Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 62/2020
PDF · 145.72 KB
No categories available
I. ÚS 62/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ,
, , zastúpeného advokátskou kanceláriou
OLEXOVA VASILISIN, s. r. o., Gorkého 6, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka
JUDr. Zuzana Olexová, LL.M., vo veci namietaného porušenia základného práva
na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života
podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na rešpektovanie súkromného
a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Em 1/2017
a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 21 CoE 105/2019
a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok náležitostí
ustanovených zákonom.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých konaní a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Em 1/2017 (ďalej
aj „napadnuté konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 CoE 105/2019 (ďalej len „napadnuté
konanie krajského súdu“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd schválil rodičovskú
dohodu, ktorou zveril sťažovateľovu dcéru do starostlivosti matky, pričom sťažovateľ sa
zaviazal hradiť výživné v sume 1 600 € mesačne. Sťažovateľovi bol priznaný styk
s maloletou každý druhý víkend od štvrtka do nedele. Matka maloletej však podľa jeho
tvrdenia dohodu porušovala, a preto bol nútený podať návrh na výkon rozhodnutia, ktorý je
na okresnom súde vedený pod sp. zn. 7 Em 1/2017 (napadnuté konanie okresného súdu).
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti popisuje priebeh napadnutých konaní okresného
súdu a krajského súdu do mája 2019, správanie matky maloletej, ako aj svoje snaženie
o stretávanie sa s maloletou, s ktorou za dva roky od podania návrhu na výkon rozhodnutia
strávil minimum času. Postup okresného súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach
sťažovateľ hodnotí ako neefektívny. Tvrdí, že „[j]ediným úkonom súdu od 12.10.2017
k dnešnému dňu je opakované nariadenie výchovných oparení, spočívajúcich
v psychologickom poradenstve, ktoré už v minulosti prebehli bezúspešne, naopak prispeli
k zhoršeniu situácie a prieťahom v konaní“, pričom celková dĺžka napadnutých konaní
okresného súdu a krajského súdu nebola negatívne ovplyvnená jeho správaním.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:
„I. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7Em 1/2017 porušil právo
na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl.8 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 3. septembra 1953 na rešpektovanie
svojho súkromného a rodinného života.
II. Okresnému súdu Bratislava I sa v konaní vedenom pod sp. zn. 7Em 1/2017
zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd sťažovateľa.
III. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie
5.000 EUR...
IV. Krajský súd Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 21 CoE 105/2019 porušil
právo sťažovateľa na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl.8 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 3. septembra 1953 na rešpektovanie
svojho súkromného a rodinného života.
V. Krajskému súdu Bratislava sa v konaní vedenom pod sp. zn. 21 CoE 105/2019
zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd sťažovateľa.
VI. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia ...“
II.
Právomoc ústavného súdu a posúdenie veci
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Konanie pred ústavným súdom
upravuje zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
8. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,
či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie.
10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí
okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať konkrétne
skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu
jeho základných práv a slobôd.
12. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti smeruje
všetky svoje námietky k záveru, že v napadnutých konaniach malo dôjsť k prieťahom
v konaní. V petite svojej ústavnej sťažnosti následne namieta porušenie svojich (hmotných)
práv podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 dohovoru postupom okresného súdu a krajského súdu
v napadnutých konaniach.
13. Ústavný súd poukazuje na to, že o ústavnej sťažnosti sťažovateľa na prieťahy
v napadnutom konaní okresného súdu, ktorá bola ústavnému súdu doručená 17. mája 2019,
už rozhodol nálezom č. k. II. ÚS 183/2019-35 z 2. októbra 2019 tak, že jej nevyhovel.
14. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa v tejto ústavnej sťažnosti obmedzil
na zopakovanie svojej argumentácie z ústavnej sťažnosti zo 17. mája 2019, o ktorej bolo
rozhodnuté označeným nálezom, pričom jedinou podstatnou zmenou obsahu ústavnej
sťažnosti je zmena práv, ktorých porušenie sťažovateľ pred ústavným súdom namieta.
Ústavné sťažnosti sťažovateľa sú inak takmer identické. Na oboch ústavných sťažnostiach,
teda prvej zo 17. mája 2019 a druhej (tejto) z 20. decembra 2019 je dokonca uvedený ten
istý deň ich spísania, a to 15. mája 2019.
15. Vzhľadom na uvedené je príznačné, že vo vzťahu k prípadným vzniknutým
prieťahom v napadnutých konaniach okresného súdu a krajského súdu po podaní prvej
ústavnej sťažnosti sťažovateľom, resp. po prijatí nálezu č. k. II. ÚS 183/2019-35
z 2. októbra 2019 absentuje v tejto ústavnej sťažnosti akékoľvek relevantné odôvodnenie
či pripojenie akýchkoľvek relevantných príloh.
16. Z pohľadu ústavného súdu je vzhľadom na uvedené vhodné poukázať
aj na skutočnosť, že k tejto ústavnej sťažnosti je pripojené to isté plnomocenstvo, ako bolo
pripojené k prvej ústavnej sťažnosti, na ktorom je uvedený dátum 21. február 2018
a v ktorom je advokát splnomocnený na zastupovanie sťažovateľa pri podaní
ústavnej sťažnosti „v súvislosti s prieťahmi v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava I pod č. k. 7 Em 1/2017“.
17. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí ústavnej sťažnosti
ústavný súd uvádza, že sťažovateľ je zastúpený advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát
je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto
chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom (II. ÚS 117/05, IV. ÚS 124/08). Aj v tomto ohľade naďalej
zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo,
a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
18. Vzhľadom na uvedené nedostatky ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol
podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde ako návrh, ktorý nemá náležitosti
ustanovené zákonom.
19. Ústavný súd na záver dopĺňa, že v situácii, ak sa sťažovateľ domnieva,
že v napadnutých konaniach dochádza postupom všeobecných súdom k zbytočným
prieťahom, nič mu nebráni obrátiť sa na ústavný súd s novou ústavnou sťažnosťou,
ktorá bude spĺňať všetky ústavou a zákonom o ústavnom súde vyžadované náležitosti.
20. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie
o ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu