Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-16-2024.pdf
PDF · 92.94 KB
Case nature
Subarea
11Co/16/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpenému JUDr. Jana Šepeľová, so sídlom Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, IČO: 50495721, proti žalovanému: D. E., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 12C/13/2024-10 z 26.3.2024, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu I. inštancie.
Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 146 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 324 ods. 1, 3; § 325 ods. 1, 2; § 328 ods. 1, 2; § 329 ods. 1zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia doručeným súdu 18.3.2024 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému až do právoplatného skončenia vo veci samej povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania vrátane búracích prác vo vzťahu k nehnuteľnosti, v ktorej žalobca býval, a ktorej vlastníkom je žalovaný. Zároveň navrhol, aby súd žalovaného zaviazal umožniť žalovanému realizovať jeho právo bývania v rodinnom dome č. XX v obci C. až kým nebude mať vytvorené vhodné podmienky na bývanie a aby žalovaný predmetnú nehnuteľnosť uviedol do pôvodného stavu, v akom bola pred nezákonným uzamknutím zo strany žalovaného. Žiadal nariadiť okamžité otvorenie a sprístupnenie všetkých uzamknutých priestorov rodinného domu a hospodárskej budovy.
4. Súd prvej inštancie v zamietavom rozhodnutí konštatoval, že žalobca neosvedčil danosť svojho nároku na nevyhnutnú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, keďže ničím okrem svojho tvrdenia nepreukázal, že má právo bývania v rodinnom dome č. XX v obci C., ako aj užívania tohto rodinného domu. Táto skutočnosť nevyplýva ani z listu vlastníctva č. XX kat. úz. C., na ktorom je zapísaný tento rodinný dom bez tiarch vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalovaný ako výlučný vlastník má právo disponovať so svojim majetkom a teda aj požiadať Obecný úrad v C. o vydanie povolenia na odstránenie rodinného domu č. XX, o vydaní ktorého rozhodne stavebný úrad. Podľa názoru súdu prvej inštancie v tejto veci nebola ani potrebná dočasná úprava pomerov strán sporu, keďže žalobca má zabezpečené bývanie vo vlastnom rodinnom dome súp. č. XXX, čo vyplýva z listu vlastníctva č. XX kat.
úz. C.. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že ich náhradu nepriznal ani úspešnému žalovanému, keďže mu žiadne trovy nevznikli.
5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie sa v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu ustanoveného žalobcovi rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 12.4.2024 o predbežnom poskytnutí právnej pomoci odvolal žalobca.
6. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že hoci pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky okolnosti, súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho tvrdením, že v rodinnom dome v C. č. XX býval, a že mu právo užívania vzniklo z rodinného pomeru k vlastníkovi nehnuteľnosti – jeho matke, ktorá ho previedla na svoju vnučku a táto následne na žalovaného. Súd si uvedené skutočnosti nepreveril, napr. dopytom na obecnom úrade. Žalobca v rámci odvolania požiadal odvolací súd, aby u starostu obce C. tieto tvrdenia preveril dopytom. Konštatoval, že napriek tomu, že nehnuteľnosť užíva bez vlastníckeho alebo iného právneho vzťahu, vlastník nehnuteľnosti nie je oprávnený zasahovať do žalobcovho vlastníckeho práva k veciam, ktoré sú v jeho vlastníctve a nachádzali sa v obývanej nehnuteľnosti. Poukázal na to, že aj v zmysle rozhodnutí najvyššieho súdu je ofenzívna svojpomoc vylúčená, preto vypratanie nehnuteľnosti vlastníkom bez právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia či iného exekučného titulu by bolo protiprávnym konaním s možnými trestnoprávnymi následkami pre porušovanie domovej slobody. S ohľadom na uvedené žiadal zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na nové rozhodnutie, alebo rozhodnutie zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou vrátane búracích prác až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o vypratanie nehnuteľnosti, ako aj povinnosť strpieť užívanie nehnuteľnosti spolu s jeho príslušenstvom až do právoplatného rozhodnutia o vyprataní nehnuteľnosti.
7. Prílohou k odvolaniu žalobca predložil čestné vyhlásenie osoby G. F., C. XXX, z ktorého vyplýva, že táto osoba sa starala o svoju sestru – žalobcovu matku formou pestúnskej starostlivosti a pravidelne navštevoval dom č. XX v C., kde býval aj žalobca. Pred nasťahovaním sa do rodinného domu býval žalobca s matkou v dome č. XXX, ale tento sa stal neobývateľným, bol odpojený od inžinierskych sietí, preto sa presťahovali do domu č. XX. Žalobca mu vypomáhal s pestúnskou starostlivosťou o matku žalobcu až do jej odchodu do domova dôchodcov. Žalobca v dome následne ďalej býval až do násilného vysťahovania novým vlastníkom. G. F. záverom uviedol, že na osvedčenie tvrdených skutočností predkladá k čestnému vyhláseniu aj rozhodnutie H. B., I. J. K. L. J. M. o pestúnskej starostlivosti, ktoré sa však medzi prílohami k odvolaniu nenachádzalo.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 a 2 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
10. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
12. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa odseku 3, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
14. Podľa ustanovenia § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa odseku 2, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
15. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že účelom neodkladného opatrenia je v prípade podania návrhu po začatí konania vo veci samej rýchla dočasná úprava právnych pomerov strán sporu. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje zákon osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto neodkladnej úpravy pomerov strán, teda osvedčenie, že bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť.
16. Základným predpokladom meritórneho prejednania veci je však formálne spôsobilý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia Civilný sporový poriadok explicitne vymedzuje jeho obsahové náležitosti, a to v § 127 v spojení s § 132 až § 136 a § 326 ods. 1 CSP. V kontexte týchto ustanovení môže súd neodkladné opatrenie nariadiť len na návrh, ktorý musí okrem náležitostí žaloby podľa § 132 CSP obsahovať aj ďalšie náležitosti uvedené v § 326 ods. 1 CSP, teda musí obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tiež opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom z neho musí byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha
17. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (Pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010)
18. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/3/2010)
19. V súdenom prípade sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, čo stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie možno považovať za preskúmateľné v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia.
20. Návrh musí byť dostatočne určitý na to, aby mohol súd exaktne vymedziť predmet konania. Keďže konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ovládané dispozičným princípom, musí súd uznesením vyčerpať celý návrh a nesmie pri tom konať ultra petitum. Jeho procesný postup teda vyžaduje detailnosť a presnosť, čo je prirodzene podmienené zrozumiteľnosťou a určitosťou samotného návrhu. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022,s. 1248)
21. Žalovaný sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa až do skončenia konania vo veci samej akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou vrátane búracích prác, zároveň umožniť žalobcovi bývanie v dome č. 24 až do doby pokiaľ nebude mať vytvorené vhodné podmienky na bývanie, aby bola žalovanému uložená povinnosť uviesť nehnuteľnosť do pôvodného stavu v ako bola pred nezákonným uzamknutím, ako aj povinnosť otvoriť a sprístupniť všetky uzamknuté priestory rodinného domu a hospodárskej budovy. Tvrdil, že má právo užívania rodinného domu č. XX v obci C. z dôvodu rodinného pomeru k pôvodnej vlastníčke rodinného domu. Tvrdil tiež, že nový vlastník násilne vnikol do domu odvŕtaním zámkov a odcudzil hnuteľné veci žalobcu a jeho matky. Následne nehnuteľnosť uzamkol a žalobcovi znemožnil jej užívanie.
22. Prílohou k svojmu návrhu predložil „Oznámenie o začatí konania o povolení odstránenia stavby“ vydané obcou C. dňa 1.2.2024 adresované G. F. s výzvou, aby tento predložil dôkazy o práve žalobcu užívať nehnuteľnosť. Ďalej predložil podanie G. F. s názvom „sťažnosť podnet odvolanie“ proti tomuto oznámeniu, z ktorého vyplýva tvrdenie G. F. o nezákonnosti konania o odstránenie stavby, trestné oznámenie podané žalobcom a G. F. z dôvodu násilného vniknutia do rodinného domu zo dňa 26.2.2024, výpis z LV č. XX z ktorého vyplýva, že výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti je žalovaný a výpis z LV č. XX, z ktorého vyplýva, že žalobca je vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX v obci C..
23. Odvolací súd s ohľadom na znenie § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie posúdil tvrdenia žalobcu vo svetle dôkazov a tvrdení, ktoré mal k dispozícii súd prvej inštancie. Na základe týchto zistení odvolací súd v prvom rade konštatuje, že žalobca neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, ako na to správne poukázal súd prvej inštancie v bode 15 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z listín, ktoré boli predložené súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom rodinného domu č. XXX na pozemku parc. č. 52 zapísaného na LV č. XX v kat. úz. C., okres M.. Žiadna z predložených listín neosvedčuje, že podmienky na bývanie v tejto nehnuteľnosti sú pre žalobcu nevhodné. Uvedené ostáva iba v rovine tvrdení žalobcu. Rovnako tak žiadna z označených listín nad rámec jednostranných tvrdení žalobcu neosvedčuje, že zo strany žalovaného došlo k odcudzeniu alebo poškodeniu osobných hnuteľných vecí žalobcu alebo iných osôb z rodinného domu č. XX, a že sa takéto veci v tomto dome nachádzali. Z obsahu predložených listín tiež vyplýva, že žalovaný požiadal o povolenie na odstránenie stavby „N. O. XX“ na pozemku KNC parc. č. 535 v katastrálnom území C., v konaní však boli vznesené námietky, o ktorých koná príslušný stavebný úrad, a teda odstránenie stavby nebolo doposiaľ stavebným úradom povolené. Žiadosť podaná stavebnému úradu tiež nesvedčí o tom, že by mal žalovaný v úmysle odstrániť stavbu bez povolenia stavebného úradu resp. pred právoplatným rozhodnutím stavebného úradu o jeho žiadosti. Z tohto hľadiska teda ani odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorý by existoval právny alebo skutkový základ pre vydanie rozhodnutia, ktorým by malo byť žalovanému uložené obmedzenie zakazujúce mu odstrániť stavbu domu č. XX v obci C., či vykonávať búracie práce. Pokiaľ žalobca poukazuje na tvrdenia osoby označenej ako G. F., ktorá spolu so žalobcom podpísala trestné oznámenie zo dňa 26.2.2024, a ktorá v konaní o povolenie odstránenia stavby domu č. XX vzniesla námietky, odvolací súd konštatuje, že totožnosť tejto osoby, ako aj jej vzťah k informáciám, ktorými osvedčuje tvrdenia žalobcu nebol v konaní žiadnym spôsobom osvedčený. Pokiaľ G. F. mal v úmysle osvedčiť relevanciu svojich tvrdení preukázaním vzťahu k žalobcovi a jeho matke prostredníctvom „rozhodnutia H. B., I. J. K. L. J. M. o pestúnskej starostlivosti“, odvolací súd konštatuje, že takéto rozhodnutie nemal súd prvej inštancie k dispozícii a nebolo priložené ani k odvolaniu a čestnému vyhláseniu, hoci jeho predloženie bolo v čestnom vyhlásení avizované. S ohľadom na § 329 ods. 2 CSP v spojení s 384 CSP a § 386 CSP odvolací súd na vecný obsah čestného vyhlásenia G. F. (bez uvedenia dátumu) neprihliadol, keďže toto bolo súdu predložené až v rámci odvolania a prvostupňový súd ho k dispozícii pri rozhodovaní nemal, hoci žalobcovi nič nebránilo toto vyhlásenie predložiť, keďže zjavne s osobou G. F. komunikuje v rámci konania o odstránenie stavby, či pri koncipovaní trestného oznámenia.
24. Za významnú skutočnosť, pre ktorú nebolo možné návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, považuje odvolací súd aj absenciu akéhokoľvek právneho vzťahu žalobcu k domu č. XX v obci C.. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že právo užívania rodinného domu mu vzniklo z rodinného pomeru k vlastníkovi nehnuteľnosti, odvolací súd konštatuje, že žalobca užíval dom iba titulom toho, že mu to pôvodná vlastníčka domu ako jeho matka umožňovala. Ako dospelé dieťa vlastníčky domu schopné samostatne sa živiť nemal žalobca právne nárokovateľné vlastné užívacie právo k domu č. XX, ktoré by trvalo aj po zániku vlastníckeho práva jeho matky. Z tohto dôvodu medzi žalobcom a žalovaným absentuje taký právny vzťah, na základe ktorého by bolo možné uložiť žalovanému ako vlastníkovi domu č. XX povinnosť zdržať sa „akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou“. Takto široko koncipovaný petit v sebe zahŕňa požiadavku zákazu každého právneho či faktického nakladania zo strany oprávneného vlastníka, čo predstavuje absolútne neprimeraný a ničím neodôvodnený zásah do jeho práv. Požiadavka žalobcu na umožnenie bývania v dome č. XX „do doby, pokiaľ nebude mať vytvorené vhodné podmienky na bývanie“ je neurčitá a nekonkrétna, navyše s ohľadom na to, že žalobca je vlastníkom iného rodinného domu v rovnakej obci, v ktorom podľa vlastných vyjadrení aktuálne býva, nebola potreba naliehavej úpravy vzťahov v tomto smere osvedčená. Neurčitým a nevykonateľným je tiež petit, podľa ktorého má žalovaný uviesť nehnuteľnosť do pôvodného stavu, v akom bola pred nezákonným uzamknutím, keďže z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nie je zrejmé, v čom a kedy konkrétne sa stav nehnuteľnosti zmenil a v akom rozsahu má dôjsť k jeho obnove.
25. Na uvedených záveroch by nič nezmenilo ani to, keby súd prvej inštancie osvedčoval tvrdenia žalobcu dopytom na P. H. C., ako to namietal vo svojom odvolaní, keďže skutočnosť, či žalobca pôvodne v spornom rodinnom dome č. XX býval aj so svojou matkou, nebola ani v prípade jej potvrdenia spôsobilá nič zmeniť na právnych záveroch súdu prvej inštancie ani odvolacieho súdu.
26. Podľa názoru odvolacieho súdu teda žalovaný neosvedčil podstatné skutočnosti pre potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a neformuloval svoj návrh dostatočne určito tak, aby bolo možné návrhu vyhovieť a nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré by bolo vykonateľným.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a v súlade s § 387 CSP ho potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 396 ods.1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Z toho dôvodu rozhodol odvolací súd tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).