Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 338/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. novembra

2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti KOPRO, s. r. o., IČO

36 574 694, Nižná Myšľa 226, zastúpenej advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou,

advokátska kancelária, Čajakova 5, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 20. júna 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti KOPRO, s. r. o., o d m i e t a pre

nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. augusta

2019 elektronicky doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti KOPRO, s. r. o., IČO

36 574 694, Nižná Myšľa 226 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

(ďalej len „“) a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 20. júna 2019.

2. Z ústavnej sťažnosti a pripojeného uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 20. júna 2019 vyplýva, že sťažovateľka ako žalobkyňa sa v konaní vedenom Okresným

súdom Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. domáhala proti

(ďalej len „žalovaný“) vylúčenia ako spoločníka z obchodnej

spoločnosti sťažovateľky.

3. Sťažovateľka v konaní vedenom okresným súdom namietla zaujatosť konajúcej

sudkyne JUDr. Tatranskej z dôvodu, že 6. júna 2019 sa konateľka sťažovateľky

dozvedela, že JUDr. Pribula (tiež sudca okresného súdu) má napomáhať žalovanému tak, že

chodí za sudcami a ovplyvňuje ich vo všetkých sporoch, ktoré sa vedú medzi

(konateľkou sťažovateľky), jej manželom (spoločníkom sťažovateľky)

a žalovaným (tiež spoločníkom a konateľom sťažovateľky). Podľa vedomosti

práve JUDr. Pribula sa chválil, že všetko je so sudkyňou JUDr. Tatranskou vybavené a že

zbytočne pôjde sťažovateľka na pojednávanie. a sa s JUDr. Pribulom

dlhoročne poznali, pričom ešte v roku 2011, keď sa rozhodovalo o obsadení funkcie

predsedu okresného súdu, mal mať JUDr. Pribula eminentný záujem na tom, aby túto

funkciu získala práve JUDr. Tatranská (jeho vlastnými slovami jeho pravá ruka). K tomu

všetkému sa v rámci námietky zaujatosti poukázalo aj na zbytočné prieťahy v konaní, ktoré

JUDr. Tatranská nijako neodstránila.

4. V rámci doplnenia námietky zaujatosti sťažovateľka 17. júna 2019 uviedla, že pri

nazretí do súdneho spisu sa zistilo, že sudkyňa JUDr. Tatranská už mala v spise vytlačené

dva vzory rozsudkov v obdobných právnych veciach, ktoré sa tak isto týkali problematiky

vylúčenia spoločníka z obchodnej spoločnosti, pričom v oboch prípadoch potvrdzovali

prvostupňové rozhodnutia, ktorými boli žaloby o vylúčenie spoločníka zamietnuté. Je tak

zjavné, že ešte pred prvým pojednávaním, resp. pred oboznámením sa s dôkazmi, si už

JUDr. Tatranská utvorila subjektívny názor na to, ako vec rozhodnúť v neprospech

sťažovateľky. Podľa názoru sťažovateľky tým došlo k porušeniu označených článkov

a dohovoru.

5. ako konateľka sa dozvedela skutočnosti nasvedčujúce tomu, že kolega

JUDr. Tatranskej JUDr. Pribula mal túto ovplyvňovať s cieľom dosiahnutia rozhodnutia

v prospech žalovaného. O tom, že sa mu to podarilo, svedčí aj to, že v súdnom spise sa ešte

pred prvým pojednávaním nachádzali vytlačené rozhodnutia dvoch krajských súdov

v obdobných veciach. Je tak zjavné, že JUDr. Tatranská v rozpore so zásadou ústnosti si

utvorila právny názor na vec ešte predtým, než vôbec došlo k meritórnemu prejednaniu veci

a k vykonávaniu dokazovania. Preto je dostatočne odôvodnený záver o tom, že JUDr.

Tatranská sa objektívne nejaví byť nezaujatá, čo odôvodňovalo potrebu jej vylúčenia

zo strany krajského súdu ako nadriadeného súdu, pretože vzhľadom na jej pomer k veci boli

prítomné pochybnosti o jej nezaujatosti.

6. Sťažovateľka poukazuje aj na to, že z hľadiska kvality odôvodnenia je napadnuté

uznesenie krajského súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ale aj zmätočné a ako

celok nezákonné.

7. Krajský súd v odôvodnení uznesenia poukazuje na to, že uznesením okresného

súdu zo 6. apríla 2017 bolo konanie zastavené, keďže žaloba mala byť podaná právnou

zástupkyňou sťažovateľky, plná moc ktorej mala byť podpísaná len jedným z konateľov

sťažovateľky, a to . To však nekorešponduje s obsahom spisu, pretože v rámci

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. (o vylúčenie spoločníka

zo spoločnosti) nikdy nedošlo k zastaveniu konania. Došlo k tomu totiž v rámci iného

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. , avšak predmetné

uznesenie okresného súdu krajský súd zrušil a konštatoval, že nemožno reálne očakávať,

aby obchodná spoločnosť, ktorá sa chystá žalobou uplatniť nároky voči konateľovi, bola

nútená získať jeho súhlas na podanie žaloby. Uvedená časť odôvodnenia napadnutého

uznesenia krajského súdu je teda bezpredmetná a v uznesení sa vôbec nevysvetľujú dôvody,

pre ktoré nebola JUDr. Tatranská z konania a rozhodovania vo veci vylúčená. To spôsobuje

nepreskúmateľnosť a zmätočnosť uznesenia.

8. Sťažovateľka poukazuje aj na značné prieťahy v konaní, ktoré viedli až k podaniu

ústavnej sťažnosti.

9. Napokon sťažovateľka uvádza, že uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 20. júna 2019 sa stalo právoplatným doručením jej právnej zástupkyni, k čomu došlo

2. júla 2019. Zdôrazňuje tiež, že proti uzneseniu krajského súdu nemožno podať odvolanie,

ale ani dovolanie, a preto je podľa jej názoru daná právomoc ústavného súdu.

10. Sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„I. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.: zo dňa

20. júna 2019 porušil základné právo obchodnej spoločnosti KOPRO, s.r.o. na súdnu

ochranu podľa , ako aj jej právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: zo dňa 20. júna 2019

zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

III. Obchodnej spoločnosti KOPRO, s.r.o. priznáva náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 415,51,- EUR, ktorú je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť na účet

advokátky JUDr. Danice Holováčovej so sídlom v Košiciach, do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.“

11. Sťažovateľka taktiež požaduje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia

krajského súdu sp. zn. z 20. júna 2019 z dôvodu, že v dôsledku právnych

následkov tohto uznesenia by hrozila sťažovateľke ujma, pričom odloženie vykonateľnosti

nie je v rozpore s verejným záujmom.

II.

Skutkový stav veci

12. Z uznesenia krajského súdu sp. zn. z 20. júna 2019 vyplýva, že

sudkyňa okresného súdu JUDr. Tatranská nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania

veci okresného súdu vedenej pod sp. zn. .

13. Po konštatovaní obsahu podania sťažovateľky z 10. júna 2019 obsahujúceho

námietku zaujatosti voči JUDr. Tatranskej krajský súd uvádza obsah vyjadrenia JUDr.

Tatranskej k námietke zaujatosti a napokon konštatuje obsah doplnenia námietky zaujatosti

sťažovateľky zo 17. júna 2019.

14. Podľa názoru krajského súdu po posúdení obsahu vznesenej námietky zaujatosti

zo strany sťažovateľky a vyjadrenia JUDr. Tatranskej bolo potrebné dospieť k záveru, že nie

sú splnené podmienky pre vylúčenie JUDr. Tatranskej z prejednávania a rozhodovania

v tejto veci. Krajský súd pritom cituje znenie ustanovení § 49 ods. 1 a § 52 ods. 1 a 2

.

15. V ďalšom krajský súd s poukazom na a dohovoru

uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces je garancia toho, aby

vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Nestrannosť a nezaujatosť sudcu je jedným

z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania a jedným z hlavných znakov dôvery

občanov a iných subjektov v právo a právny štát. Účelom ustanovenia § 49 ods. 1 Civilného

sporového poriadku je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, nezaujatému prístupu

k stranám sporu a ich zástupcom a tiež k predídeniu možnosti neobjektívneho rozhodovania.

Toto zákonné ustanovenie preto predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu k veci

alebo taký jeho osobný vzťah k stranám sporu alebo k ich zástupcom, ktorý spochybňuje

jeho objektívny postoj pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Takúto situáciu možno

predpokladať najmä, ak ide o príbuzenský vzťah k stranám alebo ich zástupcom, priateľský

alebo nepriateľský vzťah k týmto osobám alebo osobám im blízkym, osobný alebo

ekonomický záujem na ukončení veci a pod. Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú

vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby vo vzťahu k stranám sporu postupoval nezaujato

a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre

rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké

príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok

(). Ustanovenie je výnimkou

z ústavnej zásady uvedenej v a Listiny základných práv

a slobôd, podľa ktorých nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.

Pri rozhodovaní o námietke zaujatosti a vylúčení zákonného sudcu z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci môže odvolací súd vylúčiť zákonného sudcu iba výnimočne

z naozaj závažných dôvodov, ktoré zjavne bránia zákonnému sudcovi konať a rozhodnúť

vo veci v súlade so zákonom, nezaujato a spravodlivo.

16. V danej veci sťažovateľka v námietke zaujatosti poukázala okrem iného na to, že

JUDr. Tatranská bola ovplyvnená JUDr. Pribulom, že JUDr. Pribula s JUDr. Tatranskou

vybavil úspech žalovaného, a teda že sťažovateľka bude zbytočne chodiť na nariadené

pojednávania, čo vyplýva aj z toho, že v spise sa nachádzali rozsudky Krajského súdu

v Žiline a Krajského súdu v Bratislave, ktorými boli potvrdené prvostupňové rozsudky

o zamietnutí žalôb o vylúčenie spoločníka. V ostatnej časti námietky sťažovateľka

popisovala vzťahy s JUDr. Pribulom.

17. Objektívna nestrannosť je založená na vonkajších prejavoch sudcu a jeho vzťahu

k prejednávanej veci, k stranám sporu a k zástupcom strán sporu. V každom jednotlivom

prípade vznesenej námietky zaujatosti z dôvodu vonkajších prejavov sudcu k strane sporu

(ako to namieta sťažovateľka) treba prihliadať na to, či povaha a stupeň vzťahu sudcu

k strane sporu a jeho prejavov voči strane sporu môžu vyvolať zdanie nestrannosti súdu.

Významná pre takéto posudzovanie je len taká obava z nedostatku nestrannosti konajúceho

sudcu, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných

skutočnostiach. Preto je potrebné vždy posúdiť konkrétne okolnosti prípadu podľa

objektívneho kritéria, teda nie podľa subjektívneho kritéria sudcu či podľa subjektívneho

kritéria strany sporu, ktorá vzniesla námietku zaujatosti.

18. Krajský súd preto na základe obsahu spisu posudzoval preukázateľné skutočnosti,

ktoré môžu spôsobiť vznik pochybnosti o nestrannosti JUDr. Tatranskej vo vzťahu

k sťažovateľke. Zistil, že žaloba bola podaná okresnému súdu 13. januára 2017. Dňa

14. júla 2017 súd priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň

uznesením z toho istého dňa vyzval žalovaného, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia

sa písomne vyjadril k žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil

listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený

nárok v celom rozsahu neuznáva. Uznesením zo 6. apríla 2017 okresný súd konanie zastavil

a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola

podaná právnou zástupkyňou sťažovateľky, plná moc pre ktorú bola podpísaná len jedným

z konateľov ( ), v dôsledku čoho nejde o platne udelenú plnú moc v zmysle

spoločenskej zmluvy sťažovateľky. Termín pojednávania bol nariadený na 13. máj 2019

a bol odročený na 11. jún 2019. Dňa 10. júna 2019 bola okresnému súdu doručená námietka

zaujatosti vznesená ako konateľkou sťažovateľky.

19. Žalovaný považuje námietku zaujatosti vznesenú sťažovateľkou za podanú

oneskorene a bez vecného odôvodnenia, a preto žiada, aby nadriadený súd rozhodol, že

JUDr. Tatranská nie je vylúčená z prejednávania veci okresného súdu sp. zn. .

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd námietku zaujatosti nepovažoval

za dôvodnú a podľa ustanovenia JUDr. Tatranskú

nevylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetného sporu.

III.

Relevantná právna úprava, judikatúra a posúdenie veci ústavným súdom

21. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

22. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

23. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

24. Na prerokovanie ústavnej sťažnosti a na rozhodnutie o nej nie je daná právomoc

ústavného súdu.

25. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

26. Ako to sťažovateľka správne konštatuje, podľa platnej právnej úpravy proti

uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 20. júna 2019 nie sú prípustné nijaké

priame účinné prostriedky nápravy (ako odvolanie, resp. dovolanie). Napriek tomu však

nemožno podľa názoru ústavného súdu súhlasiť s tvrdením sťažovateľky, podľa ktorého

právomoc ústavného súdu je v tejto veci daná.

27. Podľa sudca je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich

zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti

o jeho nezaujatosti.

28. Podľa odvolanie možno

odôvodniť len tým, že ... rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,...

29. Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

...rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd...

30. Z dikcie ustanovenia („Sudca je

vylúčený...“) vyplýva, že k vylúčeniu sudcu dochádza priamo zo zákona, ak sú dané dôvody

na jeho vylúčenie, nie teda až rozhodnutím súdu o jeho vylúčení. Neexistencia žiadneho

rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca

je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, nebráni dovolaciemu súdu pri

skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. g)

[teraz ]

posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd procesného

súdu, ktorý vo veci rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti. Inštitút

vylúčenia sudcu je objektívnou procesnou kategóriou a tým i zásadne nezávislou (okrem

uvedenej situácie pozitívneho rozhodnutia o vylúčení sudcu) na samotnom rozhodovaní

podľa ustanovenia [teraz Civilného

sporového poriadku]. Uvedené závery vyplývajú z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. uverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky pod č. 59/1997, čiastka 5 ‒6.

31. Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že neexistuje žiadna vecná, ale ani procesná

prekážka, aby v dovolacom konaní nemohla byť otázka vylúčenia sudcu otvorená znovu bez

ohľadu na to, že ju vyriešil prejudiciálne už súd nadriadený súdu procesnému, najmä keď

skutkové okolnosti prípadu vo vzťahu voči namietanému sudcovi budili dôvodné

pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dovolací súd tak môže urobiť len v prípade, že tento

dovolací dôvod bol uplatnený a ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti (Števček,

Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol. VEĽKÉ KOMENTÁRE

. Praha : C. H. BECK, 2016. s. 1370).

32. Aplikujúc už uvedené všeobecné právne princípy na prejednávaný prípad možno

konštatovať, že sťažovateľke v ďalšom konaní vedenom okresným súdom nič nebude brániť

v tom, aby v prípadnom odvolaní proti budúcemu rozsudku okresného súdu s poukazom

na ustanovenie namietala, že vo veci

rozhodovala priamo zo zákona vylúčená sudkyňa JUDr. Tatranská. Rovnako v prípadnom

dovolaní proti budúcemu rozsudku krajského súdu bude môcť s poukazom na ustanovenie

namietať to isté.

33. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. novembra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu