Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 171/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , a ,

, , zastúpených advokátkou JUDr. Annou

Čukanovou, Záhradnícka 60, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa v spojení s Slovenskej

republiky, základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd oznámením Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. z 2. októbra 2018 a postupom, ktorý predchádzal

jeho vydaniu, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. novembra 2018 doručená ústavná sťažnosť ,

, , a , ,

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva podľa

(ďalej len „“) v spojení s ústavy,

základného práva podľa a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) oznámením Okresného súdu

Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn. z 2. októbra 2018 (ďalej len

„napadnuté oznámenie“) a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

2. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti poukazujú na to, že okresný súd uznesením

č. k. -194 z 8. novembra 2007 zverejneným v Obchodnom vestníku

č. OV 2007/219 z 13. novembra 2007 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka – Zámocká

spoločnosť, akciová spoločnosť, Vajanského 16, Lučenec, IČO 35687533, spoločnosť

zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sa, vložka č. 689/S

(ďalej len „úpadca“) – a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Martinu Ďurankovú,

Jesenského 17, Zvolen (ďalej len „pôvodný správca“).

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia si

do predmetného konkurzného konania prihlásili podmienenú pohľadávku vo výške

5 446 092 Sk. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky sťažovatelia v prihláške uviedli:

„Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o výstavbe domu zo dňa 16.08.2002 v zmysle dodatkov

a na jej základe úhrada záloh na kúpnu cenu bytu.“

3.1 Dňa 30. januára 2008 pôvodný správca prihlásenú pohľadávku sťažovateľov

poprel, čo sa týka právneho dôvodu.

3.2 Na základe návrhu sťažovateľov sa na okresnom súde pod sp. zn.

vedie konanie o určenie pravosti popretej pohľadávky. Predmetné súdne konanie nie je

ku dňu rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončené.

4. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh taktiež vyplýva, že do predmetného

konkurzu si prihlásila svoje zabezpečené pohľadávky aj ISTROBANKA, a. s., Laurinská 1,

Bratislava (ďalej len „ISTROBANKA“), v celkovej sume 287 191 254,18 Sk (ďalej aj

„zabezpečená pohľadávka“).

4.1 Prihlásená zabezpečená pohľadávka ISTROBANKY bola v celkovej prihlásenej

sume 287 191 254,18 Sk zistená pôvodným správcom 31. januára 2008.

5. Dňa 31. januára 2008 sa uskutočnila prvá schôdza veriteľov úpadcu, na ktorej

prítomní veritelia úpadcu rozhodli o výmene pôvodného správcu a za nového správcu

navrhli JUDr. Matúša Boľoša, Horná 23, Banská Bystrica (ďalej aj „správca“). Okresný súd

uznesením sp. zn. z 5. februára 2008 zverejneným v Obchodnom vestníku

č. OV 2003/30 z 12. februára 2008 odvolal pôvodného správcu a do funkcie správcu

konkurznej podstaty úpadcu ustanovil JUDr. Matúša Boľoša, Horná 23, Banská Bystrica.

6. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti poukazujú na nesprávny procesný postup

okresného súdu v danej veci a na činnosť pôvodného správcu konkurznej podstaty úpadcu,

ako aj na činnosť nového správcu konkurznej podstaty úpadcu v predmetnom konkurznom

konaní. Podľa názoru sťažovateľov «v celom konkurznom konaní je až „nápadne“ príliš

veľa nezákonných postupov, ktoré zasahujú do zaručeného práva na súdnu ochranu

a spravodlivý proces a do namietaných základných práv Sťažovateľov».

7. Z argumentácie sťažovateľov obsiahnutej v ústavnej sťažnosti vyplývajú tieto

zásadné námietky vo vzťahu k postupu okresného súdu a činnosti pôvodného správcu

a správcu konkurznej podstaty:

- spochybňujú prihlásenú zabezpečenú pohľadávku ISTROBANKY, keďže podľa ich

názoru prihláška zabezpečenej pohľadávky ISTROBANKY nespĺňala zákonom predpísané

náležitosti, a zároveň spochybňujú aj jej zabezpečenie, t. j. záložné právo,

- spochybňujú správnosť stanovenia konca lehoty na prihlásenie pohľadávok

na 31. december 2007 (pondelok), keďže podľa ich názoru lehota na prihlásenie pohľadávok

do konkurzu uplynula 29. decembra 2007 (piatok),

- spochybňujú popieranie pohľadávok správcom, keďže podľa ich názoru došlo

k popretiu prihlásenej pohľadávky sťažovateľov správcom po zákonom stanovenej lehote,

- spochybňujú rozhodnutia veriteľského výboru prijaté na prvej schôdzi veriteľov

(okrem iného aj rozhodnutie o výmene správcu) z dôvodu, že neboli prijaté vo forme

uznesení,

- spochybňujú správnosť uznesenia okresného súdu sp. zn. z 5. februára

2008, ktorým okresný súd na základe rozhodnutia veriteľského výboru na prvej schôdzi

veriteľov odvolal pôvodného správcu a do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu

ustanovil JUDr. Matúša Boľoša,

- spochybňujú postup okresného súdu, ktorý neodstránil už uvedené nedostatky

v činnosti správcu aj napriek tomu, že bol na ich existenciu opakovane upozornený

sťažovateľmi.

8. Podaním označeným ako «Žiadosť o dohľad nad činnosťou Správcu konkurznej

podstaty JUDr. Matúša Boľoša, S 1140, úpadcu Zámocká spoločnosť, akciová spoločnosť,

so sídlom Vajanského 16, 984 Lučenec „v konkurze“, IČO: 35 687 533, podľa § 41 ZoKR-

sťažnosť» z 9. júla 2018 sťažovatelia „o. i. žiadali príslušný súd vykonať dohľad nad

činnosťou Správcu“ s poukazom na svoje pochybnosti vo vzťahu k postupu okresného súdu

a činnosti pôvodného správcu a správcu konkurznej podstaty bližšie popísané v bode 7

odôvodnenia a podaním označeným ako „Podnet“ zo 16. júla 2018 požiadali okresný súd,

aby vydal v podnete bližšie špecifikované uznesenia, ktorými by napravil nesprávny

procesný postup okresného súdu a správcu konkurznej podstaty v danej veci, konkrétne

uznesenie, ktorým by zrušil úradný záznam okresného súdu vyhotovený na účely

porovnania prihlášok doručených správcovi a prihlášok doručených súdu; uznesenie,

ktorým by zrušil svoje uznesenie sp. zn. z 5. februára 2008, ktorým odvolal

pôvodného správcu a do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovil

JUDr. Matúša Boľoša, Horná 23, Banská Bystrica, a uznesenie, ktorým by zrušil závery

prijaté prvou schôdzou veriteľov vyplývajúce zo zápisnice z prvej schôdze veriteľov.

8.1 Okresný súd napadnutým oznámením v nadväznosti na doručené podania

v zásadnom sťažovateľom oznámil: „... skutočnosti ohľadom ktorých žiadate vykonať

dohľad nad činnosťou správcu sú z obdobia roka 2007-2008, kedy ako veriteľ prihlásenej

pohľadávky a účastník konkurzného konania ste mali zákonné oprávnenia a procesné

prostriedky na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov a to už v predmetnom období.

Všetky relevantné skutočnosti súd preveril (dodržanie lehoty na popieranie pohľadávok),

ostatnými sa vzhľadom na odstup času a ich nepodstatnosť pre ďalší priebeh konania súd

zaoberať nebude (kedy bol odovzdaný správcovský spis medzi odvolanou správkyňou

JUDr. Ďurankovou a JUDr. Boľošom, akú novú spisovú značku dostal správe, spis po

odovzdaní a pod.). Súd sa taktiež nebude zaoberať Vašimi hmotnoprávnymi námietkami voči

prihlásenej zabezpečenej pohľadávke veriteľa Istrobanka,a s., právneho predchodcu ČSOB,

a s. Prihlášky veriteľov preskúmava správca, sud nemá oprávnenie z hľadiska hmotného

práva preskúmavať prihlásené pohľadávky veriteľov mimo konania o určenie popretej

pohľadávky, a to ani v rámci dohľadu nad činnosťou správcu... Vaše návrhy na vydanie

uznesení nemajú oporu v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii, sú zmätočné, presne

stanovuje, v ktorých prípadoch a na základe akých návrhov, ktorých aktívne legitimovaných

subjektov môže konkurzný súd konať a rozhodovať... Záverom konkurzný súd zdôrazňuje, že

hmotnoprávnymi námietkami vo vzťahu k prihláške zabezpečenej pohľadávke veriteľa

Istrobanka a právneho predchodcu ČSOB a s sa zaoberať nemôže a ani nebude, nakoľko

mu to zákon neumožňuje.“

9. S napadnutým oznámením okresného súdu sťažovatelia nesúhlasia, považujú ho

za nesprávne, zjavne neodôvodnené a ústavne nekonformné.

10. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú, že okresný súd napadnutým

oznámením porušil ich základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s tým, že sa stotožnil s činnosťou správcu konkurznej

podstaty v predmetnom konkurznom konaní a námietky sťažovateľov k jeho nezákonnej

činnosti nepovažoval za relevantné.

11. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti taktiež namietajú, že postupom okresného súdu

dochádza k porušovaniu ich základného práva na rovnosť pred zákonom podľa

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

Porušovanie označených práv sťažovatelia vidia v nečinnosti okresného súdu, ktorý ku dňu

podania ústavnej sťažnosti nevykonal žiadne kroky vedúce k odstráneniu podľa názoru

sťažovateľov nezákonného stavu, v akom sa predmetné konkurzné konanie nachádza,

čím spôsobil prieťahy v pretrvávaní porušenia sťažovateľmi označených základných

ľudských práv a slobôd.

11.1 Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podaním z 20. júna 2018

a 2. augusta 2018 adresovaným predsedovi okresného súdu okrem iného podali aj sťažnosť

na prieťahy v predmetnom konkurznom konaní. Na sťažnosť sťažovateľov reagoval

podpredseda okresného súdu podaním, v ktorom v zásadnom uviedol, že prieťahy

v predmetnom konaní zistené neboli. Podaním z 13. septembra 2018 sťažovatelia podali

sťažnosť predsedovi Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“), ktorou sa

domáhali prešetrenia postupu predsedu okresného súdu v súvislosti s vybavením ich

sťažnosti na prieťahy v predmetnom konkurznom konaní. Na podanie sťažovateľov

reagoval podpredseda krajského súdu, ktorý vo svojom podaní z 15. októbra uviedol, že sa

so stanoviskom podpredsedu okresného súdu stotožňuje.

12. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovatelia navrhujú, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. č. -194

procesným postupom - oznámením zo dňa 2.10.2018 porušuje základné právo

a jeho manželky , domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s ,

2. Oznámenie Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 2.10.2018 sa zrušuje a vec

sa vracia na ďalšie konanie.

3. Okresný súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. č. -194

porušil základné právo a jeho manželky ,

na súdnu ochranu podľa SR, na rovnosť podľa

SR, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky, a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

13. Sťažovatelia svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 € pre každého odôvodňujú takto: „Sťažovatelia sa domáhajú priznania

primeraného finančného zadosťučinenia každému v sume po 5000.- € (slovom päťtisíc eur),

čo odôvodňujú o. i. dlhodobou právnou neistotou, právom na spravodlivý proces

a nerešpektovaním ich práva.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

14. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“), ktorý s účinnosťou od 1. marca 2019

upravuje konanie pred ústavným súdom. V zmysle a

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti, ktorá

bola doručená ústavnému súdu 27. novembra 2018, postupoval v súlade s príslušnými

ustanoveniami .

16. Ústavný súd považuje za potrebné ozrejmiť, že právna vec sťažovateľov bola

pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Rudolfovi Tkáčikovi, ktorého funkčné obdobie

sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V zmysle čl. X bodu 5 písm. b) Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra

2019 v znení dodatku č. 1 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola táto vec

prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce

prejednaná a rozhodnutá vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení Miroslav Duriš

(predseda senátu), Ladislav Duditš a Libor Duľa (sudca spravodajca).

17. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá

tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej

základné práva a slobody.

18. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

19. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

20. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie

základných práv podľa a , a práva podľa

ods. 1 dohovoru napadnutým oznámením okresného súdu.

21. Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

21.1 Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

21.2 Podľa každý má právo slobodne rozhodovať o svojej

národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby

nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.

21.3 Podľa nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach

pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

22. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

23. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

24. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 12 a čl. 46 ods. 1

napadnutým oznámením okresného súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho

vydaniu

25. Ústavnou sťažnosťou je možné namietať každý akt aplikácie práva bez ohľadu

na to, či sa aplikácia realizuje na podzákonnej, zákonnej alebo ústavnej úrovni. Môže ísť

dokonca aj o neformálne vyriešenie veci, napr. prípisom. Ak je výsledkom aplikácie práva

alebo rozhodovacej činnosti akt, ktorý potencionálne porušuje práva a slobody, ústavný súd

ho má právomoc v konaní o ústavnej sťažnosti posúdiť. Dôležité je teda skúmať,

či právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zasahuje do právnej sféry

navrhovateľa [vznik, zmena alebo zánik práv alebo povinností (ĽALÍK, M., ĽALÍK, T.

. Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer SR

s. r. o., 2019, s. 366.)]. Právomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti teda

vyžaduje, aby bol sťažovateľ priamo alebo sprostredkovane dotknutý na svojich základných

právach a slobodách.

26. Sťažovatelia ústavnou sťažnosťou napádajú oznámenie okresného súdu, ktoré

v danom prípade ako akt okresného súdu nie je spôsobilé zasiahnuť do ich základných práv

a slobôd. Okresný súd, reagujúc na podnety sťažovateľov (pozri bod 8 odôvodnenia),

v napadnutom oznámení sťažovateľov stručne oboznámil o zákonnom rozsahu svojich

oprávnení v rámci konkurzného konania a v rámci toho ich informoval, na aké konanie nie

je v danej veci oprávnený [preskúmať z hľadiska hmotného práva prihlásené pohľadávky,

preskúmať, či bola prihlásená pohľadávka popretá alebo zistená v zákonnej lehote (mimo

konania o incidenčnej žalobe), vydať sťažovateľmi navrhované uznesenia], a zároveň ich

upovedomil, že si preveril nimi tvrdené relevantné skutočnosti (dodržanie lehoty

na popieranie prihlásených pohľadávok) a na strane správcu nezistil žiadne pochybenia,

prípadne konanie, ktoré by bolo v rozpore so zákonom. Z obsahu napadnutého oznámenia je

zrejmé, že toto oznámenie má čisto informačný charakter a nemá žiaden vplyv na vznik,

zmenu alebo zánik práv alebo povinností na strane sťažovateľov.

27. Vzhľadom k charakteru napadnutého oznámenia okresného súdu ústavný súd

dospel k záveru, že v danom prípade nemá právomoc na prerokovanie ústavnej sťažnosti

v časti týkajúcej sa porušenia základných práv podľa a

napadnutým oznámením okresného súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol podľa

a podľa pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

28. Obiter dictum ústavný súd dodáva, že napriek tomu, že interpretácia a aplikácia

zákonov prislúcha predovšetkým všeobecným súdom a úloha ústavného súdu sa zásadne

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách,

ústavný súd považuje v danom prípade za vhodné uviesť, že sťažovatelia mali v zmysle § 32

ods. 6 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze

a reštrukturalizácii“) na účely preverenia uvedeného postupu správcu k dispozícii dostupný

právny prostriedok nápravy v systéme všeobecných súdov vo forme žaloby o určenie

pravosti pohľadávky, ktorú mohli podať v lehote 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie

pohľadávok. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia označený právny

prostriedok nápravy využili a v súčasnosti sa na základe ich návrhu na okresnom súde pod

sp. zn. vedie konanie o určenie pravosti popretej pohľadávky. V danom

prípade je jediným subjektom oprávneným rozhodnúť o pravosti pohľadávky sťažovateľov

popretej správcom okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. . Okresný súd

v napadnutom konkurznom konaní nie je oprávnený do tohto procesu žiadnym spôsobom

zasahovať, o čom sťažovateľov v napadnutom oznámení poučil.

28.1 Ďalej ústavný súd vo vzťahu k popieraniu prihlásených pohľadávok v konkurze

dodáva, že popierať prihlásenú pohľadávku je síce oprávnený len správca, avšak v zmysle

§ 32 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sťažovatelia mohli podať správcovi

podnet, aby prihlásenú pohľadávku tohto veriteľa poprel. Pokiaľ sťažovatelia nevyužili

možnosť danú im zákonom (podanie podnetu správcovi v rámci zákonom stanovenej lehoty

na popieranie pohľadávok, pozn.), nie je možné túto ich nečinnosť pripočítať na vrub

okresnému súdu, ktorý zo zákona nie je oprávnený preskúmavať z hľadiska hmotného práva

prihlásené pohľadávky, o čom sťažovateľov v napadnutom oznámení taktiež poučil.

28.2 K neplatnosti rozhodnutí veriteľského výboru prijatých na prvej schôdzi

veriteľov ústavný súd uvádza, že samotná skutočnosť, že rozhodnutia, ktoré boli

veriteľským výborom prijaté na prvej schôdzi veriteľov a zároveň neboli v zápisnici o prvej

schôdzi veriteľov označené ako uznesenia, neznamená, že tieto rozhodnutia sú neplatné.

Zo znenia zápisnice predloženej ústavnému súdu sťažovateľmi, obsahom ktorej sú okrem

iného aj jasne, určito a zrozumiteľne formulované znenia rozhodnutí veriteľského výboru

(rozhodnutia o veciach, ktoré spadajú do kompetencie veriteľského výboru, pozn.), je

bez akýchkoľvek pochybností zrejmá vôľa veriteľského výboru prijať tieto rozhodnutia, tiež

sú zrejmé spôsob, akým veriteľský výbor svoju vôľu prejavil, a následky, aké v súvislosti

s prejavom svojej vôle očakáva (v danom prípade okrem iného aj odvolanie pôvodného

správcu), čím sú splnené zákonom vyžadované náležitosti k platnosti týchto právnych

úkonov. Absencia formálneho pomenovania týchto úkonov, t. j. rozhodnutí veriteľského

výboru v zápisnici, ako uznesení nemá žiaden vplyv na ich platnosť.

28.3 Na záver k správnosti stanovenia konca lehoty na prihlásenie pohľadávok

na 31. december 2007, t. j. pondelok [podľa názoru sťažovateľov lehota na prihlásenie

pohľadávok do konkurzu uplynula 29. decembra 2007 (piatok)], ústavný súd uvádza,

že v danom prípade okresný súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu uznesením č. k.

-194 z 8. novembra 2007, ktoré bolo zverejnené 13. novembra 2007

v Obchodnom vestníku č. OV 2007/219. S poukazom na § 199 ods. 9 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii sa predmetné uznesenie považuje za zverejnené 14. novembra 2007

(streda). Lehota na prihlásenie pohľadávok do konkurzu začala, vychádzajúc z § 196 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s ,

plynúť 15. novembra 2007 a uplynula 29. decembra 2007 (sobota). Avšak vzhľadom na to,

že koniec lehoty pripadol na sobotu, je posledným dňom lehoty podľa § 196 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s

najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. v danom prípade pondelok 31. decembra 2007.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom okresného

súdu

29. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sťažovatelia porušenie uvedených práv

v ústavnej sťažnosti odôvodňujú nečinnosťou okresného súdu vo vzťahu k riešeniu

sťažovateľmi namietaného nesprávneho postupu okresného súdu a nesprávnej činnosti

správcu, na ktoré opakovane upozorňovali okresný súd vo svojich písomných podnetoch.

30. Okresný súd na podnety sťažovateľov doručené mu v júli 2018 reagoval v októbri

2018 ústavne akceptovateľným spôsobom. Skutočnosť, že okresný súd nereagoval

na podnety sťažovateľov podľa ich predstáv, neznamená, že okresný súd je v napadnutom

konaní nečinný. S poukazom na svoje závery uvedené v časti III.1 odôvodnenia ústavný súd

uzatvára, že medzi namietaným porušením základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a sťažovateľmi popísaným konaním, ktorým malo dôjsť

k zbytočným prieťahom v dôsledku nečinnosti okresného súdu, nezistil súvislosť. Túto časť

ústavnej sťažnosti preto ústavný súd vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú, čo bolo

dôvodom na jej odmietnutie podľa z dôvodu

jej zjavnej neopodstatnenosti.

31. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uplatnenými v ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2019

Miroslav DURIŠ predseda senátu