Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 3/2020
PDF · 405.43 KB
No categories available
PL. ÚS 3/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. Ú S 3/2020-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2020 v pléne
zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora
Duľu (sudca spravodajca), Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša
Maďara, Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina
Vernarského predbežne prerokoval návrh skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky, zastúpených advokátskou kanceláriou Stentors advokátska kancelária s. r. o.,
Hodžovo námestie 2A, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Vladimír
Kordoš, LL.M., na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej
republiky o súlade v návrhu bližšie nekonkretizovaných ustanovení „Volebného zákona
v tretej časti – Voľby do Európskeho parlamentu, v štvrtej časti – Voľby prezidenta, v piatej
časti – Ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, v šiestej časti – Voľby do orgánov
samosprávnych krajov, v siedmej časti – Voľby do orgánov samosprávy obcí v rozsahu,
v akom neumožňujú voliť zo zahraničia občanom Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý
pobyt na území Slovenskej republiky, a tiež aj občanom, ktorí majú trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky a v čase volieb sa zdržiavajú mimo jej územia“, s čl. 30 ods. 1, čl. 12
ods. 2, čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 3 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto
rozhodol:
Návrh skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o d m i e t a
pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Návrh skupiny poslancov a ich argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 6. marca 2019
doručený návrh skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj
„skupina poslancov“ alebo „navrhovatelia“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade v návrhu bližšie
nekonkretizovaných ustanovení „Volebného zákona v tretej časti – Voľby do Európskeho
parlamentu, v štvrtej časti – Voľby prezidenta, v piatej časti – Ľudové hlasovanie o odvolaní
prezidenta, v šiestej časti – Voľby do orgánov samosprávnych krajov, v siedmej časti –
Voľby do orgánov samosprávy obcí v rozsahu, v akom neumožňujú voliť zo zahraničia
občanom Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
a tiež aj občanom, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase volieb sa
zdržiavajú mimo jej územia“, s čl. 30 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy v spojení
s čl. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dodatkový protokol“) a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“). Je potrebné dodať, že v záhlaví návrhu je uvedené aj
ustanovenie čl. 30 ods. 3 ústavy, nie je však uvedené vo finálne konkretizovanom návrhu
výroku nálezu ústavného súdu (tzv. petite), ktorý je pre vymedzenie predmetu konania
rozhodujúci a vo vzťahu ku ktorému je prevyšujúci obsah návrhu (v zásade len)
argumentačným podkladom.
2. V zmysle čl. X bodu 5 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej
republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1
zo 16. októbra 2019 bola vec navrhovateľov 17. októbra 2019 prerozdelená a náhodným
výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi
spravodajcovi Liborovi Duľovi.
3. Skupina poslancov v úvodnej časti svojho návrhu uvádza, že podáva návrh
na začatie konania o súlade „niektorých častí zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach
výkonu volebného práva v platnom znení“, ktoré nie sú podľa ich názoru v súlade
s označenými článkami ústavy, dodatkového protokolu a dohovoru.
4. Navrhovatelia svoj návrh odôvodňujú predovšetkým tým, že „[j]edným
zo základných princípov demokratického a právneho štátu je volebné právo, ktoré
zaraďujeme medzi politické práva. Podľa Ústavy Slovenskej republiky pochádza verejná
moc od občanov a vždy sa obnovuje v pravidelných cykloch. Volebné právo patrí medzi
politické práva, čo znamená, že jeho podstatou je úprava vzťahu medzi jednotlivcom
a štátom, zaťaženie štátu povinnosťou garantovať podmienky dostupnosti, uplatňovania
a vymožiteľnosti tohto základného práva.“.
5. Navrhovatelia poukazujú na to, že volebné právo nie je výsada, ktorá by patrila iba
určitým skupinám obyvateľov, a v tejto súvislosti uvádzajú, že «[s]účasnú právnu úpravu
volebného práva považujeme za „neprimeraný trest“ pre občanov Slovenskej republiky,
ktorá sa či už dlhodobo alebo krátkodobo, resp. počas volebného dňa, zdržiavajú
v zahraničí».
6. Navrhovatelia ďalej argumentujú aj tým, že v niektorých krajinách (napr.
Estónsko, niektoré kantóny Švajčiarska) je možné voliť elektronicky a túto možnosť
využíva čím ďalej, tým viac voličov. Ako jedno z možných riešení dávajú navrhovatelia
do pozornosti aj právnu úpravu Malty, ktorá zakotvuje náhradu 90 % cestovných nákladov
tým voličom, ktorí prídu voliť zo zahraničia.
7. Podstatou argumentácie navrhovateľov je to, že súčasná právna úprava zakotvená
vo volebnom zákonodarstve neumožňuje pri voľbách do Európskeho parlamentu, voľbách
prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“), pri ľudovom hlasovaní o odvolaní
prezidenta, pri voľbách do orgánov územnej samosprávy (na úrovni vyšších územných
celkov a úrovni miest a obcí) voliť aj zo zahraničia. Tento stav vnímajú ako nesúladný
nielen s označenou ústavnou úpravou, ale tiež s označenou medzinárodnou úpravou, ktorou
je Slovenská republika viazaná. V návrhu poukazujú aj na nedokonalosť súčasnej právnej
úpravy, ktorá jednak neumožňuje pri niektorých voľbách a ľudovom hlasovaní o odvolaní
prezidenta voliť zo zahraničia, ale pri iných to umožňuje.
8. Na základe už uvedeného skupina poslancov navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
ich návrhu na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Ustanovenia Volebného zákona v tretej časti – Voľby do Európskeho parlamentu,
v štvrtej časti – Voľby prezidenta, v piatej časti – Ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta,
v šiestej časti – Voľby do orgánov samosprávnych krajov, v siedmej časti – Voľby do
orgánov samosprávy obcí v rozsahu, v akom neumožňujú voliť zo zahraničia občanom
Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a tiež aj
občanom, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase volieb sa
zdržiavajú mimo jej územia nie sú v súlade s článkom 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, článkom 12 ods. 2, článkom 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení
s článkom 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“
II.
Právna úprava významná pre predbežné prerokovanie návrhu navrhovateľov
9. Podľa čl. 125 ods. 1 pism. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov
́
s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikovane a vyhlásené spôsobom
́
ustanoveným zákonom.
10. Podľa čl. 130 ods. 1 pism. a) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh
́
najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
12. Podľa § 74 pism. a) zákona č . 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
́
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej
právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,
s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, môže podať najmenej pätina poslancov národnej rady.
13. Podľa § 35 ods. 1 tretej vety zákona o ústavnom súde sa skupina poslancov
národnej rady podľa čl. 130 ods. 1 pi sm. a) ústavy ako účastník konania môže nechať
́
zastúpiť advokátom.
14. Podľa § 75 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania o súlade právnych
predpisov okrem všeobecných náležitosti podľa § 43 musí obsahovať
́
a) označenie právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,
ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou
navrhovateľ namieta,
b) dôvody, ktoré vedu navrhovateľa k pochybnostiam o súlade napadnutého
́
právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom
vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,
c) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho
ustanovenia alebo medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia,
s ktorým napadnutý právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade.
15. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
16. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovene zákonom,
́
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
17. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania
uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže
ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.
Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie
konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2 písm.
a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.
III.
Právne závery ústavného súdu
18. Ústavný súd plní v konaní podľa čl. 125 ústavy funkciu tzv. negatívneho
normotvorcu, ktorého rozhodnutia, ak zistí nesúlad právnej normy nižšej právnej sily
s právnou normou vyššej právnej sily, majú v konečnom dôsledku derogačný účinok,
a preto je nevyhnuté v návrhu presne označiť konkrétne normatívne časti (ustanovenia)
právneho predpisu, v tomto prípade zákona, ktorých nesúlad s právnym predpisom vyššej
právnej sily, resp. s medzinárodnou zmluvou navrhovatelia napádajú.
19. Ak mali navrhovatelia na mysli konkrétne ustanovenia volebného zákona, ktoré
bránia možnosti voľby zo zahraničia, tak ich mali vo svojom návrhu aj presne identifikovať.
Ak takéto ustanovenia neexistujú a nemožnosť voľby zo zahraničia je dôsledkom absencie
právnej úpravy umožňujúcej voliť zo zahraničia, resp. zúčastniť sa ľudového hlasovania
o odvolaní prezidenta zo zahraničia, potom nemožno zmysluplne uvažovať v rovine,
aby ústavný súd rozhodol o nesúlade absentujúcich ustanovení zákona s ústavou
a medzinárodnou zmluvou. Aj pri eventuálnych úvahách o možnosti podať návrh
na konanie o súlade právnych predpisov pre absenciu normatívnej úpravy určitej okolnosti,
predmet nesúladu (celý právny predpis, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie) musí byť
nepochybne vždy v návrhu (jeho petite) konkrétne pozitívne vymedzený.
20. Ústavný súd je viazaný petitom návrhu a len v jeho rámci môže posudzovať
nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily, jeho časti alebo niektorého
jeho ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou
(aj v kontexte čl. 2 ods. 2 ústavy). Samotní navrhovatelia uvádzajú, že pri niektorých
voľbách v Slovenskej republike a pri ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta je nepriamo
vylúčená voľba poštou, čo sa premieta do petitu návrhu tak, že žiadajú vysloviť nesúlad
ustanovení „[v]olebného zákona v tretej časti... v štvrtej časti... v piatej časti... v šiestej
časti... a siedmej časti v rozsahu, v akom neumožňujú voliť zo zahraničia...“. Ústavný súd
však takto formulovanému petitu nemôže vyhovieť, pretože navrhovatelia pozitívnym
spôsobom neidentifikovali text právneho predpisu s normatívnym významom, ktorý by
mohol byť predmetom ústavnoprávneho prieskumu. Formulácia „v rozsahu, v akom
neumožňujú...“ totiž z povahy veci nespĺňa podmienku konkretizácie časti alebo niektorého
ustanovenia právneho predpisu (evokuje predstavu výberu konkrétneho predmetu ústavného
nesúladu z textu zákona samotným ústavným súdom). Inými slovami vyjadrené,
ani skutočnosť, že z existujúcej právnej úpravy nevyplýva možnosť štátnym občanom
Slovenskej republiky pri niektorých voľbách (a pri ľudovom hlasovaní o odvolaní
prezidenta) voliť zo zahraničia, nemení nič na tom, že takto formulovanému petitu v návrhu
sa vyhovieť nedá, keďže navrhovatelia musia napádanú právnu úpravu presne
konkretizovať, teda presne špecifikovať konkrétny preskúmavaný právny predpis, jeho časť
alebo niektoré jeho ustanovenie, ktoré nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej
sily.
21. Volebné právo je ústavným právom a podústavná právna úprava slúži
na zabezpečenie jeho riadnej realizácie. Z toho vyplýva povinnosť štátu prijať takú zákonnú
úpravu, ktorá umožní riadny výkon volebného práva. V sústave štátnych orgánov
Slovenskej republiky je zákonodarstvo zverené do rúk parlamentu, teda do pôsobnosti
Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá je jediným ústavodarným a zákonodarným
orgánom Slovenskej republiky. Vzťah najvyšších štátnych orgánov má základ v trojdelení
štátnej moci, pričom tento vzťah je doplnený aj o systém bŕzd a vyvážení (protiváh), v rámci
ktorého ústavný súd plní funkciu tzv. negatívneho zákonodarcu. Na to, aby mohol v rámci
svojho pôsobenia ústavný súd rozhodnúť o nesúlade právnych predpisov nižšej právnej sily
s právnymi predpismi vyššej právnej sily a medzinárodnými zmluvami, musia byť
ustanovenia napadnutej právnej úpravy dostatočne identifikované.
22. Ústavný súd návrh skupiny poslancov predbežne prerokoval a dospel k názoru,
že návrh nespĺňa zákonom ustanovene náležitosti návrhu na začatie konania o súlade
́
právnych predpisov (pozri bod 20).
23. Každý návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí obsahovať
ustanovené náležitosti, aby mohol byť ústavným súdom meritórne prerokovaný. Táto
požiadavka sa bez rozdielu vzťahuje na každý typ konania vrátane konania o súlade
právnych predpisov a na každého navrhovateľa vrátane skupiny poslancov. Návrh, ktorý
nemá všetky ustanovené náležitosti, nie je spôsobilý na meritórne prerokovanie ústavným
súdom, pričom ústavný súd je oprávnený takýto návrh odmietnuť (m. m. PL. ÚS 32/2015).
24. Z už citovaného § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyplýva, že tento
na druhovej báze exaktne identifikuje návrhy na začatie konania, pri ktorých môže ústavný
súd navrhovateľa vyzvať na odstránenie nedostatkov a určiť mu na to lehotu. Zároveň
vo svojej tretej vete taxatívnym výpočtom stanovuje druhy návrhov na začatie konania,
na nedostatky ktorých ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje, čo má pri použití
systematického výkladu (aplikačný vzťah druhej vety § 56 ods. 3 na jednej strane a tretej
vety toho istého ustanovenia na strane druhej) v spojení s ideou racionálneho zákonodarcu
za následok, že v prípade ich výskytu odmietne takéto návrhy pre nesplnenie zákonom
ustanovených náležitostí bez akejkoľvek výzvy na odstránenie nedostatkov.
25. Návrh skupiny poslancov podaný podľa čl. 125 ods. 1 ústavy patrí do druhej
z popísaných druhových skupín návrhov na začatie konania. Ide totiž o návrh na začatie
konania podľa § 42 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde, pričom § 56 ods. 3 tretia veta
toho istého zákona kogentne zakazuje ústavnému súdu upozorňovať navrhovateľa na
nedostatky jeho návrhu, a to bez úvahy o ich prípadnej odstrániteľnosti.
26. Z uvedených dôvodov ústavný súd návrh skupiny poslancov na začatie konania
odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a to bez toho,
aby skupinu poslancov na odstránenie chýbajúcich náležitostí návrhu na začatie konania
upozornil. Nesplnenie podstatnej zákonom predpísanej náležitosti návrhu (jeho petitu) má
pri odmietnutí návrhu prednosť pred eventuálnym dôvodom odmietnutia pre nedostatok
právomoci ústavného súdu alebo pre zjavnú neopodstatnenosť (v nadväznosti na námietku
„len“ legislatívneho opomenutia, teda absencie určitej úpravy, ak by ústavný súd takú
námietku považoval za irelevantnú). Nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí však
primárne bráni možnej akceptácii aj naposledy označenej námietky (čo je už odôvodnené
najmä v bode 19).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. februára 2020
Ivan Fiačan
predseda pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky