Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 65/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , Česká republika, vo veci

namietaného porušenia jeho práv postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Dolný Kubín vo veci sp. zn. ČVS: ORP-490/1-VYS-DK-2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára

2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

, Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), z obsahu ktorej

vyplýva, že napriek neexistencii dlhu sa proti nemu stále viedla exekúcia súdnym

exekútorom a z toho dôvodu dal podnet na trestné stíhanie tohto

exekútora. Sťažovateľ namieta postup vyšetrovania zo strany Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Dolnom Kubíne sp. zn. ČVS: ORP-490/1-VYS-DK-2019

s odôvodnením: „Odbor Kriminálnej polície Dolný Kubín, ktorému bol pridelený podnet

na trestné stíhanie pochybil v tom, že v predmetnej veci vypočul len súdneho exekútora

ako nástupcu . V predmetnej veci nezabezpečil

dôkazy, ktoré by podporili moje tvrdenia a to nevypočul Úrad práce kde som uhradil dlúh

na výživnom. Neoboznámil sa s Trestným spisom, ktorý bol vedený pre dlh na výživnom,

ktorý vyšetrovala a kde trestné stíhanie bolo zastavené, lebo dlh bol

uhradený. Nevypočul , ktorej som dlh uhradil. Nevypočul

, ktorý má vedomosť o uhradení dlhu na výživnom. Súdny exekútor uviedol, že

nemá vedomosť, či oprávnený naďalej spĺňa podmienky nezaopatreného dieťaťa

/predovšetkým či oprávnený je študentom vysokej školy a pod./ i napriek tomu že nemá

znalosť v tejto veci, vydal exekúciu.“

2. Ústavný súd z dôvodu odstránenia pochybnosti o povahe dotknutých práv

sťažovateľa vyžiadal od Policajného zboru ostatné rozhodnutie vo veci podnetu

sťažovateľa. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Dolnom Kubíne rozhodnutím

z 9. decembra 2019 odmietlo podnet sťažovateľa s odôvodnením, že nie je dôvod na začatie

trestného stíhania alebo na postup podľa . Ústavný súd

dopĺňa, že uvedené rozhodnutie obsahovalo poučenie o možnosti podať sťažnosť

u vyšetrovateľa. Policajný zbor potvrdil, že vo veci ČVS: ORP-490/1-VYS-DK-2019

sťažnosť podaná nebola a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2. januára 2020. Zároveň

Policajný zbor potvrdil, že na základe podnetu sťažovateľa koná ešte v ďalšej obdobnej veci

(sťažovateľ podal dva podnety), v ktorej sťažovateľ podal sťažnosť proti uzneseniu

vyšetrovateľa a dosiaľ vec nebola vrátená z prokuratúry.

II.

Relevantná právna úprava

3. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“).

6. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, ak

ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú osobu, bydlisko

alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého

rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 43

ods. 2 návrh na začatie konania musí byť datovaný a podpísaný

navrhovateľom alebo jeho zástupcom. Podľa k návrhu

na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený

advokátom, musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom.

V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi

splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.

7. Ústavná sťažnosť musí podľa okrem už

uvedených všeobecných náležitostí obsahovať aj

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým boli

porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí, a

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

Podľa sťažovateľ k sťažnosti musí pripojiť aj

kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

8. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa :

(1) Ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania

podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa

sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

10. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

11. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o ústavných sťažnostiach

fyzických osôb a právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd

o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, resp. iných orgánov verejnej moci. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj

princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov a iných

orgánov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané.

12. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať iba tými

ústavnými sťažnosťami, ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Zmyslom a účelom uvedeného princípu

subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

13. V ústavnej sťažnosti absentuje právne relevantný návrh (východisko

pre rozhodnutie ústavného súdu), resp. návrh, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu

sťažovateľ domáha (požiadavka plynúca z ), ktorý musí

byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým spôsobom, aby mohol byť

východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v predmetnej veci (požiadavka plynúca z § 45

, , , ). Taktiež absentuje

podľa aj presné označenie základných práv

a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí. Sťažovateľ nedoložil plnomocenstvo

pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ktoré je ďalšou povinnou

náležitosťou.

14. Vzhľadom na neúplnosť návrhu sťažovateľa ústavný súd odmietol ústavnú

sťažnosť sťažovateľa podľa pre nesplnenie

zákonom ustanovených náležitostí. Na margo nevyužitia primárnych prostriedkov ochrany

(sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa) sťažovateľ nesplnil ani podmienku zakotvenú

v . Z uvedeného dôvodu je sťažnosť neprípustná [

písm. d) a ].

15. Vychádzajúc z dôvodov odmietnutia ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ho už

ústavný súd nevyzýval na odstránenie nedostatku povinného právneho zastúpenia

advokátom, keďže ani prípadné odstránenie tohto nedostatku ústavnej sťažnosti by nebolo

spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o jeho ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu