poukazuje na to, že napadnuté uznesenie okresného súdu, resp. jeho
kópiu ústavnému súdu sťažovateľ vôbec nepredložil (§ 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
Navyše, neosvedčil včasnosť podania svojej ústavnej sťažnosti (§ 124 zákona o ústavnom
súde) a ani vyčerpanie všetkých jemu dostupných opravných prostriedkov proti ním
napádaným rozhodnutiam (§ 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde).
15. Odhliadnuc od uvedených nedostatkov, majúc na zreteli postavenie sťažovateľa
a práva podľa ústavy a dohovoru, ktorých porušenie v konaní pred ústavným súdom
namieta [okrem iných právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 dohovoru, ktoré v zmysle
dohovoru patrí medzi najdôležitejšie práva v „demokratickej spoločnosti“ (pozri rozsudok
vo veci Ladent proti Poľsku z 18. 3. 2008, sťažnosť č. 11036/03, bod 45)], ústavný súd
považuje za potrebné vyjadriť sa aspoň stručne aj priamo k námietkam sťažovateľa.
16. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na to, že povinná obhajoba z dôvodu
väzobného stíhania obvineného podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) vzniká až
vykonateľnosťou rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie alebo súdu o vzatí do väzby
(§ 83 ods. 1 a 3, § 184 ods. 2 Trestného poriadku), nepôsobí spätne a nemá preto vplyv
na zákonnosť predchádzajúcich úkonov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Tdo 5/2012 z 21. februára 2010).
17. Zo sťažovateľom predložených dokumentov vyplýva, že po jeho vzatí do väzby
mu bol opatrením sp. zn. 7 Tp 23/2019 z 26. augusta 2019 ustanovený obhajca JUDr. Milan
Kuzma. Z predložených dokumentov ďalej vyplýva, že sťažovateľ následne s pomocou
ustanoveného obhajcu požiadal o prepustenie z väzby na slobodu.
18. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že čl. 5 dohovoru neobsahuje
výslovnú zmienku o práve na právnu pomoc. Článok 5 dohovoru totiž obsahuje pružnejšie
procedurálne požiadavky ako čl. 6 dohovoru, pričom je oveľa prísnejší vo vzťahu
k požiadavke rýchlosti. Nie je preto povinnosťou orgánov vyčkávať, kým zadržaný sám
využije právnu pomoc, resp. nie je ich povinnosťou poskytnúť mu bezplatnú právnu pomoc
v rámci konania podľa čl. 5 dohovoru (pozri rozsudok vo veci Karachentsev proti Rusku
zo 17. 4. 2018, sťažnosť č. 23229/11, bod 62; tiež rozsudok vo veci Lebedev proti Rusku
z 25. 10. 2007, sťažnosť č. 4493/04, bod 84).
19. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že pri rozhodovaní o vznesení obvinenia mu nebolo
umožnené podať návrh na vypočutie svedka, resp. svedkov, ústavný súd poukazuje na to, že
v tom čase sťažovateľ nebol ešte (ani) obvinený, a teda mu takéto právo neprislúchalo.
Navyše, ak mal sťažovateľ pochybnosti o zákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia,
mohol proti nemu podať opravný prostriedok (sťažnosť).
20. Sťažovateľ v doplnení svojej ústavnej sťažnosti požiadal o ustanovenie právneho
zástupcu v konaní pred ústavným súdom, pričom poukázal na svoje majetkové pomery
a na to, že v jeho prípade nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu
ústavnosti (§ 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
21. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svoje majetkové pomery v doplnení
ústavnej sťažnosti nijakým spôsobom nepreukázal. Ústavný súd však sťažovateľa na ich
preukázanie nevyzýval, pretože aj ak by ústavný súd považoval podmienku majetkových
pomerov v tomto prípade za splnenú, z už uvedeného (pozri body 16 až 19 tohto uznesenia)
vyplýva, že v tejto ústavnej sťažnosti by išlo o zrejmé bezúspešné uplatňovanie nároku
na ochranu ústavnosti.
22. Ústavný súd vzhľadom na uvedené odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa
podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde ako návrh, ktorý nemá náležitosti
ustanovené zákonom, a návrhu sťažovateľa na ustanovenie právneho zástupcu nevyhovel.
23. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie
o jeho ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. októbra 2019
Jana Baricová
predsedníčka senátu