Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 46/2020
PDF · 159.51 KB
No categories available
IV. ÚS 46/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpeného
spoločnosťou PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o.,
Puškinova 16, Prešov, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Petrán, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 87/2017 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra
2018 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 87/2017 (ďalej len „napadnuté
konanie okresného súdu“).
2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. Rvp 2114/2018 a bola
pridelená sudcovi spravodajcovi Sergejovi Kohutovi. Do 16. februára 2019 (deň uplynutia
funkčného obdobia pôvodného sudcu spravodajcu, pozn.) nebola ústavná sťažnosť
sťažovateľa rozhodnutá. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1
k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019
do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli
nevybavené veci sudcov, ktorých funkčné obdobie uplynulo 16. februára 2019,
prerozdelené medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019, a to náhodným
výberom pomocou technických a programových prostriedkov. Ústavná sťažnosť bola
pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu
práce bola prejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš
(predseda senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že «... ako veriteľ z neuhradenej
pohľadávky vo výške 19.000,- EUR po prechádzajúcich neúspešných mimosúdnych
rokovaniach podal žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorú podľa
elektronickej doručenky porušovateľ prevzal a spracoval dňa 30.11.2017.
Z dôvodu absencie doručenia akéhokoľvek podania súdu bol sťažovateľ osobne
nazrieť do súdneho spisu dňa 22.01.2018, kde zistil, že súd vo veci aktívne nekoná.
Sťažovateľ dňa 21.05.2018 adresoval porušovateľovi návrh na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľný majetok patriaci žalovanej, pretože pasivitou
porušovateľa a žalovanej ako aj začatím trestného konania vo veci podozrenia
z podvodného konania žalovanej sa u sťažovateľa enormne zvýšila obava, že dôjde
k zmareniu exekúcie prípadného exekučného titulu. Porušovateľ napriek zákonnému príkazu
v zmysle § 344 CSP v spojení s § 328 ods. 1 CSP o tomto návrhu nerozhodol, a to doposiaľ.
Dňa 02.07.2018 sťažovateľ podal proti nečinnosti porušovateľa sťažnosť podľa § 62
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, avšak o jej vybavení nebol do dnešného dňa
vyrozumený.
Nakoľko dňa 03.07.2018 žalovaný čiastočne uhradila žalovaný nárok, sťažovateľ
vzal podaním zo dňa 03.07.2018 žalobcu späť v časti uhradenej sumy a žiadal, aby
porušovateľ vydal platobný rozkaz v upravenej sume.
Sťažovateľ podaním zaslaným porušovateľovi dňa 06.08.2018 žiadal, aby mu bol
oznámený stav konania, príčina prieťahov, ako aj výpočet úkonov, ktoré porušovateľ ku dňu
podania žiadosti vykonal. Na predmetné podanie sťažovateľ nedostal do dnešného dňa
žiadnu odpoveď.
Je evidentné, že v dôsledku absolútneho nekonania porušovateľa dochádza k vzniku
zbytočných prieťahov v súdnom konaní, ktoré inicioval sťažovateľ z dôvodu zachovania
nádeje na vymožiteľnosť svojej splatnej pohľadávky. Porušovateľ žiadnym spôsobom
nereagoval na žalobu doručenú 30.11.2017, ani na návrh na zabezpečovacie opatrenie
zo dňa 21.05.2018, na sťažnosť podľa zákona o súdoch zo dňa 02.07.2018, ale ani na
žiadosť o podanie správy o stave konania zo dňa 06.08.2018. Táto nečinnosť porušovateľa
je „iným zásahom“, ktorým boli porušenie základné práva sťažovateľa.
Keďže porušovateľ doposiaľ nereagoval na podanú sťažnosť sťažovateľa pre
nečinnosť podľa zákona o súdoch zo dňa 02.07.2018, ktorou sťažovateľ vyčerpal všetky
dostupné prostriedky na ochranu jeho práv, ktoré mu zákon umožňuje využiť, máme za to,
že lehota na podanie tejto sťažnosti v zmysle § 53 ods. 3 ZÚS ostala zachovaná.».
4. Na základe už uvedeného sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal
nález, ktorým vysloví porušenie jeho v bode 1 označeného základného práva postupom
okresného súdu v napadnutom konaní a prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných
prieťahov. Okrem toho sa sťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume
200 € a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 390,50 €.
II.
Relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
7. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.
V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania
začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
8. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý
je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu
možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánov verejnej moci (súdu) nemohlo
vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom či rozhodnutím
a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní
ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva, reálnosť ktorej
by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže spočívať aj v tom, že porušenie
tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
11. Podstatou ústavnej sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je
nárok sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ktorým
malo byť porušené jeho základné právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy.
12. Ústavný súd sa zameral na preskúmanie opodstatnenosti ústavnej sťažnosti
sťažovateľa so zreteľom na svoju doterajšiu rozhodovaciu činnosť. Pri ústavných
sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd) ústavný súd už v minulosti odmietol ústavnú
sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania
pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných
prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“
(II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania
sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá
na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
13. Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd
už vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní
niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 63/05). Ak ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd), sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 381/2018).
14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
15. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že žaloba sťažovateľa bola okresnému súdu
doručená 30. novembra 2017, čím došlo k začatiu konania. Lustráciou ústavného súdu bolo
zistené, že vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom okresného súdu sp. zn. 12 C 87/2017
z 26. septembra 2019 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“). Rozsudok okresného súdu
nadobudol právoplatnosť 29. novembra 2019, čím bola odstránená právna neistota
sťažovateľa. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté konanie okresného súdu trvalo 2 roky.
16. Ústavný súd ďalej konštatuje, že postup okresného súdu od podania žaloby
30. novembra 2017 do vypracovania výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za podanie
žaloby 12. novembra 2018 nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita však s prihliadnutím
na celkovú dĺžku trvania napadnutého konania nedosiahla podľa názoru ústavného súdu
taký stupeň závažnosti, ktorý by viedol k záveru o porušení základného práva sťažovateľa
na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný
súd dodáva, že okresný súd po zaplatení súdneho poplatku konal priebežne, riadne
a bez prieťahov až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
17. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
18. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok už pri jej
predbežnom prerokovaní, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci
stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2020
Miroslav Duriš predseda senátu