Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 175/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu

a Ladislava Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát a konateľ JUDr. Michal Mandzák, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základných práv podľa čl.

47 a čl. 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie upovedomením Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/3 Gn 1185/18/1000-2 z 12. júla 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť Mag. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. septembra 2018 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ako aj základných práv podľa čl. 47 a čl. 48 ods. 2 Charty základných práv

Európskej únie (ďalej len „charta“) upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/3 Gn 1185/18/1000-2 z 12. júla 2018

(ďalej len „napadnuté upovedomenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupuje v trestnej veci

sp. zn. IV/3 Gn 380/18/1000 v procesnom postavení osoby, proti ktorej smeruje podané

trestné oznámenie, avšak nie je osobou obvinenou.

3. Napadnutým upovedomením nebolo vyhovené opravnému prostriedku sťažovateľa

proti postupu prokurátora generálnej prokuratúry, ktorý nevyhovel jeho žiadosti

o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu.

4. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že generálna prokuratúra sa

v napadnutom upovedomení nedostatočným spôsobom vysporiadala so skutočnosťou,

že sťažovateľ je v postavení podozrivej osoby v zmysle smernice Európskeho parlamentu

a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (ďalej len

„smernica“) a že nesprístupnením trestného spisu, resp. neumožnením do neho nahliadnuť

sa neprípustným spôsobom zasahuje do jeho práva na obhajobu.

5. Sťažovateľ zdôrazňuje, že proti oznámeniu o nesprístupnení spisu podal opravný

prostriedok v súlade s čl. 8 ods. 2 smernice, o ktorom mal podľa jeho názoru rozhodovať

súd, nie generálna prokuratúra. V dôsledku uvedeného malo dôjsť k porušeniu jeho

základného práva podľa čl. 47 charty. Sťažovateľ tiež poukazuje na to, že vnútroštátna

úprava nepozná právo na účinný prostriedok nápravy v súvislosti s porušením práva

na prístup k spisu, ktoré je zaručené smernicou.

6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol: „1/ Základné právo sťažovateľa Mag. podľa čl. 46 ods. 1

, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ako aj podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej Únie a čl. 48 ods. 2 Charty

základných práv Európske únie Upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky zo dňa 12.07.2018, sp. zn. IV/3 Gn 1185/18/1000-2 porušené bolo.

2/ Zrušuje sa Upovedomenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa

12.07.2018, sp. zn. IV/3 Gn 1185/18/1000-2.

3/ Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť trovy právneho

zastúpenia...“

7. Ústavná sťažnosť bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni Ľudmile

Gajdošíkovej, ktorej uplynulo funkčné obdobie sudkyne ústavného súdu 16. februára 2019.

Do tohto dňa nebolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa rozhodnuté. Plénum ústavného súdu

prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“).

Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli nevybavené veci sudcov, ktorých funkčné obdobie

uplynulo 16. februára 2019, prerozdelené medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra

2019, a to náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov.

Ústavná sťažnosť bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle

čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola prejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje

v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

10. Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ).

11. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že v napadnutom upovedomení

absentuje dostatočné odôvodnenie vo vzťahu k tomu, že sťažovateľ je v postavení

podozrivej osoby v zmysle smernice a že nesprístupnením trestného spisu sťažovateľovi sa

neprípustným spôsobom zasahuje do jeho práva na obhajobu. Sťažovateľ taktiež namieta,

že o ním podanom opravnom prostriedku nerozhodoval súd, ale generálna prokuratúra.

12. Pokiaľ sťažovateľ namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého

upovedomenia, ústavný súd poukazuje na túto jeho časť: «Vyššie uvedený záver je v plnom

súlade aj s ustanovením čl. 7 ods. 1, ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady

č. 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (ďalej len

„smernica“), na ktorú sa vo svojom podaní odvolávate, i keď smernica ako forma právneho

aktu Európskej únie nie je priamo vykonateľná a je záväzná len pre štát, nie jeho justičné

orgány. Štát má povinnosť smernicu prevziať do vnútroštátneho právneho poriadku. Keď

tak neurobí, alebo urobí nesprávne či neúplne, zodpovedá za to štát. Vnútroštátne orgány

však nekonajú podľa smernice, ale podľa vnútroštátneho práva. Čl. 7 ods. 1 tejto smernice

upravuje právo na nahliadnutie do spisu iba vo vzťahu k osobe, ktorej osobná sloboda bola

obmedzená, k čomu v tejto trestnej veci nedošlo. Čl. 7 ods. 2 smernice zabezpečuje

podozrivým alebo ich advokátom prístup ku všetkým dôkazom, ktoré majú v držbe príslušné

orgány, svedčiace v prospech či neprospech týchto osôb, aspoň vtedy a tak, aby sa zaručilo

„spravodlivé súdne konanie a príprava obhajoby“. To znamená, že príslušné subjekty

musia byť zoznámené s obsahom vyšetrovacieho spisu najneskôr v čase podania obžaloby.

Aj s poukazom na čl. 7 ods. 3 smernice sa „prístup k materiálom uvedeným v ods. 2

smernice poskytne včas, aby sa tým umožnilo účinné uplatnenie práva na obhajobu,

a najneskôr pri podaní obžaloby súdu na účel vynesenia rozsudku“. V predmetnej trestnej

veci však k úkonu skončenia vyšetrovania alebo k podaniu obžaloby nedošlo.

Do pozornosti vám dávam aj čl. 7 ods. 4 smernice, ktorý obsahuje analogické

ustanovenie ako v , podľa ktorého „pokiaľ nie je ohrozené

právo na spravodlivý proces, možno prístup k určitým materiálom odmietnuť, ak by takýto

prístup viedol k vážnemu ohrozeniu života alebo základných práv inej osoby alebo ak je

odmietnutie prístupu nevyhnutné na ochranu dôležitého verejného záujmu, ako napríklad

v prípade, ak by prístup mohol ohroziť prebiehajúce vyšetrovanie alebo vážnym spôsobom

poškodiť bezpečnosť členského štátu, v ktorom trestné konanie prebieha“.»

13. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého upovedomenia konštatuje,

že sťažovateľ dostal na svoju námietku týkajúcu sa neprípustného zásahu do jeho práva

na obhajobu dostatočnú a presvedčivú odpoveď.

14. Nad rámec uvedeného ústavný súd rovnako ako generálny prokurátor Slovenskej

republiky poukazuje na to, že vo veci sťažovateľa (ešte) nedošlo ku skončeniu vyšetrovania

či k podaniu obžaloby.

15. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že o ním podanom opravnom prostriedku

nerozhodoval súd, ale generálna prokuratúra, ústavný súd poukazuje na konštatovanie

generálnej prokuratúry o tom, že smernica ako forma právneho aktu Európskej únie nie je

priamo vykonateľná a je záväzná len pre štát, nie jeho justičné orgány. Nad rámec

uvedeného ústavný súd poukazuje aj na čl. 8 ods. 2 smernice, podľa ktorého členské štáty

zabezpečia, aby podozrivé alebo obvinené osoby alebo ich advokáti mali právo namietať

v súlade s postupmi ustanovenými vo vnútroštátnom práve proti neposkytnutiu informácií

alebo proti odmietnutiu poskytnúť tieto informácie príslušnými orgánmi v súlade s touto

smernicou.

16. Ústavný súd konštatuje, že takýto postup ustanovený vo vnútroštátnom práve bol

v prípade sťažovateľa dodržaný.

17. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

18. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími v nej

uvedenými nárokmi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2019

Miroslav Duriš predseda senátu