Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 63/2020
PDF · 124.17 KB
No categories available
III. ÚS 63/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca
spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , ,
, , vo veci namietaného porušenia jeho základných
práv podľa čl. 17 ods. 2 a 3 a čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 41282/2019/141 z 9. decembra 2019 a
takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”)
bola 27. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
, , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa
čl. 17 ods. 2 a 3 a čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)
č. 41282/2019/141 z 9. decembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie ministerstva“).
2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza: „... dňa 18.8.2007 mi bolo vznesené
obvinenie pre zločin lúpeže... (uzn. sp.zn. ORP-1813/3-OJP-KE-2007)... 15.1.2008 okresná
prokuratúra Košice II, sp.zn. 3Pv 951/2007-43 vydala uznesenie, v kt. podľa § 215
ods. 1 písm. c) TP zastavila trestné stíhanie...“ Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľ
požiadal ministerstvo o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
ktorú „... zamietli, resp. nevyhoveli...“. Sťažovateľ uvádza, že tým, že bol nevinný,
boli porušené jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 2 a 3 ústavy.
3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ tvrdí, že bolo porušené jeho právo
podľa čl. 46 ods. 3 ústavy a žiada nemajetkovú ujmu vo výške 8 000 €.
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
6. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.
7. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde
na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh
na začatie konania, ktorý je neprípustný.
8. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu
jeho základných práv a slobôd.
9. Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom.
10. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 3 ústavy, ku ktorému malo dôjsť tým, že ministerstvo spravodlivosti nevyhovelo
jeho žiadosti o náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená trestným stíhaním,
ktoré bolo neskôr zastavené.
11. Z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany
základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd,
pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto
práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne,
t. j. na princípe subsidiarity.
12. Z podstaty princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť
ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza
zo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.
Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).
13. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa
ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú
osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať
postupnosť tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať
o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného
súdu (IV. ÚS 128/04).
14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“) nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,
ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné
vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.
15. Podľa 15 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok
na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať
úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná
poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť
najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím
šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr.
16. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že ak sťažovateľ zastáva názor,
že rozhodnutím ministerstva spravodlivosti došlo k zásahu do jeho základného práva
podľa čl. 46 ods. 3 ústavy, má možnosť, ale i povinnosť pred podaním sťažnosti na ústavný
súd vyčerpať všetky dostupné prostriedky na ochranu jeho označeného základného práva.
V zmysle už citovaných ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu je takýmto
prostriedkom podanie žaloby na všeobecnom súde.
17. Z uvedených dôvodov sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne nezaoberal,
ale ju pri predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d)
v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
18. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších
návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa s nimi ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2020
Mojmír Mamojka predseda senátu