Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 34/2020
PDF · 133.11 KB
No categories available
III. ÚS 34/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku
(sudca spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
sťažovateľa , , , zastúpeného
advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, Čajakova 5, Košice, vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Galanta
sp. zn. 9 Cb 174/1998 z 8. augusta 2018 a uznesením Okresného súdu
Galanta sp. zn. 9 Cb 174/1998 z 9. novembra 2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
18. januára 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len ,,sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uzneseniami Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 9 Cb 174/1998
z 8. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka“)
a sp. zn. 9 Cb 174/1998 z 9. novembra 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie sudcu“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupoval
„ako strana konania vedeného pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn.: 9Cb/174/1998,
pričom mu v priebehu konania bolo priznané úplné oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov. Medzičasom podal sťažovateľ proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa
26.09.2017, č. k.: 21 Cob/72/2016-905 v zákonom stanovenej lehote dovolanie. V rámci
konania o dovolaní ešte pred súdom prvej inštancie tento súd ustálil, že u sťažovateľa sa
od času, kedy mu bolo súdom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov zmenili
majetkové pomery. Okresný súd Galanta následne uznesením zo dňa 09.05.2018,
č. k.: 9Cb/174/1998-942 sťažovateľovi ako žalobcovi odňal so spätnou účinnosťou
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 4 %. Následne bol sťažovateľ vyzvaný
k zaplateniu súdneho poplatku za dovolanie vo výške 414,- EUR.
Voči predmetnému čiastočnému vyrubeniu súdneho poplatku za dovolanie podal
sťažovateľ žiadosť zo dňa 13.06.2018, ktorou opätovne žiadal o oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov (ďalej len „opätovne podaná žiadosť o priznanie oslobodenia od platenia
súdneho poplatku“, pozn.), nakoľko koncom mesiaca apríl 2018 prestal byť zamestnancom
a bol nútený si otvoriť živnosť, z ktorej v danej dobe nemal žiaden príjem a jeho manželka
bola toho času od marca 2018 na dlhodobej PN a poberala len nemocenské dávky
z minimálnej mzdy. Žiadosť bola písomne doplnená dňa 20.07.2018. Súd prvej inštancie
svojim zastavujúcim uznesením (napadnutým rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka,
pozn.) zastavil dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, pričom ako sám
uvádza v bode 11 odôvodnenia, o žiadosti sťažovateľa ani len nerozhodoval, nakoľko
o oslobodení od platenia súdneho poplatku bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 09.05.2018,
č. k.: 9Cb/174/1998-942, a preto sa jedná o krátky časový úsek od žalobcovej opätovnej
žiadosti, žalobca však v predmetnej žiadosti uvádzal nové skutkové okolnosti, ktoré
pri skoršom rozhodovaní neboli vôbec zohľadnené.
Nakoľko postup súdu prvej inštancie považoval sťažovateľ za nesprávny, predmetné
uznesenie napadol sťažnosťou ako riadnym opravným prostriedkom, o ktorom bolo
rozhodnuté konečným uznesením (napadnutým rozhodnutím sudcu, pozn.).“.
3. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti argumentuje tým, že v bode 23
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sudcu okresný súd konštatoval, že sťažovateľ
v podanej sťažnosti preukázal zmenu majetkových pomerov svojej manželky, a nie seba.
Uvádza, že medzi sťažovateľom a jeho manželkou trvá bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, preto zmena majetkových pomerov jedného z manželov musí byť logicky
zasahujúca aj majetkovú sféru druhého z manželov. Napokon uvádza, že pokiaľ okresný súd
nerozhodoval o opätovne podanej žiadosti o priznanie oslobodenia od platenia súdneho
poplatku, založil tým stav odopretia spravodlivosti, pretože sa zbavil svojej povinnosti
vo veci konať a rozhodnúť.
4. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej
vyslovil porušenie v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv, aby napadnuté rozhodnutie
vyššieho súdneho úradníka a napadnuté rozhodnutie sudcu zrušil, vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie a aby sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto je zákon č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ,,zákon o ústavnom súde“).
8. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1
ústavy, právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu konkrétnemu základnému právu alebo
slobode, porušenie ktorých je namietané, je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv
a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať
napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, keďže bolo meritórne preskúmané
sudcom na základe sťažnosti. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti
smerujúcej proti napadnutému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka odmietol podľa § 56
ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
10. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
11. Okresný súd pri posudzovaní oslobodenia od súdnych poplatkov vychádzal
zo sťažovateľom zdokladovaného stavu majetkových pomerov a príslušnej lustrácie
zo Sociálnej poisťovne. Úlohou ústavného súdu nie je opätovne prehodnocovať posúdenie
majetkových pomerov sťažovateľa, ale preskúmať, či sa posúdenie neprieči spravodlivosti.
Vo veci stojí v protipozícii k tvrdenej strate zamestnania, dlhom a poberaným minimálnym
nemocenským dávkam manželky aj tvrdené otvorenie živnosti a predchádzajúce
zamestnanie s pravidelným mesačným príjmom. Ostatne výška súdneho poplatku
predstavuje 400 € k hodnote sporu 101 988, 31 € s príslušenstvom. Pomerovanie majetkovej
situácie sťažovateľa v prejednávanej veci nevykazuje znaky arbitrárnosti. Okresný súd
v napadnutom rozhodnutí sudcu tiež vysvetlil potrebu revidovania oslobodenia od súdnych
poplatkov. V ústavnej sťažnosti je tvrdené aj odopretie spravodlivosti, pretože okresný súd
mal opomenúť zaoberať sa opätovne podanou žiadosťou o priznanie oslobodenia
od platenia súdneho poplatku. Ústavný súd vec vníma viac z pohľadu neochoty sťažovateľa
vzdať sa oslobodenia od súdnych poplatkov, čo je pochopiteľné. Na druhej strane vo veci
je v tomto kontexte možné badať aj istý náznak obštrukcie, pretože sťažovateľ, keď bol
vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 10 dní od doručenia výzvy
(t. j. do 14. júna 2018), o oslobodenie súdneho poplatku opätovne požiadal 13. júna 2018
(t. j. deň pred uplynutím lehoty), súdny poplatok nezaplatil a žiadosť doplnil 20. júna 2018
podľa tvrdenia okresného súdu „dodatočným predložením dôkazov o tých istých
skutočnostiach“, čo ostalo pred ústavným súdom nespochybnené.
12. Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej
proti napadnutému rozhodnutiu sudcu podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde
ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2020
Mojmír Mamojka predseda senátu