Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 63/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , ,

, , vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa a 3 a rozhodnutím

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. z 9. decembra 2019 a

takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”)

bola 27. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa

a 3 a (ďalej len „“)

rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)

č. z 9. decembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie ministerstva“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza: „... dňa 18.8.2007 mi bolo vznesené

obvinenie pre zločin lúpeže... (uzn. sp.zn. ORP-1813/3-OJP-KE-2007)... 15.1.2008 okresná

prokuratúra Košice II, sp.zn. -43 vydala uznesenie, v kt. podľa § 215

ods. 1 písm. c) zastavila trestné stíhanie...“ Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľ

požiadal ministerstvo o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,

ktorú „... zamietli, resp. nevyhoveli...“. Sťažovateľ uvádza, že tým, že bol nevinný,

boli porušené jeho základné práva podľa a 3 .

3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ tvrdí, že bolo porušené jeho právo

podľa a žiada nemajetkovú ujmu vo výške 8 000 €.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

7. Ústavný súd môže podľa

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, ktorý je neprípustný.

8. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd.

9. Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy

alebo nesprávnym úradným postupom.

10. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 3 , ku ktorému malo dôjsť tým, že ministerstvo spravodlivosti nevyhovelo

jeho žiadosti o náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená trestným stíhaním,

ktoré bolo neskôr zastavené.

11. Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd,

pričom právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne,

t. j. na princípe subsidiarity.

12. Z podstaty princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť

ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

13. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa

ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať

postupnosť tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať

o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného

súdu ().

14. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“) nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,

ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné

vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

15. Podľa 15 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu ak príslušný orgán neuspokojí

nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia

žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok

na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo

jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať

úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,

ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná

poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť

najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím

šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia

neskôr.

16. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že ak sťažovateľ zastáva názor,

že rozhodnutím ministerstva spravodlivosti došlo k zásahu do jeho základného práva

podľa , má možnosť, ale i povinnosť pred podaním sťažnosti na ústavný

súd vyčerpať všetky dostupné prostriedky na ochranu jeho označeného základného práva.

V zmysle už citovaných ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu je takýmto

prostriedkom podanie žaloby na všeobecnom súde.

17. Z uvedených dôvodov sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne nezaoberal,

ale ju pri predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d)

v spojení s .

18. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa s nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu