Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 34/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku

(sudca spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

sťažovateľa , , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, Čajakova 5, Košice, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Galanta

sp. zn. z 8. augusta 2018 a uznesením Okresného súdu

Galanta sp. zn. z 9. novembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. januára 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len ,,sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uzneseniami Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 8. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka“)

a sp. zn. z 9. novembra 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie sudcu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupoval

„ako strana konania vedeného pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn.: ,

pričom mu v priebehu konania bolo priznané úplné oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov. Medzičasom podal sťažovateľ proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa

26.09.2017, č. k.: -905 v zákonom stanovenej lehote dovolanie. V rámci

konania o dovolaní ešte pred súdom prvej inštancie tento súd ustálil, že u sťažovateľa sa

od času, kedy mu bolo súdom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov zmenili

majetkové pomery. Okresný súd Galanta následne uznesením zo dňa 09.05.2018,

č. k.: -942 sťažovateľovi ako žalobcovi odňal so spätnou účinnosťou

oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 4 %. Následne bol sťažovateľ vyzvaný

k zaplateniu súdneho poplatku za dovolanie vo výške 414,- EUR.

Voči predmetnému čiastočnému vyrubeniu súdneho poplatku za dovolanie podal

sťažovateľ žiadosť zo dňa 13.06.2018, ktorou opätovne žiadal o oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov (ďalej len „opätovne podaná žiadosť o priznanie oslobodenia od platenia

súdneho poplatku“, pozn.), nakoľko koncom mesiaca apríl 2018 prestal byť zamestnancom

a bol nútený si otvoriť živnosť, z ktorej v danej dobe nemal žiaden príjem a jeho manželka

bola toho času od marca 2018 na dlhodobej PN a poberala len nemocenské dávky

z minimálnej mzdy. Žiadosť bola písomne doplnená dňa 20.07.2018. Súd prvej inštancie

svojim zastavujúcim uznesením (napadnutým rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka,

pozn.) zastavil dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, pričom ako sám

uvádza v bode 11 odôvodnenia, o žiadosti sťažovateľa ani len nerozhodoval, nakoľko

o oslobodení od platenia súdneho poplatku bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 09.05.2018,

č. k.: -942, a preto sa jedná o krátky časový úsek od žalobcovej opätovnej

žiadosti, žalobca však v predmetnej žiadosti uvádzal nové skutkové okolnosti, ktoré

pri skoršom rozhodovaní neboli vôbec zohľadnené.

Nakoľko postup súdu prvej inštancie považoval sťažovateľ za nesprávny, predmetné

uznesenie napadol sťažnosťou ako riadnym opravným prostriedkom, o ktorom bolo

rozhodnuté konečným uznesením (napadnutým rozhodnutím sudcu, pozn.).“.

3. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti argumentuje tým, že v bode 23

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sudcu okresný súd konštatoval, že sťažovateľ

v podanej sťažnosti preukázal zmenu majetkových pomerov svojej manželky, a nie seba.

Uvádza, že medzi sťažovateľom a jeho manželkou trvá bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov, preto zmena majetkových pomerov jedného z manželov musí byť logicky

zasahujúca aj majetkovú sféru druhého z manželov. Napokon uvádza, že pokiaľ okresný súd

nerozhodoval o opätovne podanej žiadosti o priznanie oslobodenia od platenia súdneho

poplatku, založil tým stav odopretia spravodlivosti, pretože sa zbavil svojej povinnosti

vo veci konať a rozhodnúť.

4. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

vyslovil porušenie v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv, aby napadnuté rozhodnutie

vyššieho súdneho úradníka a napadnuté rozhodnutie sudcu zrušil, vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie a aby sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len ,,“).

8. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1

, právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu konkrétnemu základnému právu alebo

slobode, porušenie ktorých je namietané, je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv

a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať

napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, keďže bolo meritórne preskúmané

sudcom na základe sťažnosti. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti

smerujúcej proti napadnutému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. a) pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

10. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

11. Okresný súd pri posudzovaní oslobodenia od súdnych poplatkov vychádzal

zo sťažovateľom zdokladovaného stavu majetkových pomerov a príslušnej lustrácie

zo Sociálnej poisťovne. Úlohou ústavného súdu nie je opätovne prehodnocovať posúdenie

majetkových pomerov sťažovateľa, ale preskúmať, či sa posúdenie neprieči spravodlivosti.

Vo veci stojí v protipozícii k tvrdenej strate zamestnania, dlhom a poberaným minimálnym

nemocenským dávkam manželky aj tvrdené otvorenie živnosti a predchádzajúce

zamestnanie s pravidelným mesačným príjmom. Ostatne výška súdneho poplatku

predstavuje 400 € k hodnote sporu 101 988, 31 € s príslušenstvom. Pomerovanie majetkovej

situácie sťažovateľa v prejednávanej veci nevykazuje znaky arbitrárnosti. Okresný súd

v napadnutom rozhodnutí sudcu tiež vysvetlil potrebu revidovania oslobodenia od súdnych

poplatkov. V ústavnej sťažnosti je tvrdené aj odopretie spravodlivosti, pretože okresný súd

mal opomenúť zaoberať sa opätovne podanou žiadosťou o priznanie oslobodenia

od platenia súdneho poplatku. Ústavný súd vec vníma viac z pohľadu neochoty sťažovateľa

vzdať sa oslobodenia od súdnych poplatkov, čo je pochopiteľné. Na druhej strane vo veci

je v tomto kontexte možné badať aj istý náznak obštrukcie, pretože sťažovateľ, keď bol

vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 10 dní od doručenia výzvy

(t. j. do 14. júna 2018), o oslobodenie súdneho poplatku opätovne požiadal 13. júna 2018

(t. j. deň pred uplynutím lehoty), súdny poplatok nezaplatil a žiadosť doplnil 20. júna 2018

podľa tvrdenia okresného súdu „dodatočným predložením dôkazov o tých istých

skutočnostiach“, čo ostalo pred ústavným súdom nespochybnené.

12. Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej

proti napadnutému rozhodnutiu sudcu podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu