Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 3/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. -14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2020 v pléne

zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora

Duľu (sudca spravodajca), Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša

Maďara, Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina

Vernarského predbežne prerokoval návrh skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky, zastúpených advokátskou kanceláriou Stentors advokátska kancelária s. r. o.,

Hodžovo námestie 2A, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Vladimír

Kordoš, LL.M., na začatie konania podľa Slovenskej

republiky o súlade v návrhu bližšie nekonkretizovaných ustanovení „Volebného zákona

v tretej časti – Voľby do Európskeho parlamentu, v štvrtej časti – Voľby prezidenta, v piatej

časti – Ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, v šiestej časti – Voľby do orgánov

samosprávnych krajov, v siedmej časti – Voľby do orgánov samosprávy obcí v rozsahu,

v akom neumožňujú voliť zo zahraničia občanom Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý

pobyt na území Slovenskej republiky, a tiež aj občanom, ktorí majú trvalý pobyt na území

Slovenskej republiky a v čase volieb sa zdržiavajú mimo jej územia“, s čl. 30 ods. 1, čl. 12

ods. 2, a 4 v spojení s Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto

rozhodol:

Návrh skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o d m i e t a

pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrh skupiny poslancov a ich argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 6. marca 2019

doručený návrh skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj

„skupina poslancov“ alebo „navrhovatelia“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)

(ďalej len „“) o súlade v návrhu bližšie

nekonkretizovaných ustanovení „Volebného zákona v tretej časti – Voľby do Európskeho

parlamentu, v štvrtej časti – Voľby prezidenta, v piatej časti – Ľudové hlasovanie o odvolaní

prezidenta, v šiestej časti – Voľby do orgánov samosprávnych krajov, v siedmej časti –

Voľby do orgánov samosprávy obcí v rozsahu, v akom neumožňujú voliť zo zahraničia

občanom Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

a tiež aj občanom, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase volieb sa

zdržiavajú mimo jej územia“, s , , a 4 v spojení

s čl. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“) a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“). Je potrebné dodať, že v záhlaví návrhu je uvedené aj

ustanovenie , nie je však uvedené vo finálne konkretizovanom návrhu

výroku nálezu ústavného súdu (tzv. petite), ktorý je pre vymedzenie predmetu konania

rozhodujúci a vo vzťahu ku ktorému je prevyšujúci obsah návrhu (v zásade len)

argumentačným podkladom.

2. V zmysle čl. X bodu 5 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1

zo 16. októbra 2019 bola vec navrhovateľov 17. októbra 2019 prerozdelená a náhodným

výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi

spravodajcovi Liborovi Duľovi.

3. Skupina poslancov v úvodnej časti svojho návrhu uvádza, že podáva návrh

na začatie konania o súlade „niektorých častí o podmienkach

výkonu volebného práva v platnom znení“, ktoré nie sú podľa ich názoru v súlade

s označenými článkami , dodatkového protokolu a dohovoru.

4. Navrhovatelia svoj návrh odôvodňujú predovšetkým tým, že „[j]edným

zo základných princípov demokratického a právneho štátu je volebné právo, ktoré

zaraďujeme medzi politické práva. Podľa pochádza verejná

moc od občanov a vždy sa obnovuje v pravidelných cykloch. Volebné právo patrí medzi

politické práva, čo znamená, že jeho podstatou je úprava vzťahu medzi jednotlivcom

a štátom, zaťaženie štátu povinnosťou garantovať podmienky dostupnosti, uplatňovania

a vymožiteľnosti tohto základného práva.“.

5. Navrhovatelia poukazujú na to, že volebné právo nie je výsada, ktorá by patrila iba

určitým skupinám obyvateľov, a v tejto súvislosti uvádzajú, že «[s]účasnú právnu úpravu

volebného práva považujeme za „neprimeraný trest“ pre občanov Slovenskej republiky,

ktorá sa či už dlhodobo alebo krátkodobo, resp. počas volebného dňa, zdržiavajú

v zahraničí».

6. Navrhovatelia ďalej argumentujú aj tým, že v niektorých krajinách (napr.

Estónsko, niektoré kantóny Švajčiarska) je možné voliť elektronicky a túto možnosť

využíva čím ďalej, tým viac voličov. Ako jedno z možných riešení dávajú navrhovatelia

do pozornosti aj právnu úpravu Malty, ktorá zakotvuje náhradu 90 % cestovných nákladov

tým voličom, ktorí prídu voliť zo zahraničia.

7. Podstatou argumentácie navrhovateľov je to, že súčasná právna úprava zakotvená

vo volebnom zákonodarstve neumožňuje pri voľbách do Európskeho parlamentu, voľbách

prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“), pri ľudovom hlasovaní o odvolaní

prezidenta, pri voľbách do orgánov územnej samosprávy (na úrovni vyšších územných

celkov a úrovni miest a obcí) voliť aj zo zahraničia. Tento stav vnímajú ako nesúladný

nielen s označenou ústavnou úpravou, ale tiež s označenou medzinárodnou úpravou, ktorou

je Slovenská republika viazaná. V návrhu poukazujú aj na nedokonalosť súčasnej právnej

úpravy, ktorá jednak neumožňuje pri niektorých voľbách a ľudovom hlasovaní o odvolaní

prezidenta voliť zo zahraničia, ale pri iných to umožňuje.

8. Na základe už uvedeného skupina poslancov navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

ich návrhu na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Ustanovenia Volebného zákona v tretej časti – Voľby do Európskeho parlamentu,

v štvrtej časti – Voľby prezidenta, v piatej časti – Ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta,

v šiestej časti – Voľby do orgánov samosprávnych krajov, v siedmej časti – Voľby do

orgánov samosprávy obcí v rozsahu, v akom neumožňujú voliť zo zahraničia občanom

Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a tiež aj

občanom, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase volieb sa

zdržiavajú mimo jej územia nie sú v súlade s článkom 30 ods. 1 Slovenskej

republiky, článkom 12 ods. 2, článkom 13 ods. 3 a 4 v spojení

s článkom 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

II.

Právna úprava významná pre predbežné prerokovanie návrhu navrhovateľov

9. Podľa pism. a) ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

́

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikovane a vyhlásené spôsobom

́

ustanoveným zákonom.

10. Podľa pism. a) ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

́

najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

12. Podľa pism. a) zákona č . o Ústavnom súde Slovenskej

́

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

návrh na začatie konania podľa o súlade právnych predpisov nižšej

právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,

s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, môže podať najmenej pätina poslancov národnej rady.

13. Podľa tretej vety sa skupina poslancov

národnej rady podľa pi sm. a) ako účastník konania môže nechať

́

zastúpiť advokátom.

14. Podľa návrh na začatie konania o súlade právnych

predpisov okrem všeobecných náležitosti podľa § 43 musí obsahovať

́

a) označenie právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,

ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou

navrhovateľ namieta,

b) dôvody, ktoré vedu navrhovateľa k pochybnostiam o súlade napadnutého

́

právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom

vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,

c) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho

ustanovenia alebo medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia,

s ktorým napadnutý právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade.

15. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

16. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovene zákonom,

́

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Podľa ak má návrh na začatie konania

uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže

ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.

Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie

konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2 písm.

a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

III.

Právne závery ústavného súdu

18. Ústavný súd plní v konaní podľa funkciu tzv. negatívneho

normotvorcu, ktorého rozhodnutia, ak zistí nesúlad právnej normy nižšej právnej sily

s právnou normou vyššej právnej sily, majú v konečnom dôsledku derogačný účinok,

a preto je nevyhnuté v návrhu presne označiť konkrétne normatívne časti (ustanovenia)

právneho predpisu, v tomto prípade zákona, ktorých nesúlad s právnym predpisom vyššej

právnej sily, resp. s medzinárodnou zmluvou navrhovatelia napádajú.

19. Ak mali navrhovatelia na mysli konkrétne ustanovenia volebného zákona, ktoré

bránia možnosti voľby zo zahraničia, tak ich mali vo svojom návrhu aj presne identifikovať.

Ak takéto ustanovenia neexistujú a nemožnosť voľby zo zahraničia je dôsledkom absencie

právnej úpravy umožňujúcej voliť zo zahraničia, resp. zúčastniť sa ľudového hlasovania

o odvolaní prezidenta zo zahraničia, potom nemožno zmysluplne uvažovať v rovine,

aby ústavný súd rozhodol o nesúlade absentujúcich ustanovení zákona s

a medzinárodnou zmluvou. Aj pri eventuálnych úvahách o možnosti podať návrh

na konanie o súlade právnych predpisov pre absenciu normatívnej úpravy určitej okolnosti,

predmet nesúladu (celý právny predpis, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie) musí byť

nepochybne vždy v návrhu (jeho petite) konkrétne pozitívne vymedzený.

20. Ústavný súd je viazaný petitom návrhu a len v jeho rámci môže posudzovať

nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily, jeho časti alebo niektorého

jeho ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou

(aj v kontexte ). Samotní navrhovatelia uvádzajú, že pri niektorých

voľbách v Slovenskej republike a pri ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta je nepriamo

vylúčená voľba poštou, čo sa premieta do petitu návrhu tak, že žiadajú vysloviť nesúlad

ustanovení „[v]olebného zákona v tretej časti... v štvrtej časti... v piatej časti... v šiestej

časti... a siedmej časti v rozsahu, v akom neumožňujú voliť zo zahraničia...“. Ústavný súd

však takto formulovanému petitu nemôže vyhovieť, pretože navrhovatelia pozitívnym

spôsobom neidentifikovali text právneho predpisu s normatívnym významom, ktorý by

mohol byť predmetom ústavnoprávneho prieskumu. Formulácia „v rozsahu, v akom

neumožňujú...“ totiž z povahy veci nespĺňa podmienku konkretizácie časti alebo niektorého

ustanovenia právneho predpisu (evokuje predstavu výberu konkrétneho predmetu ústavného

nesúladu z textu zákona samotným ústavným súdom). Inými slovami vyjadrené,

ani skutočnosť, že z existujúcej právnej úpravy nevyplýva možnosť štátnym občanom

Slovenskej republiky pri niektorých voľbách (a pri ľudovom hlasovaní o odvolaní

prezidenta) voliť zo zahraničia, nemení nič na tom, že takto formulovanému petitu v návrhu

sa vyhovieť nedá, keďže navrhovatelia musia napádanú právnu úpravu presne

konkretizovať, teda presne špecifikovať konkrétny preskúmavaný právny predpis, jeho časť

alebo niektoré jeho ustanovenie, ktoré nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej

sily.

21. Volebné právo je ústavným právom a podústavná právna úprava slúži

na zabezpečenie jeho riadnej realizácie. Z toho vyplýva povinnosť štátu prijať takú zákonnú

úpravu, ktorá umožní riadny výkon volebného práva. V sústave štátnych orgánov

Slovenskej republiky je zákonodarstvo zverené do rúk parlamentu, teda do pôsobnosti

Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá je jediným ústavodarným a zákonodarným

orgánom Slovenskej republiky. Vzťah najvyšších štátnych orgánov má základ v trojdelení

štátnej moci, pričom tento vzťah je doplnený aj o systém bŕzd a vyvážení (protiváh), v rámci

ktorého ústavný súd plní funkciu tzv. negatívneho zákonodarcu. Na to, aby mohol v rámci

svojho pôsobenia ústavný súd rozhodnúť o nesúlade právnych predpisov nižšej právnej sily

s právnymi predpismi vyššej právnej sily a medzinárodnými zmluvami, musia byť

ustanovenia napadnutej právnej úpravy dostatočne identifikované.

22. Ústavný súd návrh skupiny poslancov predbežne prerokoval a dospel k názoru,

že návrh nespĺňa zákonom ustanovene náležitosti návrhu na začatie konania o súlade

́

právnych predpisov (pozri bod 20).

23. Každý návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí obsahovať

ustanovené náležitosti, aby mohol byť ústavným súdom meritórne prerokovaný. Táto

požiadavka sa bez rozdielu vzťahuje na každý typ konania vrátane konania o súlade

právnych predpisov a na každého navrhovateľa vrátane skupiny poslancov. Návrh, ktorý

nemá všetky ustanovené náležitosti, nie je spôsobilý na meritórne prerokovanie ústavným

súdom, pričom ústavný súd je oprávnený takýto návrh odmietnuť (m. m. ).

24. Z už citovaného vyplýva, že tento

na druhovej báze exaktne identifikuje návrhy na začatie konania, pri ktorých môže ústavný

súd navrhovateľa vyzvať na odstránenie nedostatkov a určiť mu na to lehotu. Zároveň

vo svojej tretej vete taxatívnym výpočtom stanovuje druhy návrhov na začatie konania,

na nedostatky ktorých ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje, čo má pri použití

systematického výkladu (aplikačný vzťah druhej vety § 56 ods. 3 na jednej strane a tretej

vety toho istého ustanovenia na strane druhej) v spojení s ideou racionálneho zákonodarcu

za následok, že v prípade ich výskytu odmietne takéto návrhy pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí bez akejkoľvek výzvy na odstránenie nedostatkov.

25. Návrh skupiny poslancov podaný podľa patrí do druhej

z popísaných druhových skupín návrhov na začatie konania. Ide totiž o návrh na začatie

konania podľa , pričom tretia veta

toho istého zákona kogentne zakazuje ústavnému súdu upozorňovať navrhovateľa na

nedostatky jeho návrhu, a to bez úvahy o ich prípadnej odstrániteľnosti.

26. Z uvedených dôvodov ústavný súd návrh skupiny poslancov na začatie konania

odmietol podľa pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a to bez toho,

aby skupinu poslancov na odstránenie chýbajúcich náležitostí návrhu na začatie konania

upozornil. Nesplnenie podstatnej zákonom predpísanej náležitosti návrhu (jeho petitu) má

pri odmietnutí návrhu prednosť pred eventuálnym dôvodom odmietnutia pre nedostatok

právomoci ústavného súdu alebo pre zjavnú neopodstatnenosť (v nadväznosti na námietku

„len“ legislatívneho opomenutia, teda absencie určitej úpravy, ak by ústavný súd takú

námietku považoval za irelevantnú). Nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí však

primárne bráni možnej akceptácii aj naposledy označenej námietky (čo je už odôvodnené

najmä v bode 19).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky