Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 75/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku

(sudca spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, ,

, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Martin sp. zn.

zo 14. marca 2019 a uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -291

z 27. júna 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -291 z 27. júna 2019 (ďalej len „uznesenie krajského

súdu“) a uznesením Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 23 Ps

zo 14. marca 2019 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

2. Sťažovateľ vystupoval pred okresným súdom ako navrhovateľ v konaní

o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jeho matky súdnej chránenkyne

. Vzhľadom na úmrtie chránenkyne okresný súd napadnutým uznesením,

ktoré bolo doručené sťažovateľovi 27. marca 2019, konanie zastavil. Odvolanie sťažovateľa

krajský súd odmietol ako podané oneskorene, pretože sťažovateľovi uplynula lehota

na odvolanie 11. apríla 2019 a odvolanie podal až 7. mája 2019.

3. Sťažovateľ v nosnej časti ústavnej sťažnosti poukazuje predovšetkým

na materiálnu ochranu ústavnosti a okrem iného uvádza: «V právnom štáte nemôže

arbitrárnosť a formalistický prístup k aplikácii právnych noriem zo strany súdnej moci

upierať výkon základného práva na súdnu ochranu diskriminovaným osobám, a to navyše

za stavu, keď sa nijako neriešili vznesené námietky na nezákonné zásahy ...

Postup krajského súdu Žilina, ktorý bol „de facto“ obmedzený iba na formálno-

právne posúdenie prípustnosti odvolania ako opravného prostriedku voči časti rozsudku

o zastavení konania v zmysle podmienok , viedol

k obmedzeniu môjho práva na spravodlivý súdny proces...»

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol: „uznesením Krajského súdu

Žilina so spis. zn. -291 zo dňa 27.6.2019 ako aj uznesením Okresného súdu

Martin so spis. zn. zo dňa 14.3.2019 ako aj predchádzajúcim konaním

na prvostupňovom súde bolo porušené moje základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru...

Zároveň žiadam, aby Ústavný súd SR uznesenie Krajského súdu... zrušil a vrátil mu

vec na ďalšie konanie.“

Sťažovateľ tiež žiadal, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10 000 €.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

5. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je od 1. marca 2019

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „“).

8. Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v ustanovení

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením

odmietnuť návrh na začatie konania:

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

10. Podľa (ďalej len ,P“) dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým

sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces.

11. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru uznesením okresného súdu

a uznesením krajského súdu.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

14. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

III.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu

15. Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe

subsidiarity.

16. Z podstaty princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť

ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

17. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

18. Vzhľadom na to, že proti namietanému uzneseniu okresného súdu mal sťažovateľ

možnosť podať na krajskom súde odvolanie, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona

o ústavnom súde.

IV.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu

19. Ústavný súd aj vo vzťahu ku krajskému súdu pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zisťoval, či ochranu tým právam, porušenie ktorých sťažovateľ namietal

(t. j. základnému právu na súdnu ochranu podľa a právu na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), neposkytuje všeobecný súd na základe

dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy

( ).

20. Stabilnou súčasťou judikatúry všeobecných súdov je aj právny názor, že proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie v prípadoch uvedených

v . Ide o prípady závažných vád konania, keď je dovolanie prípustné. Okrem

iného ide aj o prípad, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces [ ]. Pod porušením práva na spravodlivý proces sa

rozumie nesprávny procesný postup alebo nezákonné rozhodnutie súdu, ktorým sa

účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom

súdnom konaní pre účely obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov

[napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

z 27. februára 2000 vo veci vedenej pod sp. zn. )].

21. Sťažovateľ namieta, že krajský súd odmietol jeho odvolanie proti rozsudku

okresného súdu ako oneskorene podané.

22. Odmietnutie odvolania odvolacím súdom znamená, že všeobecný súd odníma

účastníkovi konania možnosť konať pred súdom z dôvodov, ktoré majú základ v procesných

podmienkach. Proti takým rozhodnutiam však možno podať podľa ustálenej praxe

najvyššieho súdu dovolanie z dôvodu uvedeného v .

23. Ústavný súd v súvislosti s tým poukazuje na rozhodnutie R 23/1994,

podľa ktorého „Ak odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorené, odňal tým

účastníkovi konania konať pred súdom“. K porušeniu práva na spravodlivý proces

môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným

rozhodnutím [napr. rozsudok najvyššieho súdu z 27. februára 2000 vo veci vedenej

pod sp. zn. (napr. )].

24. Nevyužitie zákonnej možnosti účinnej ochrany základného práva sťažovateľa

podľa a práva podľa dohovoru nemožno nahradzovať

sťažnosťou podanou na ústavnom súde, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie

až vtedy, ak fyzická osoba (alebo právnická osoba) nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť

účinnej ochrany svojich práv.

25. Ústavný súd opakovane judikoval, že nie je oprávnený poskytovať ochranu

ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred

všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a zákonom ustanovenými procesnými úkonmi

(podobne napríklad , ).

26. Právomoc najvyššieho súdu preskúmať v danom prípade v rámci dovolacieho

konania uznesenie krajského súdu (s možnosťou jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému

súdu na ďalšie konanie v prípade uznania opodstatnenosti argumentácie sťažovateľa

týkajúcej sa procesného pochybenia krajského súdu) vylučuje právomoc ústavného súdu.

27. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd konštatoval,

že nevyužil v danej veci dovolanie (zo sťažnosti to nevyplýva) ako mimoriadny opravný

prostriedok podľa .

28. Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného

sťažovateľom, ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru,

že sťažovateľ mal k dispozícii účinný opravný prostriedok na ochranu svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie ktorých v konaní pred ústavným súdom namietal.

Týmto účinným opravným prostriedkom bolo v prípade odmietnutia odvolania

ako oneskorene podaného dovolanie podľa . Preto je právomoc

ústavného súdu v takomto prípade so zreteľom na vylúčená.

29. Na základe týchto záverov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol už pri jej

predbežnom prerokovaní pre neprípustnosť [ ].

Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľa v nej uplatnených nerozhodoval.

30. Pre úplnosť však ústavný súd poznamenáva, že ak sťažovateľ využil dovolanie,

jeho lehota na prípadné podanie sťažnosti po prípadnom rozhodnutí o dovolaní sa považuje

v zásade za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

(porovnaj k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci

Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu

pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika,

sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).

31. Sťažovateľ v sťažnosti tiež namietol zaujatosť sudcu ústavného súdu

Petra Molnára.

32. Podľa prvej vety účastník konania má právo

vzniesť námietku zaujatosti voči sudcom ústavného súdu, ktorí majú jeho vec prerokovať

a rozhodnúť.

33. Sudca Peter Molnár nie je predsedom ani členom tretieho senátu, ktorý je

podľa rozvrhu práce ústavného súdu príslušný na konanie vo veci sťažnosti sťažovateľa.

Z uvedeného dôvodu nie je splnený predpoklad účinného vznesenia námietky zaujatosti

v zmysle prvej vety , preto ústavný súd na podanie

sťažovateľa, ktorým namietal zaujatosť sudcu ústavného súdu Petra Molnára, neprihliadal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu