Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 62/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ,

, , zastúpeného advokátskou kanceláriou

OLEXOVA VASILISIN, s. r. o., Gorkého 6, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka

JUDr. Zuzana Olexová, LL.M., vo veci namietaného porušenia základného práva

na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života

podľa a práva na rešpektovanie súkromného

a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok náležitostí

ustanovených zákonom.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých konaní a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života podľa (ďalej len „“)

a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd schválil rodičovskú

dohodu, ktorou zveril sťažovateľovu dcéru do starostlivosti matky, pričom sťažovateľ sa

zaviazal hradiť výživné v sume 1 600 € mesačne. Sťažovateľovi bol priznaný styk

s maloletou každý druhý víkend od štvrtka do nedele. Matka maloletej však podľa jeho

tvrdenia dohodu porušovala, a preto bol nútený podať návrh na výkon rozhodnutia, ktorý je

na okresnom súde vedený pod sp. zn. (napadnuté konanie okresného súdu).

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti popisuje priebeh napadnutých konaní okresného

súdu a krajského súdu do mája 2019, správanie matky maloletej, ako aj svoje snaženie

o stretávanie sa s maloletou, s ktorou za dva roky od podania návrhu na výkon rozhodnutia

strávil minimum času. Postup okresného súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach

sťažovateľ hodnotí ako neefektívny. Tvrdí, že „[j]ediným úkonom súdu od 12.10.2017

k dnešnému dňu je opakované nariadenie výchovných oparení, spočívajúcich

v psychologickom poradenstve, ktoré už v minulosti prebehli bezúspešne, naopak prispeli

k zhoršeniu situácie a prieťahom v konaní“, pričom celková dĺžka napadnutých konaní

okresného súdu a krajského súdu nebola negatívne ovplyvnená jeho správaním.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„I. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo

na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života podľa a podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 3. septembra 1953 na rešpektovanie

svojho súkromného a rodinného života.

II. Okresnému súdu Bratislava I sa v konaní vedenom pod sp. zn.

zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd sťažovateľa.

III. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie

5.000 EUR...

IV. Krajský súd Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

právo sťažovateľa na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života podľa a podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 3. septembra 1953 na rešpektovanie

svojho súkromného a rodinného života.

V. Krajskému súdu Bratislava sa v konaní vedenom pod sp. zn.

zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd sťažovateľa.

VI. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia ...“

II.

Právomoc ústavného súdu a posúdenie veci

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Konanie pred ústavným súdom

upravuje o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

8. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa ústavná sťažnosť musí

okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať konkrétne

skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu

jeho základných práv a slobôd.

12. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti smeruje

všetky svoje námietky k záveru, že v napadnutých konaniach malo dôjsť k prieťahom

v konaní. V petite svojej ústavnej sťažnosti následne namieta porušenie svojich (hmotných)

práv podľa a dohovoru postupom okresného súdu a krajského súdu

v napadnutých konaniach.

13. Ústavný súd poukazuje na to, že o ústavnej sťažnosti sťažovateľa na prieťahy

v napadnutom konaní okresného súdu, ktorá bola ústavnému súdu doručená 17. mája 2019,

už rozhodol nálezom č. k. -35 z 2. októbra 2019 tak, že jej nevyhovel.

14. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa v tejto ústavnej sťažnosti obmedzil

na zopakovanie svojej argumentácie z ústavnej sťažnosti zo 17. mája 2019, o ktorej bolo

rozhodnuté označeným nálezom, pričom jedinou podstatnou zmenou obsahu ústavnej

sťažnosti je zmena práv, ktorých porušenie sťažovateľ pred ústavným súdom namieta.

Ústavné sťažnosti sťažovateľa sú inak takmer identické. Na oboch ústavných sťažnostiach,

teda prvej zo 17. mája 2019 a druhej (tejto) z 20. decembra 2019 je dokonca uvedený ten

istý deň ich spísania, a to 15. mája 2019.

15. Vzhľadom na uvedené je príznačné, že vo vzťahu k prípadným vzniknutým

prieťahom v napadnutých konaniach okresného súdu a krajského súdu po podaní prvej

ústavnej sťažnosti sťažovateľom, resp. po prijatí nálezu č. k. -35

z 2. októbra 2019 absentuje v tejto ústavnej sťažnosti akékoľvek relevantné odôvodnenie

či pripojenie akýchkoľvek relevantných príloh.

16. Z pohľadu ústavného súdu je vzhľadom na uvedené vhodné poukázať

aj na skutočnosť, že k tejto ústavnej sťažnosti je pripojené to isté plnomocenstvo, ako bolo

pripojené k prvej ústavnej sťažnosti, na ktorom je uvedený dátum 21. február 2018

a v ktorom je advokát splnomocnený na zastupovanie sťažovateľa pri podaní

ústavnej sťažnosti „v súvislosti s prieťahmi v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava I pod č. k. “.

17. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí ústavnej sťažnosti

ústavný súd uvádza, že sťažovateľ je zastúpený advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát

je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto

chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom (, ). Aj v tomto ohľade naďalej

zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo,

a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

18. Vzhľadom na uvedené nedostatky ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol

podľa ako návrh, ktorý nemá náležitosti

ustanovené zákonom.

19. Ústavný súd na záver dopĺňa, že v situácii, ak sa sťažovateľ domnieva,

že v napadnutých konaniach dochádza postupom všeobecných súdom k zbytočným

prieťahom, nič mu nebráni obrátiť sa na ústavný súd s novou ústavnou sťažnosťou,

ktorá bude spĺňať všetky a vyžadované náležitosti.

20. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie

o ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu