Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 46/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného

spoločnosťou PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o.,

Puškinova 16, Prešov, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Petrán, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Čadca v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra

2018 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu Čadca

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie okresného súdu“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. a bola

pridelená sudcovi spravodajcovi Sergejovi Kohutovi. Do 16. februára 2019 (deň uplynutia

funkčného obdobia pôvodného sudcu spravodajcu, pozn.) nebola ústavná sťažnosť

sťažovateľa rozhodnutá. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1

k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019

do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli

nevybavené veci sudcov, ktorých funkčné obdobie uplynulo 16. februára 2019,

prerozdelené medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019, a to náhodným

výberom pomocou technických a programových prostriedkov. Ústavná sťažnosť bola

pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu

práce bola prejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš

(predseda senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že «... ako veriteľ z neuhradenej

pohľadávky vo výške 19.000,- EUR po prechádzajúcich neúspešných mimosúdnych

rokovaniach podal žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorú podľa

elektronickej doručenky porušovateľ prevzal a spracoval dňa 30.11.2017.

Z dôvodu absencie doručenia akéhokoľvek podania súdu bol sťažovateľ osobne

nazrieť do súdneho spisu dňa 22.01.2018, kde zistil, že súd vo veci aktívne nekoná.

Sťažovateľ dňa 21.05.2018 adresoval porušovateľovi návrh na vydanie

zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľný majetok patriaci žalovanej, pretože pasivitou

porušovateľa a žalovanej ako aj začatím trestného konania vo veci podozrenia

z podvodného konania žalovanej sa u sťažovateľa enormne zvýšila obava, že dôjde

k zmareniu exekúcie prípadného exekučného titulu. Porušovateľ napriek zákonnému príkazu

v zmysle v spojení s o tomto návrhu nerozhodol, a to doposiaľ.

Dňa 02.07.2018 sťažovateľ podal proti nečinnosti porušovateľa sťažnosť podľa § 62

ods. 1 o súdoch, avšak o jej vybavení nebol do dnešného dňa

vyrozumený.

Nakoľko dňa 03.07.2018 žalovaný čiastočne uhradila žalovaný nárok, sťažovateľ

vzal podaním zo dňa 03.07.2018 žalobcu späť v časti uhradenej sumy a žiadal, aby

porušovateľ vydal platobný rozkaz v upravenej sume.

Sťažovateľ podaním zaslaným porušovateľovi dňa 06.08.2018 žiadal, aby mu bol

oznámený stav konania, príčina prieťahov, ako aj výpočet úkonov, ktoré porušovateľ ku dňu

podania žiadosti vykonal. Na predmetné podanie sťažovateľ nedostal do dnešného dňa

žiadnu odpoveď.

Je evidentné, že v dôsledku absolútneho nekonania porušovateľa dochádza k vzniku

zbytočných prieťahov v súdnom konaní, ktoré inicioval sťažovateľ z dôvodu zachovania

nádeje na vymožiteľnosť svojej splatnej pohľadávky. Porušovateľ žiadnym spôsobom

nereagoval na žalobu doručenú 30.11.2017, ani na návrh na zabezpečovacie opatrenie

zo dňa 21.05.2018, na sťažnosť podľa zákona o súdoch zo dňa 02.07.2018, ale ani na

žiadosť o podanie správy o stave konania zo dňa 06.08.2018. Táto nečinnosť porušovateľa

je „iným zásahom“, ktorým boli porušenie základné práva sťažovateľa.

Keďže porušovateľ doposiaľ nereagoval na podanú sťažnosť sťažovateľa pre

nečinnosť podľa zákona o súdoch zo dňa 02.07.2018, ktorou sťažovateľ vyčerpal všetky

dostupné prostriedky na ochranu jeho práv, ktoré mu zákon umožňuje využiť, máme za to,

že lehota na podanie tejto sťažnosti v zmysle § 53 ods. 3 ZÚS ostala zachovaná.».

4. Na základe už uvedeného sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal

nález, ktorým vysloví porušenie jeho v bode 1 označeného základného práva postupom

okresného súdu v napadnutom konaní a prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov. Okrem toho sa sťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume

200 € a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 390,50 €.

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

8. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánov verejnej moci (súdu) nemohlo

vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom či rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa môže spočívať aj v tom, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

11. Podstatou ústavnej sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je

nárok sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ktorým

malo byť porušené jeho základné právo zaručené .

12. Ústavný súd sa zameral na preskúmanie opodstatnenosti ústavnej sťažnosti

sťažovateľa so zreteľom na svoju doterajšiu rozhodovaciu činnosť. Pri ústavných

sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa (

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd) ústavný súd už v minulosti odmietol ústavnú

sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania

pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných

prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa “

(), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania

sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá

na ďalšie konanie“ (, ).

13. Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd

už vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (). Ak ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (resp. Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd), sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ().

14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

15. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že žaloba sťažovateľa bola okresnému súdu

doručená 30. novembra 2017, čím došlo k začatiu konania. Lustráciou ústavného súdu bolo

zistené, že vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 26. septembra 2019 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“). Rozsudok okresného súdu

nadobudol právoplatnosť 29. novembra 2019, čím bola odstránená právna neistota

sťažovateľa. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté konanie okresného súdu trvalo 2 roky.

16. Ústavný súd ďalej konštatuje, že postup okresného súdu od podania žaloby

30. novembra 2017 do vypracovania výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za podanie

žaloby 12. novembra 2018 nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita však s prihliadnutím

na celkovú dĺžku trvania napadnutého konania nedosiahla podľa názoru ústavného súdu

taký stupeň závažnosti, ktorý by viedol k záveru o porušení základného práva sťažovateľa

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný

súd dodáva, že okresný súd po zaplatení súdneho poplatku konal priebežne, riadne

a bez prieťahov až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

17. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

18. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok už pri jej

predbežnom prerokovaní, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci

stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Miroslav Duriš predseda senátu