Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 46/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti HYDREX, s. r. o., Partizánska 1877, Hriňová, IČO 31 633 072, právne

zastúpenej advokátskou kanceláriou SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát a prokurista JUDr. Milan Gocník, LL.M., vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. z 1. októbra 2015, rozsudkom

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 26. októbra 2016 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. novembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti HYDREX, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca

2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti HYDREX, s. r. o.,

Partizánska 1877, Hriňová, IČO 31 633 072 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 1. októbra 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok

okresného súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 26. októbra 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok „krajského súdu“)

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 29. novembra 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým uznesením

odmietol dovolanie sťažovateľky proti napadnutému rozsudku krajského súdu, ktorým tento

potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu a žalovanému priznal náhradu trov

odvolacieho konania. Najvyšší súd dospel k záveru, že v podmienkach danej veci

k naplneniu tvrdeného dôvodu prípustnosti dovolania ani podľa § 420 písm. f) Civilného

sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), ani podľa nedošlo. Preto

najvyšší súd dovolanie sťažovateľky odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné.

3. K obsahu ústavnej sťažnosti ústavný súd uvádza, že sťažovateľka v minulosti už

podala proti napadnutému rozsudku okresného súdu a napadnutému rozsudku krajského

súdu identickú ústavnú sťažnosť, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn.

z 15. augusta 2018, ktorou ústavnú sťažnosť odmietol. Ústavný súd tak

nepovažuje na tomto mieste za potrebné rekapitulovať námietky sťažovateľky uvedené

v prejednávanej ústavnej sťažnosti, ale odkazuje na svoje predchádzajúce uznesenie sp. zn.

z 15. augusta 2018 a tam uvedenú rekapituláciu sťažnostných námietok

sťažovateľky.

3.1 Čo sa týka napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, sťažovateľka nad rámec

námietok uvedených proti napadnutému rozsudku okresného súdu a napadnutému rozsudku

krajského súdu uviedla, že podľa nej existuje príčinná súvislosť medzi postupom

dovolacieho súdu v konaní pred ním vedenom, jeho napadnutým uznesením a namietaným

porušením základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže postup najvyššieho súdu v rozpore s platným

a účinným zákonom možno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd

sťažovateľky.

3.2 Sťažovateľka zastáva názor, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým

bolo odmietnuté jej dovolanie, je nesprávne z dôvodu, že najvyšší súd nesprávne posúdil

konanie všeobecných súdov (nevykonanie navrhovaných dôkazov) za dostatočnú ochranu

práva sťažovateľky domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde.

3.3 Najvyšší súd sa podľa sťažovateľky v napadnutom uznesení vôbec nevysporiadal

s jej argumentáciou. Zároveň podľa nej najvyšší súd nesprávne posúdil ňou namietané

„povrchné“ vyhodnotenie navrhovaných dôkazov zo strany všeobecných súdov ako

dostatočné a nesprávne vyhodnotil procesný postup všeobecných súdov ako dostatočný.

4. Sťažovateľka navrhla vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:

„Ústavný súd Slovenskej republiky určuje, že rozsudkom Okresného súdu Žilina

zo dňa 1.10.2015, sp. zn. a rozsudkom Krajského súdu v Žiline, zo dňa

26.10.2016, sp. zn. a Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2018,

sp. zn. , boli porušené základné práva Sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1.

a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2018,

sp. zn. , rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 1.10.2015, sp. zn.

a rozsudok Krajského súdu v Žiline, zo dňa 26.10.2016, sp. zn.

zrušuje.“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

6. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam

sťažovateľky alebo citovania právnych záverov krajského súdu a okresného súdu uvedených

v napadnutých rozsudkoch alebo najvyššieho súdu uvedených v napadnutom uznesení je

potrebné konštatovať, že ústavnú sťažnosť bolo nutné odmietnuť, a to z týchto dôvodov.

III.1 K namietanému porušeniu ústavných práv sťažovateľky napadnutým

rozsudkom okresného súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu

7. Čo sa týka napadnutého rozsudku okresného súdu a napadnutého rozsudku

krajského súdu, ústavný súd upozorňuje, že ústavný súd už v minulosti rozhodoval

o možnom porušení ústavných práv sťažovateľky na podklade identickej ústavnej sťažnosti

sťažovateľky proti napadnutému rozsudku okresného súdu a napadnutému rozsudku

krajského súdu, pričom ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn.

z 15. augusta 2018 o odmietnutí tejto identickej ústavnej sťažnosti.

7.1 V tejto časti ústavnej sťažnosti je tak vec sťažovateľky právoplatne rozhodnutá

ústavným súdom a je potrebné ju pre prekážku rei iudicatae odmietnuť podľa § 56 ods. 2

písm. d) v spojení s ako neprípustnú.

III.2 K namietanému porušeniu ústavných práv sťažovateľky napadnutým

uznesením najvyššieho súdu

8. K napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu ústavný súd uvádza, že pri

predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti nezistil v skutkových a právnych záveroch

napadnutého uznesenia nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo jeho arbitrárnosti

alebo ústavnej neakceptovateľnosti.

8.1 V rámci rozhodovania o otázke prípustnosti dovolania sťažovateľky vzhľadom

na jej námietky a uplatnené dovolacie dôvody najvyšší súd riadne aplikoval právne normy

vzťahujúce sa na právny stav sťažovateľkinej veci, prípustnosť dovolania vzhľadom

na právny stav veci interpretoval a aplikoval zákonným a ústavným spôsobom, ktorý sa

neprieči textu a duchu . Závery najvyššieho súdu majú svoj

základ v texte zákona a nijak nevybočujú z rámca zákonnej a ústavnej interpretácie

príslušných právnych noriem.

8.2 Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti nezistil

v postupe a v skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia najvyššieho súdu nič

ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej

neakceptovateľnosti, odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú z už popísaných dôvodov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu