Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 16/2020
PDF · 125.63 KB
No categories available
I. ÚS 16/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2020,
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša
Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa
, , , zastúpeného
advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, Námestie SNP 41, Zvolen, vo veci namietaného
porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím
exekútora ‒výzvou na úhradu trov exekúcie sp. zn. 12 EX 380/18
z 25. septembra 2019 a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie.
2 . O d k l a d á vykonateľnosť rozhodnutia exekútora –
výzva na úhradu trov exekúcie sp. zn. 12 EX 380/18 z 25. septembra 2019.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra
2018 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
rozhodnutím exekútora ‒výzvou na úhradu trov exekúcie
sp. zn. 12 EX 380/18 z 25. septembra 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal
návrh na vykonanie exekúcie o zaplatenie sumy 10 000 eur s príslušenstvom vrátane trov
právneho zastúpenia v exekučnom konaní a poplatku za vydanie poverenia v sume
16,50 eur. Okresný súd v predmetnej veci vydal exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie 9. októbra 2018. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo
sťažovateľovi doručené 10. októbra 2018. Podaním z 25. júna 2019 adresovaným
Okresnému súdu Banská Bystrica vzal sťažovateľ svoj návrh späť. Exekútor následne
vydal upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou na úhradu trov exekúcie v sume 2
533,80 eur, ktoré mu bolo doručené 25. septembra 2019.
2.1 Podľa názoru sťažovateľa exekútor v jeho veci nesprávne právne posúdil otázku
vzniknutých trov exekúcie podľa § 199c zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný
poriadok“), ako aj ich výšky. Vo svojej argumentácii sťažovateľ poukázal na § 198 ods. 2
Exekučného poriadku, ktorý bol podľa neho aplikovateľný na jeho prípad a z ktorého patrí
v jeho prípade exekútorovi iba náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania
povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Upovedomenie o zastavení exekúcie
nie je riadne odôvodnené, podľa sťažovateľa je v rozpore s jeho gramatickým výkladom
i dôvodovou správou k tomuto ustanoveniu a nie je z neho zrejmé, akým spôsobom
dospel exekútor k svojmu záveru o aplikovaní § 199c Exekučného poriadku na jeho prípad,
a to napriek skutočnosti, že povinná sťažovateľovi ako oprávnenému nič neuhradila.
2.2 Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že v jeho prípade exekútor nevymohol ani časť
vymáhanej pohľadávky, preto mu nemohol podľa neho vzniknúť ani právny nárok
na úhradu odmeny, ktorú si vyčíslil v napadnutom rozhodnutí. Exekútor napadnuté
rozhodnutie odôvodnil iba odkazom na § 199c Exekučného poriadku napriek tomu, že
podľa sťažovateľa mal v zmysle § 198 ods. 2 Exekučného poriadku právny nárok iba
na náhradu výdavkov vzniknutých v exekučnom konaní. Sťažovateľ zaslal exekútorovi
svoje námietky, aj keď v danom prípade nie sú v zmysle Exekučného poriadku prípustné,
avšak exekútor na jeho námietky nereagoval.
2.3 V argumentácii sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že výzva na úhradu trov
exekúcie je v zmysle § 45 ods. 2 písm. k) Exekučného poriadku exekučným titulom,
na základe ktorého je exekútor oprávnený začať exekučné konanie, a to v danom prípade
napriek tomu, že uvedená výzva podľa sťažovateľa nie je v súlade so zákonom.
2.4 V dôsledku arbitrárneho a nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
v predmetnom konaní, ktoré je v rozpore s princípom spravodlivosti i platnou legislatívou,
podľa sťažovateľa došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu a následným
núteným výkonom práv špecifikovaných v napadnutom rozhodnutí (výzve na úhradu trov
konania) dôjde podľa neho aj k ujme na jeho vlastníckych právach.
3. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,
v ktorom vysloví, že napadnutým rozhodnutím – výzvou na úhradu trov exekúcie exekútora
z 25. septembra 2019, bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti späť exekútorovi na ďalšie konanie.
4. Zároveň sťažovateľ požiadal o odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia,
pretože výkonom napadnutého rozhodnutia by došlo k ujme na jeho „právach vlastniť
majetok“.
II.
Relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. V súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
7. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.
V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania
začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
8. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
10. Za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval ústavný súd namietané porušenia
sťažovateľovho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým
rozhodnutím.
11. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom
súde predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti
predpísané zákonom o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56
ods. 2 zákona o ústavnom súde. Keďže nezistil nedostatky v zákonom predpísaných
náležitostiach a ani dôvody na jej odmietnutie, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej
obsiahnutých je potrebné posúdiť v konaní vo veci samej, prijal túto sťažnosť na ďalšie
konanie.
12. Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa na odloženie vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia a odložil jeho vykonateľnosť, tak ako to je uvedené v bode 2 tohto
rozhodnutia, pretože dospel k názoru, že boli splnené všetky podmienky podľa § 192
zákona o ústavnom súde, t. j. že odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nie je
v rozpore s dôležitým verejným záujmom a odložením vykonateľnosti sa iným osobám
nespôsobí väčšia ujma, než by vykonaním rozhodnutia vznikla sťažovateľovi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. januára 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu