Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 93/2020
PDF · 135.92 KB
No categories available
II. ÚS 93/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. februára 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,
– , zastúpenej advokátkou Mgr. Helenou Farkašovou,
advokátska kancelária, Žerotínova bašta 1, Nové Zámky, vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, 2, 3 a 5, čl. 46 ods. 1
a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 37
ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 20 a čl. 47 ods. 1 a 2 Charty
základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 C 129/2002 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
ustanovených náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
10. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
, – (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, 2, 3 a 5, čl. 46 ods. 1
a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa
čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práv
podľa čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) a práv podľa čl. 20 a čl. 47 ods. 1 a 2 Charty základných práv
Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 129/2002 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd uznesením č. k. 4 C 39/2019-218
z 28. októbra 2019 zastavil konanie o návrhu na obnovu konania (podaného za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, pozn.) pôvodne vedeného pred okresným súdom pod
sp. zn. 4 C 129/2002 (t. j. na obnovu napadnutého konania). Po ustálenom skutkovom
a právnom stave dospel okresný súd k záveru, že dôvody, ktoré sťažovateľka uvádzala
v návrhu na obnovu konania, boli totožné s dôvodmi uvedenými v konaní vedenom
okresným súdom pod sp. zn. 13 C 296/2008. Okresný súd tak konštatoval, že návrh
sťažovateľky z 2. apríla 2014 vykazuje tie isté skutkové okolnosti, ako v konaní vedenom
pod sp. zn. 13 C 296/2008. Z toho dôvodu okresný súd zastával názor, že ide o prekážku res
iudicata, teda prekážku rozsúdenej veci, pretože ide o totožnosť strán, ako aj totožnosť
uplatneného nároku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, preto konanie z dôvodu tejto
zákonnej prekážky zastavil, keďže išlo o neodstrániteľnú podmienku konania.
3. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti po rekapitulácii priebehu konania
vedeného pred okresným súdom a Krajským súdom v Nitre (ďalej len „krajský súd“)
v sťažovateľkinej civilnej veci o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a priebehu
nasledovného konania o návrhu na obnovu konania pred týmito súdmi uvádza, že je toho
názoru, že v celom konaní na okresnom súde bol porušený zákon a sťažovateľkou označené
ústavné práva predovšetkým tým, že okresný súd nebral do úvahy sťažovateľkou navrhnuté
dôkazy preukazujúce podľa mienky sťažovateľky skutočnosti svedčiace v jej prospech ako
vlastníka sporných nehnuteľností. Tieto predložené dôkazy okresný súd podľa názoru
sťažovateľky nevyhodnotil jednotlivo a ani v príčinných súvislostiach.
3.1 Následne sťažovateľka v ústavnej sťažnosti rekapituluje (cituje) svoje tvrdenia
uvádzané pred okresným súdom vo svojich výpovediach.
4. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Základné právo , zaručené článkom 19 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR,
článkom 20 ods. 1, 2, 3 a 5 Ústavy SR, článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, článkom 47 ods. 3
Ústavy SR, článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, článkom 37 ods. 3 Listiny
základných práv a slobôd, článkom 8 ods. 1 a ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských
právach, článkom 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach, článkom 20 Charty
základných práv európskej únie, článkom 47 ods. 1 a ods. 2 Charty základných práv
európskej únie v konaní Okresného súdu v Nových Zámkoch pod číslom 4C/129/2002
porušené bolo.
Okresnému súdu Nové Zámky prikazuje v konaní vedenom pod číslom 4C/129/2002,
aby obnovil stav pred porušením práva.
Okresný súd Nové Zámky je povinný uhradiť trovy právneho
zastúpenia...“
II.
Relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom
prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
6. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka ku svojej ústavnej
sťažnosti nepriložila kópiu označeného rozhodnutia okresného súdu (uznesenie č. k.
4 C 39/2019-218 z 28. októbra 2019 o zastavení konania o návrhu na povolenie obnovy
konania) ani kópiu akéhokoľvek iného rozhodnutia okresného súdu vydaného
v napadnutom konaní alebo súvisiacom konaní pred okresným súdom (požiadavka plynúca
z § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde) a ani nijak inak nepreukázala (nepriložila iný
dôkaz) porušenie ňou označených ústavných práv v napadnutom konaní.
6.1 Ústavný súd ďalej uvádza, že v ústavnej sťažnosti absentuje ústavnoprávne
relevantná argumentácia a odôvodnenie namietaného porušenia v petite označených
ústavných práv sťažovateľky (požiadavka plynúca z § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom, odôvodnila
ústavnú sťažnosť vyhlásením, podľa ktorého „v celom konaní na okresnom súde porušený
zákon a sťažovateľkou označené ústavné práva predovšetkým tým, že okresný súd nebral do
úvahy sťažovateľkou navrhnuté dôkazy preukazujúce podľa mienky sťažovateľky skutočnosti
svedčiace v jej prospech“. Takéto odôvodnenie ústavnej sťažnosti však nezodpovedá
zákonným požiadavkám na uvedenie argumentácie a odôvodnenia ústavnej sťažnosti (resp.
odôvodnenia namietaného porušenia v petite označených ústavných práv), a to ani pri
maximalizácii materiálneho prístupu ústavného súdu k podanej ústavnej sťažnosti a jej
obsahu. Ústavný súd nevie ani čiastkovo vydestilovať z obsahu ústavnej sťažnosti
argumenty sťažovateľky ústavnorelevantne odôvodňujúce tvrdenie o porušení označených
ústavných práv v napadnutom konaní okresného súdu.
6.2 Vzhľadom na prezentované závery ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť
sťažovateľky podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom
ustanovených náležitostí.
7. Ako obiter dictum ústavný súd dopĺňa, že sťažovateľku nevyzýval na doplnenie
ústavnej sťažnosti, a to z dôvodu zachovania hospodárnosti a efektívnosti konania.
7.1 Ústavná sťažnosť by musela byť aj po potenciálnom doplnení ústavnej sťažnosti
odmietnutá pre neprípustnosť, keďže vo veci obnovy konania vedenej pred okresným
súdom bolo vydané uznesenie č. k. 4 C 39/2019-218 z 28. októbra 2019 o zastavení konania
o návrhu na obnovu napadnutého konania, proti ktorému je podľa § 357 písm. a) Civilného
sporového poriadku (ktorý je aplikovateľný na vec sťažovateľky podľa § 470 ods. 1
Civilného sporového poriadku) prípustné odvolanie, o ktorom je oprávnený rozhodovať
krajský súd.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. februára 2020
Ľuboš Szigeti
predseda senátu