Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 46/2020
PDF · 140.79 KB
No categories available
II. ÚS 46/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany
Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej
spoločnosti HYDREX, s. r. o., Partizánska 1877, Hriňová, IČO 31 633 072, právne
zastúpenej advokátskou kanceláriou SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14,
Bratislava, v mene ktorej koná advokát a prokurista JUDr. Milan Gocník, LL.M., vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 20 Cb 244/2010 z 1. októbra 2015, rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob 115/2016 z 26. októbra 2016 a uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obdo 64/2017 z 29. novembra 2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti HYDREX, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca
2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti HYDREX, s. r. o.,
Partizánska 1877, Hriňová, IČO 31 633 072 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len
„okresný súd“) sp. zn. 20 Cb 244/2010 z 1. októbra 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok
okresného súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
13 Cob 115/2016 z 26. októbra 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok „krajského súdu“)
a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
5 Obdo 64/2017 z 29. novembra 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým uznesením
odmietol dovolanie sťažovateľky proti napadnutému rozsudku krajského súdu, ktorým tento
potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu a žalovanému priznal náhradu trov
odvolacieho konania. Najvyšší súd dospel k záveru, že v podmienkach danej veci
k naplneniu tvrdeného dôvodu prípustnosti dovolania ani podľa § 420 písm. f) Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), ani podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP nedošlo. Preto
najvyšší súd dovolanie sťažovateľky odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné.
3. K obsahu ústavnej sťažnosti ústavný súd uvádza, že sťažovateľka v minulosti už
podala proti napadnutému rozsudku okresného súdu a napadnutému rozsudku krajského
súdu identickú ústavnú sťažnosť, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn.
IV. ÚS 455/2018 z 15. augusta 2018, ktorou ústavnú sťažnosť odmietol. Ústavný súd tak
nepovažuje na tomto mieste za potrebné rekapitulovať námietky sťažovateľky uvedené
v prejednávanej ústavnej sťažnosti, ale odkazuje na svoje predchádzajúce uznesenie sp. zn.
IV. ÚS 455/2018 z 15. augusta 2018 a tam uvedenú rekapituláciu sťažnostných námietok
sťažovateľky.
3.1 Čo sa týka napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, sťažovateľka nad rámec
námietok uvedených proti napadnutému rozsudku okresného súdu a napadnutému rozsudku
krajského súdu uviedla, že podľa nej existuje príčinná súvislosť medzi postupom
dovolacieho súdu v konaní pred ním vedenom, jeho napadnutým uznesením a namietaným
porušením základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže postup najvyššieho súdu v rozpore s platným
a účinným zákonom možno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd
sťažovateľky.
3.2 Sťažovateľka zastáva názor, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým
bolo odmietnuté jej dovolanie, je nesprávne z dôvodu, že najvyšší súd nesprávne posúdil
konanie všeobecných súdov (nevykonanie navrhovaných dôkazov) za dostatočnú ochranu
práva sťažovateľky domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde.
3.3 Najvyšší súd sa podľa sťažovateľky v napadnutom uznesení vôbec nevysporiadal
s jej argumentáciou. Zároveň podľa nej najvyšší súd nesprávne posúdil ňou namietané
„povrchné“ vyhodnotenie navrhovaných dôkazov zo strany všeobecných súdov ako
dostatočné a nesprávne vyhodnotil procesný postup všeobecných súdov ako dostatočný.
4. Sťažovateľka navrhla vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:
„Ústavný súd Slovenskej republiky určuje, že rozsudkom Okresného súdu Žilina
zo dňa 1.10.2015, sp. zn. 20Cb/244/2010 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline, zo dňa
26.10.2016, sp. zn. 13Cob/115/2016 a Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2018,
sp. zn. 5Obdo/64/2017, boli porušené základné práva Sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1.
Ústavy Slovenskej Republiky a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Ústavný súd Slovenskej republiky Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2018,
sp. zn. 5Obdo/64/2017, rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 1.10.2015, sp. zn.
20Cb/244/2010 a rozsudok Krajského súdu v Žiline, zo dňa 26.10.2016, sp. zn.
13Cob/115/2016 zrušuje.“
II.
Relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom
prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
6. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam
sťažovateľky alebo citovania právnych záverov krajského súdu a okresného súdu uvedených
v napadnutých rozsudkoch alebo najvyššieho súdu uvedených v napadnutom uznesení je
potrebné konštatovať, že ústavnú sťažnosť bolo nutné odmietnuť, a to z týchto dôvodov.
III.1 K namietanému porušeniu ústavných práv sťažovateľky napadnutým
rozsudkom okresného súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu
7. Čo sa týka napadnutého rozsudku okresného súdu a napadnutého rozsudku
krajského súdu, ústavný súd upozorňuje, že ústavný súd už v minulosti rozhodoval
o možnom porušení ústavných práv sťažovateľky na podklade identickej ústavnej sťažnosti
sťažovateľky proti napadnutému rozsudku okresného súdu a napadnutému rozsudku
krajského súdu, pričom ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn. IV. ÚS 455/2018
z 15. augusta 2018 o odmietnutí tejto identickej ústavnej sťažnosti.
7.1 V tejto časti ústavnej sťažnosti je tak vec sťažovateľky právoplatne rozhodnutá
ústavným súdom a je potrebné ju pre prekážku rei iudicatae odmietnuť podľa § 56 ods. 2
písm. d) v spojení s § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
III.2 K namietanému porušeniu ústavných práv sťažovateľky napadnutým
uznesením najvyššieho súdu
8. K napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu ústavný súd uvádza, že pri
predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti nezistil v skutkových a právnych záveroch
napadnutého uznesenia nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo jeho arbitrárnosti
alebo ústavnej neakceptovateľnosti.
8.1 V rámci rozhodovania o otázke prípustnosti dovolania sťažovateľky vzhľadom
na jej námietky a uplatnené dovolacie dôvody najvyšší súd riadne aplikoval právne normy
vzťahujúce sa na právny stav sťažovateľkinej veci, prípustnosť dovolania vzhľadom
na právny stav veci interpretoval a aplikoval zákonným a ústavným spôsobom, ktorý sa
neprieči textu a duchu Civilného sporového poriadku. Závery najvyššieho súdu majú svoj
základ v texte zákona a nijak nevybočujú z rámca zákonnej a ústavnej interpretácie
príslušných právnych noriem.
8.2 Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti nezistil
v postupe a v skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia najvyššieho súdu nič
ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej
neakceptovateľnosti, odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú z už popísaných dôvodov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. januára 2020
Ľuboš Szigeti
predseda senátu