Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 65/2020
PDF · 141.24 KB
No categories available
III. ÚS 65/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca
spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , Česká republika, vo veci
namietaného porušenia jeho práv postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Dolný Kubín vo veci sp. zn. ČVS: ORP-490/1-VYS-DK-2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára
2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,
, Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), z obsahu ktorej
vyplýva, že napriek neexistencii dlhu sa proti nemu stále viedla exekúcia súdnym
exekútorom a z toho dôvodu dal podnet na trestné stíhanie tohto
exekútora. Sťažovateľ namieta postup vyšetrovania zo strany Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Dolnom Kubíne sp. zn. ČVS: ORP-490/1-VYS-DK-2019
s odôvodnením: „Odbor Kriminálnej polície Dolný Kubín, ktorému bol pridelený podnet
na trestné stíhanie pochybil v tom, že v predmetnej veci vypočul len súdneho exekútora
ako nástupcu . V predmetnej veci nezabezpečil
dôkazy, ktoré by podporili moje tvrdenia a to nevypočul Úrad práce kde som uhradil dlúh
na výživnom. Neoboznámil sa s Trestným spisom, ktorý bol vedený pre dlh na výživnom,
ktorý vyšetrovala a kde trestné stíhanie bolo zastavené, lebo dlh bol
uhradený. Nevypočul , ktorej som dlh uhradil. Nevypočul
, ktorý má vedomosť o uhradení dlhu na výživnom. Súdny exekútor uviedol, že
nemá vedomosť, či oprávnený naďalej spĺňa podmienky nezaopatreného dieťaťa
/predovšetkým či oprávnený je študentom vysokej školy a pod./ i napriek tomu že nemá
znalosť v tejto veci, vydal exekúciu.“
2. Ústavný súd z dôvodu odstránenia pochybnosti o povahe dotknutých práv
sťažovateľa vyžiadal od Policajného zboru ostatné rozhodnutie vo veci podnetu
sťažovateľa. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Dolnom Kubíne rozhodnutím
z 9. decembra 2019 odmietlo podnet sťažovateľa s odôvodnením, že nie je dôvod na začatie
trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Ústavný súd
dopĺňa, že uvedené rozhodnutie obsahovalo poučenie o možnosti podať sťažnosť
u vyšetrovateľa. Policajný zbor potvrdil, že vo veci ČVS: ORP-490/1-VYS-DK-2019
sťažnosť podaná nebola a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2. januára 2020. Zároveň
Policajný zbor potvrdil, že na základe podnetu sťažovateľa koná ešte v ďalšej obdobnej veci
(sťažovateľ podal dva podnety), v ktorej sťažovateľ podal sťažnosť proti uzneseniu
vyšetrovateľa a dosiaľ vec nebola vrátená z prokuratúry.
II.
Relevantná právna úprava
3. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
6. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, ak
ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú osobu, bydlisko
alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého
rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 43
ods. 2 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania musí byť datovaný a podpísaný
navrhovateľom alebo jeho zástupcom. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu
na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený
advokátom, musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom.
V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi
splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.
7. Ústavná sťažnosť musí podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde okrem už
uvedených všeobecných náležitostí obsahovať aj
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým boli
porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí, a
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k sťažnosti musí pripojiť aj
kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
8. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Podľa § 123 zákona o ústavnom súde:
(1) Ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania
podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa
sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
10. Podľa § 132 ods.2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd.
11. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o ústavných sťažnostiach
fyzických osôb a právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd
o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných
súdov, resp. iných orgánov verejnej moci. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj
princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov a iných
orgánov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané.
12. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd
môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať iba tými
ústavnými sťažnosťami, ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť prostredníctvom iných právnych
prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Zmyslom a účelom uvedeného princípu
subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne
úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených
kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov
verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
13. V ústavnej sťažnosti absentuje právne relevantný návrh (východisko
pre rozhodnutie ústavného súdu), resp. návrh, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu
sťažovateľ domáha (požiadavka plynúca z § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde), ktorý musí
byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým spôsobom, aby mohol byť
východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v predmetnej veci (požiadavka plynúca z § 45
zákona o ústavnom súde, II. ÚS 37/02, III. ÚS 17/03, III. ÚS 234/04). Taktiež absentuje
podľa § 123 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde aj presné označenie základných práv
a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí. Sťažovateľ nedoložil plnomocenstvo
pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ktoré je ďalšou povinnou
náležitosťou.
14. Vzhľadom na neúplnosť návrhu sťažovateľa ústavný súd odmietol ústavnú
sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie
zákonom ustanovených náležitostí. Na margo nevyužitia primárnych prostriedkov ochrany
(sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa) sťažovateľ nesplnil ani podmienku zakotvenú
v § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Z uvedeného dôvodu je sťažnosť neprípustná [§ 55
písm. d) a § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde].
15. Vychádzajúc z dôvodov odmietnutia ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ho už
ústavný súd nevyzýval na odstránenie nedostatku povinného právneho zastúpenia
advokátom, keďže ani prípadné odstránenie tohto nedostatku ústavnej sťažnosti by nebolo
spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o jeho ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2020
Mojmír Mamojka predseda senátu