Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 102/2020
PDF · 309.95 KB
No categories available
I. ÚS 102/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2020
o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ,
, , zastúpenej advokátskou kanceláriou Hronček
& Partners, s. r. o., Kálov 1, Žilina, v mene ktorej koná advokát JUDr. Róbert Hronček,
vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 39 Cb 61/2019 zo 16. mája 2019
a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Cob 143/2019 z 30. septembra 2019
takto
rozhodol:
Konanie o ústavnej sťažnosti z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. januára
2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky ,
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) sp. zn. 39 Cb 61/2019 zo 16. mája 2019 (ďalej len „napadnuté
uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. 1 Cob 143/2019 z 30. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie
krajského súdu“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala okresnému súdu
17. apríla 2019 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to proti obchodnej
spoločnosti , , (ďalej len
„žalovaný v 1. rade“), a obchodnej spoločnosti ,
, (ďalej len „žalovaný v 2. rade“).
3. Napadnutým uznesením okresného súdu bol návrh sťažovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnutý v celom rozsahu.
4. Sťažovateľka podala proti napadnutému uzneseniu okresného súdu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Napadnutým uznesením krajského súdu bolo potvrdené
napadnuté uznesenie okresného súdu.
5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že vydania
neodkladného opatrenia sa domáha ako osoba, ktorej vlastníctvo obchodného podielu
žalovaného v 2. rade je ohrozené neoprávneným konaním žalovaného v 1. rade, ktorý
doručil sťažovateľke odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu z 24. apríla 2017
(ďalej len „zmluva“). Sťažovateľka uvádza, že napriek uvedenému odstúpeniu od zmluvy
(ktoré považuje za absolútne neplatné, pozn.) je naďalej vlastníkom 25 % obchodného
podielu žalovaného v 2. rade a vzhľadom na uvedené podala okresnému súdu vo veci samej
aj žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, resp. o určenie, že je vlastníkom
25 % obchodného podielu žalovaného v 2. rade.
6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti podrobne opisuje skutočnosti, na základe
ktorých bol jej návrh na vydanie neodkladného opatrenia opodstatnený, a to s poukazom
hlavne na možnosť prevodu vlastníckeho práva k obchodnému podielu na tretiu osobu.
7. Sťažovateľka je toho názoru, že okresný súd, ako aj krajský súd sa v rozpore
s „povinnosťou právneho štátu“ dopustili odopretia spravodlivosti, keď návrh sťažovateľky
na vydanie neodkladného opatrenie zamietli, čím porušili jej základné práva podľa čl. 46
ods. 1 a 2 ústavy, ako aj právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí veci
na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol o porušení jej základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením
okresného súdu a napadnutým uznesením krajského súdu, zrušil napadnuté uznesenie
krajského súdu aj okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,
alternatívne vyslovil porušenie uvedených práv len napadnutým uznesením krajského sudu,
zrušil ho a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka žiadala priznať
primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov konania
pred ústavným súdom.
9. Dňa 10. februára 2020 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľky,
ktorým oznamuje, že berie svoju ústavnú sťažnosť podanú 10. januára 2020 v celom
rozsahu späť a žiada ústavný súd, aby konanie zastavil.
II.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom
10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
13. Podľa § 127 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú
sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví.
14. V posudzovanom prípade vzhľadom na to, že sťažovateľka vzala svoju ústavnú
sťažnosť v celom rozsahu späť (bod 9), ústavný súd rozhodol o nej tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. februára 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu